Denník N

O umení ukončiť kariéru ako dobrý futbalista

Prečo je také dôležité, aby mali naši politici svoje záverečné práce v poriadku? Prečo by sme mali riešiť aj tieto témy a nezaoberať sa „dôležitými otázkami“? V tomto blogu nejdem poučovať, ani nikoho kritizovať, sama som spokojnejšia so svojou bakalárkou ako diplomovkou, ale určite som ju neskopčila z dvoch kníh. :)

Prečo riešiť minulosť politikov?

Minulosť je minulosť a mali by sme to nechať tak. Také sú argumenty viacerých ľudí a je podľa nich nevyhnutné riešiť, čo tí ktorí politici robia pre ľudí a v parlamente. Jednoducho neriešiť, čo bolo pred 20-timi rokmi. Veď „chibi“ robí kazdý. Ale, novinári to riešia. Mali by sme aj my voliči? Podľa mňa, ak už raz človek vstúpi do politiky, musí si byť vedomý, že jeho súkromný život sa stal verejným a už viac nič neudrží pod pokrievkou svojej zeleninovej polievky. Všetko sa stáva vecou verejnou. A áno, aj záverečná práca a je to len vizitkou politika a svedčí o tom, aké má morálne zásady a že už v minulosti prešiel cez čiaru a vybočil z mantinelov slušnosti. Veď hej, skratky si hľadá každý študent. Ani ja som nebola iná, ale ja nie som v politike. A ani nemám tieto ambície. To znamená, že skratky si ten politik bude hľadať aj v politike? Že odflákne návrh zákona? Chceme takých ľudí v parlamente? Ja určite nie. A je mi jedno, že chceme „menšie“ zlo, že nie je alternatíva a že Fico bol horší. Vo voľbách sme chceli zmenu a tá aj prišla, no vedieť odstúpiť je ako keď futbalista v tom najlepšom ukončí kariéru. Ak prešvihne ten správny moment, navždy ostane v pamätiach ľudí zapísaný ako ten, ktorý to prešvihol. Lebo vedieť, kedy odísť je výsadou tých najlepších.

Morálne či nemorálne?

A teraz poďme riešiť, či diplomovka môže vypovedať niečo o človeku a jeho zásadách? V jednom článku sa písalo, že ukradnúť zdroj alebo opísať dve knihy je ako ukradnúť v električke peňaženku. Naozaj? Dá sa to takto porovnať? Veď v desiatich prikázaniach sa nepíše NEodpíšeš! :) Možno by sme to tam mohli pridať. Podľa mňa je to rovnaké zlyhanie ako opísať zákon zo zahraničia a tváriť sa, že je to duševné vlastníctvo toho ktorého poslanca/poslankyne a je to rovnaké ako vo vzťahu. Nalomí sa dôvera voči politikovi. A dôveru nemôžeme vybudovať znovu, most dôvery môžeme iba polepiť a opraviť, ale jazva zostane.

A čo tvoja diplomovka?

Ja som si pri písaní tej svojej naivne myslela, že možno pomôže vyriešiť konflikt v Afganistane. Hej, bolo to priveľmi ambiciozne, no v tej chvíli mi prišli moje myšlienky a nápady také prevratné, že som bola na ne hrdá. Tak by to malo byť podľa mňa s každou akademickou prácou. Pokiaľ nemeníte žiadnu paradigmu, alebo sa o to ani nepokúsite, nemá práca zmysel. Okopírovať cudzie myšlienky je drzosť. Necitovať je ešte väčšia drzosť. Čo tak si pripomenúť načo v prvom rade píšeme niečo? Chceme priniesť niečo nové? Moja mama hovorieva, že ak niečo nerobím na 100%, potom je to zbytočné. Nedodržiavam to v každej oblasti môjho života, no politik by mal pre to urobiť maximum. Veď má našu dôveru a ak o ňu nechce prísť, mal by sa snažiť. Pán Matovič o moju dôveru prišiel oveľa skôr. A asi je mu to jedno, keďže som ho nevolila, no o ďalších x voličov podľa mňa určite prišiel. Najmä tých, ktorí majú svoje diplomovky kvalitné.

Teraz najčítanejšie