Diskriminujeme na Slovensku menej než ľudia v ostatných krajinách EÚ?

Koncom minulého roku boli zverejnené výsledky prieskumu verejnej mienky v EÚ (Eurobarometer) zameraného na vnímanie diskriminácie [1]. Vzorku tvorili osoby vo veku 15 alebo viac rokov a za Slovensko bolo do zisťovania zapojených 1081 respondentov a respondentiek. Niektoré z otázok sa týkali pociťovania diskriminácie samotnými respondentmi, no hlavnú časť dotazníka tvorili otázky zamerané na zistenie vnímania, postojov a názorov na diskrimináciu obyvateľmi EÚ. Na vnímanie diskriminácie zo strany diskriminovaných v EÚ sú k dispozícii iné podrobnejšie štúdie, takže touto časťou výsledkov sa zaoberať nebudem.

Dotazník (ktorý je dostupný online vrátane podrobných výsledkov) [2] obsahoval veľké množstvo otázok. Zameriam sa len na zopár vybraných oblastí diskriminácie (podrobné vyhodnotenie všetkých otázok by bolo na celú knihu). Najskôr sa pokúsim identifikovať pozíciu Slovenska v EÚ a následne porovnám vybrané výsledky za roky 2019 a 2015 (podrobné výsledky za rok 2015 sú tiež dostupné online [3]). S cieľom nezahltiť text množstvom obrázkov, uvediem kľúčové výsledky vo forme súhrnného ukazovateľa, prostredníctvom ktorého je možné zhrnúť vybranú oblasť diskriminácie jedinou hodnotou.

Nebudem zachádzať do výpočtových detailov, popis metód si môžete pozrieť v prílohe.

Vnímanie rozšírenia diskriminácie

Respondenti a respondentky sa mali vyjadriť k otázke, do akej miery je podľa ich názoru diskriminácia v krajine, v ktorej žijú, rozšírená. Mali sa vyjadriť k vnímaniu rozšírenia diskriminácie na základe: etnického pôvodu; farby pleti; rómskej príslušnosti; sexuálnej orientácie; veku; pohlavia; náboženstva/vierovyznania; postihnutia; skutočnosti, že ide o transrodovú osobu; skutočnosti, že ide o intersexuála (všetky pojmy boli respondentom vysvetlené). Výsledný index môže nadobúdať hodnotu od 0 po 1. (Hodnotu 0 by nadobudla krajina, v ktorej bola vykázaná najnižšia (nie nutne nulová) miera vnímania diskriminácie z pohľadu všetkých 10 dôvodov; hodnotu 1 by nadobudla krajina s najvyššou mierou vnímania diskriminácie vo všetkých oblastiach).

Z pohľadu vnímania diskriminácie (obr. 1) patrí Slovensko do skupiny krajín, v ktorých respondenti a respondentky považujú diskrimináciu za najmenej rozšírenú (v porovnaní s ostatnými krajinami). Slovensku dokonca patrí prvá priečka, dosiahli sme najnižšiu hodnotou súhrnného ukazovateľa spomedzi všetkých krajín EÚ. Znamená to, že vzhľadom na väčšinu zisťovaných dôvodov diskriminácie, boli na Slovensku vykázané hodnoty nižšie než vo všetkých ostatných krajinách.

Detailnejším pohľadom na vybrané výsledky (obr. 2) sa dozvedáme, že vnímanie rozšírenia diskriminácie napr. z pohľadu etnicity, sexuálnej orientácie a zdravotného postihnutia, je na Slovensku výrazne nižšie ako priemer EÚ. Obrázok zároveň napovedá, že pokles vo vnímaní rozšírenia diskriminácie medzi rokmi 2015 a 2019 bol v SR omnoho rýchlejší než priemerný pokles v EÚ.

Diskriminácia kolegov a kolegýň v práci

Ďalšia oblasť, na ktorú sa pozriem, je diskriminácia kolegov a kolegýň v práci. Respondenti mali odpovedať na otázku (bez ohľadu na to, či v súčasnosti pracujú alebo nie), aký by mali pocit, keby kolega v práci, s ktorým sú v každodennom kontakte, patril k skupine: Róm; černoch; Ázijčan; beloch; žid; moslim; budhista; kresťan; ateista; gej, lesba alebo bisexuál; transrodová osoba; intersexuálna osoba; osoba s postihnutím; mladý človek; starý človek. Odpovedali na škále od 1 (veľmi prekážalo) po 10 (vôbec neprekážalo). Z obrázku 3 je zrejmé geografické rozdelenie EÚ na dve skupiny krajín, pričom pre východnú a juhovýchodnú Európu je typická vyššia miera diskriminácie.

Z pohľadu diskriminácie na pracovisku sa Slovensko zaradilo do „prostrednej“ skupiny krajín EÚ, čiže sa nachádzame niekde okolo pomyselného európskeho priemeru.

Pozitívne možno hodnotiť výrazný pokles (v období medzi rokmi 2015 a 2019) v podiele opýtaných, ktorým by prekážali kolegovia a kolegyne na pracovisku patriaci k uvedeným menšinám (obr. 4).

Dieťa má vzťah s osobou…

Respondenti mali ďalej odpovedať na otázku (opäť na stupnici 1 – 10), či by im prekážalo, keby jedno z ich detí (bez ohľadu na to, či deti majú alebo nie) malo milostný vzťah s osobou z jednej z rovnakých 15 skupín ako v predošlej časti.

V porovnaní s predošlým prípadom nedošlo k výraznému preskupeniu krajín, Slovensko sa ale posunulo do vyššej (menej tolerantnej) skupiny (obr. 5).

Aj v tomto prípade došlo k poklesu diskriminácie medzi rokmi 2015 a 2019, avšak pokles je miernejší ako v predošlom prípade. Podstatnej väčšine slovenských respondentov by vadilo, keby ich dieťa malo vzťah s osobou rovnakého pohlavia (na obrázku uvedené ako LGB osoba). Veľkej časti respondentov by vadilo aj to, keby dieťa malo vzťah s Rómom/Rómkou (obr. 6).

Informácie o rozmanitosti v školách

Nakoniec som si vybral otázku, do akej miery respondenti súhlasia/nesúhlasia s tým, aby školské hodiny a materiály obsahovali informácie o rozmanitosti z hľadiska: náboženstva alebo vierovyznania; etnického pôvodu alebo farby pleti; sexuálnej orientácie; transrodovej identity; intersexuálnej identity; zdravotného postihnutia; rómskej kultúry a histórie. V tejto oblasti sa (relatívna) netolerancia Slovákov k „inakosti“ prejavila najsilnejšie. Padli sme do skupiny krajín, ktorých obyvatelia majú najmenšie pochopenie pre to, aby sa deti v škole dozvedali informácie o rozmanitosti (obr. 7). Ide o „chúlostivé“ otázky a takýto výsledok sa dal očakávať.

V porovnaní s priemerom EÚ je percento respondentov, ktorí nesúhlasia s tým, aby sa deti v škole dozvedali o problémoch „inakosti“, na Slovensku približne na úrovni dvojnásobku európskeho priemeru (obr. 8). Výsledky zároveň naznačujú mierny nárast.

Zopár úvah na záver

Pokúsil som sa priblížiť len malý výber z výsledkov. Podrobnejšie zhrnutie výsledkov vo forme grafov (aj v slovenčine) je dostupné na stránkach Európskej komisie [4]. Na základe týchto výsledkov možno Slovensko zaradiť do skupiny krajín (najčastejšie spolu s Bulharskom a pobaltskými krajinami), ktorých obyvatelia diskrimináciu nepovažujú za rozšírenú, no zároveň miera diskriminácie v krajine je vyššia než európsky priemer. Inými slovami, tvárime sa, že s diskrimináciou problém na Slovensku nie je, hoci on tu skutočne je.

Problém zatvárania očí pred diskrimináciou sa ale týka aj odbornej verejnosti. Poukazuje na to napríklad laureátka Nobelovej ceny za ekonómiu (2019), Esther Duflo, ekonómka a ko-editorka časopisu The American Economic Review (jeden z top-5 svetových ekonomických vedeckých časopisov). Publikovať štúdie zamerané na problematiku rasy a diskriminácie v prestížnych vedeckých časopisoch (v odbore ekonómia) je náročné. Tieto časopisy by do istej miery mali reflektovať aktuálne spoločenské problémy a nazerať na ne vedeckým ekonomickým pohľadom. V nedávnom rozhovore pre The Wall Street Journal [5] Esther Duflo uvádza, že aj v prípadoch, kedy autori nájdu vo svojej štúdii dôkazy o rasovej diskriminácii, majú neľahkú úlohu presvedčiť o tom recenzentov. Mnohí recenzenti sa totiž snažia nájsť iný príbeh a zdôvodnenie, prečo rozdiely vo výsledkoch existujú a trvajú na tom, že tieto rozdiely nemusia nutne súvisieť s diskrimináciou.

Mnohé z výsledkov, ktoré uvádzam, ma vôbec neprekvapili a sú v súlade s tým, čo o slovenskej spoločnosti napovedajú viaceré výskumy, ktoré boli v minulosti realizované. Patríme tiež do skupiny krajín, ktoré majú (veľký) problém s tým, aby sa o „inakosti“ komunikovalo s deťmi v škole. Teda nielen, že pred diskrimináciou zatvárame oči, ale tento zaslepený postoj sa snažíme preniesť aj na deti. Všetko je samozrejme potrebné s mierou, so zdravým rozumom a dôležité je predovšetkým prihliadať na psychiku a potreby dieťaťa.

To, že ľudia na Slovensku majú problém s tým, aby sa deti v škole dozvedali informácie o rómskej kultúre a histórii (pričom mnohí z nás nemajú problém s rómskymi piesňami a niekedy si ich dokonca pospevujeme), je v nás bohužiaľ z nejakého dôvodu zakorenené. Do istej miery to môže súvisieť aj s negatívnymi stereotypmi, ktoré sú s Rómami spájané. Z veľkej časti sú za to zodpovední mnohí politici a médiá, pretože aj oni tento obraz vytvárajú. Napríklad vôbec nerozumiem, prečo majú slovenské televízne stanice potrebu vysielať v hlavnom večernom vysielacom čase nezmyselné reportáže typu: obyvatelia MRK oslavovali, strhla sa bitka a privolali políciu.

To, že ľudia na Slovensku majú problém s tým, aby sa deti v škole vhodným spôsobom dozvedeli informácie o sexuálnej orientácii alebo nebodaj o transrodových ľuďoch (a následne by si možno niektoré z detí, ktorých sa to týka, uvedomili, že nie sú posadnuté diablom, ich duše neskončia v pekle a že podobných ľudí je na svete mnoho…) sa dalo očakávať tiež.

Jedna vec, ktorá ma ale dosť zaráža, je, prečo vyše 20 percent respondentov má problém s tým, aby sa deti v škole dozvedali informácie o zdravotnom postihnutí…

Ako každé výberové zisťovanie, aj tento prieskum má svoje obmedzenia. Nikto ale nemôže poprieť, že tieto výsledky niečo o našej spoločnosti napovedajú.

Referencie

[1] European Commission: Special Eurobarometer 493. Discrimination in the European Union. Conducted by Kantar Public at the request of Directorate-General for Justice and Consumers. Survey co-ordinated by the Directorate-General for Communication (DG COMM ´Media monitoring and Eurobarometer´ Unit). Brussels, October 2019. https://data.europa.eu/euodp/en/data/dataset/S2251_91_4_493_ENG [cit.: 2020-07-18].

[2] European Commission: Eurobarometer 91.4 (2019). GESIS Data Archive, Cologne. ZA7575 Data file Version 1.0.0; Brussels: European Commission, Directorate General Communication, COMM.A.3 ´Media Monitoring and Eurobarometer´, 2020. https://doi.org/10.4232/1.13429 [cit: 2020-07-18].

[3] European Commission: Eurobarometer 83.4 (2015). TNS opinion, Brussels [Producer]. GESIS Data Archive, Cologne. ZA6595 Data file Version 3.0.0. Brussels: European Commission, 2018. https://doi.org/10.4232/1.13146  [cit: 2020-07-18].

[4] European Commission: Special Eurobarometer 493. Discrimination in the European Union: Factsheets in national language [SK]. Directorate-General for Communication (DG COMM ´Media monitoring and Eurobarometer´ Unit). Brussels, October 2019. https://ec.europa.eu/commfrontoffice/publicopinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/88328  [cit: 2020-07-18].

[5] Amara Omeokwe: Economics Journals Faulted for Neglecting Studies on Race and Discrimination. The Wall Street Journal, 12 júla 2020. https://www.wsj.com/articles/economics-journals-faulted-for-neglecting-studies-on-race-and-discrimination-11594562400 [cit: 2020-07-18].