Denník N

Prečo tak záleží na priestore, v ktorom žijeme? Rozhovor v podcaste Marka Zelmana.

Dnes sa odohráva veľká zmena v tom ako vnímame architektúru. Vďaka rozvoju v oblasti psychológie, kognitívnych vied a neurovedy vieme čoraz lepšie posúdiť ako prostredie vplýva na ľudí. A ukazuje sa, že podstatne. Prečo na tom záleží a čo o tom vlastne vieme, o tom ma nedávno vo svojom podcaste vyspovedal Marko Zelman.

Snímka od Vivek Sharma na Unsplash

To ako navrhujeme mestá, budovy a kancelárie nám môže zlepšiť alebo zhoršiť zdravie. Vie nám to umožniť sústrediť sa na prácu a byť kreatívny alebo potlačiť nášho ducha a potenciál.

Dnes sa odohráva veľká zmena v tom ako vnímame architektúru. Vďaka rozvoju v oblasti psychológie, kognitívnych vied a neurovedy vieme čoraz lepšie posúdiť ako prostredie vplýva na ľudí. A ukazuje sa, že podstatne.

Dlho sa ľudia pozerali na prostredie okolo nich ako niečo oddelené, ako pasívny terén, ktorý si môžeme vybrať ignorovať. Ale mozog vníma prostredie ako rozšírenie našej mysle. Priestor okolo nás je médium, v ktorom fungujeme, ako ryby vo vode.

Napríklad, náš mozog používa prostredie okolo nás ako súčasť svojej pamäte. Výskumy ukázali, že najlepšie si vybavujeme informácie na rovnakom mieste, na ktorom sme si ich naučili. Teda ak sa medzi časom výrazne nezmenilo.

Evolučné dedičstvo

Naše telo sa po milióny rokov vyvíjalo v prírode. Môžeme povedať, že vzniklo na mieru takémuto prostrediu. Ako ukazuje evolučná biológia, naše vnímanie je postavené tak, aby dokázalo efektívne pochopiť prírodný terén. Bolo to totiž nutné pre naše prežitie. Dnes ale často staviame mestá a budovy bez prihliadania k týmto poznatkom o stavbe ľudského mozgu a tela.

Pritom akékoľvek prostredie vytvoríme. Akúkoľvek budovu postavíme, vždy nás ovplyvní. Záleží teda na nás, či necháme jeho vplyv na náhodu a budeme sa riadiť módou či zvykmi alebo postavíme jeho základy na faktoch o človeku. V tom druhom prípade dokážeme zlepšiť ľudský život pre všetkých. A to by mala byť zodpovednosť každého, kto sa na tomto procese zúčastňuje. Architektov, výskumníkov, urbanistov, developerov, psychológov, investorov či stavebníkov.

O tejto téme ma nedávno vo svojom podcaste vyspovedal Marko Zelman. Rozhovor sa nám rozbehol a tak sme sa porozprávali o mnohých zákutiach človeka a jeho vzťahu k architektúre a prostrediu okolo neho. Dozviete sa v ňom odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky:

  • Prečo nám mestá často neposkytujú dostatok stimulácie a sú pre mozog nudné, alebo naopak priveľmi komplikované? Prečo je využívanie princípov, ktoré nachádzame v prírode cestou k tvorbe optimálne stimulujúceho prostredia pre zdravú myseľ?
  • Prečo pobyt v prírode regeneruje našu pozornosť a ako môžeme naše mestá zmeniť tak, aby nás mentálne neunavovali?
  • Prečo príroda, napriek tomu, že vyzerá zložito, je v skutočnosti ľahko pochopiteľná pre náš mozog? Ako tento poznatok využiť na návrh dobrej fasády budovy?
  • Prečo sa musíme posunúť dopredu a nechať za sebou modernistické a funkcionalistické premýšľanie o architektúre?
  • Ako súvisia poznatky neurovedy o slobodnej vôli a architektúra väzníc?

Mnohých týchto tém sa chcem v budúcnosti dotknúť aj na tomto blogu. Chcem tu písať o človeku, priestore, ale aj o praktických spôsoboch ako si zlepšiť naše domovy, kancelárie, či mestá.

Tak, aby sme dali ľuďom konečne prostredie, ktoré im umožní žiť dobrý život.

Teraz najčítanejšie

Michal Matlon

Michal Matloň

Venujem sa psychológii architektúry. Na základe vedeckých poznatkov pomáham tvoriť miesta a priestory, v ktorých sú ľudia zdraví, šťastní, kreatívni a vytvárajú silné komunity. Spoluzaložil som iniciatívu Venetian Letter pre na človeka orientovanú, na vede založenú architektúru.