Denník N

Veľké demonštrácie na ruskom Ďalekom východe a Putinova predstava o strednej triede

Protesty, ktoré vypukli v Chabarovsku a ďalších mestách na ruskom Ďalekom východe môžu byť predzvesťou väčších demonštrácií, ktoré predpovedajú niektorí sociológovia ku koncu roka. Dôvodom je prudko sa zhoršujúca sociálna situácia Rusov a ich nespokojnosť s Putinom.

Na ruskom Ďalekom východe už zhruba týždeň desaťtisíce ľudí protestuje na podporu zadržaného gubernátora Chabarovskej oblasti Sergeja Furgala. V polmiliónovej metropole Chabarovsk napriek vyše 30-stupňovým horúčavám a zastrašovaniu štátnych orgánov vyšlo do ulíc posledný víkend podľa rôznych odhadov od 10 tisíc (podľa polície) až po 50 tisíc (podľa odhadov miestneho korešpondenta ruského denníka Kommersant) občanov. Samotného gubernátora polícia zadržala ešte 9.júla a okamžite prepravila do moskovskej vyšetrovacej väzby. Obviňuje ho zo spoluúčasti na organizovanej kriminalite, vrátane vrážd miestnych podnikateľov, ktoré sa stali ešte v rokoch 2004 a 2005.

Lenže ľudia tomu veľmi neveria. Od zvolenia Furgala za gubernátora bolo verejným tajomstvom, že Moskve nevyhovuje. Nálady obyvateľstva v tejto oblasti, ale aj v ďalších regiónoch na Ďalekom východe, boli voči centrálnej moci dosť kritické už dlhšiu dobu. Dôvodom bola hlavne zhoršujúca sa sociálna situácia a pocit, že Moskva a centrálna moc prehliada problémy vzdialených regiónov. Prejavilo sa to teraz aj na referende, ktorým si prezident Vladimir Putin nechal doslova vynulovať svoje doterajšie volebné obdobia pri moci, aby sa tak mohol zase nechať dvakrát zvoliť za pána Kremľa. V Chabarovsku a ďalších ďalekovýchodných regiónoch patrili výsledky k najhorším. Naopak, v moslimských regiónoch Ruska, ako Čečensko a Dagestan, Putin plne uspel.

Furgal je formálne členom Liberálno-demokratickej strany Ruska. Podľa rôznych zdrojov túto stranu ešte začiatkom 90-tych rokov minulého storočia založili príslušníci tajných služieb, aby eliminovali sformovanie reálnych demokratických opozičných síl. Samotným názvom strany sa už vtedy snažili ruskí tajní  účelovo diskreditovať vo svojej krajine myšlienky liberálnych demokratických hodnôt. Na čele s Vladimirom Žirinovským, označovaným za klauna ruskej politiky, sa im to po celú dobu aj veľmi úspešne darí a strana je používaná Kremľom na rôzne špinavé politické kampane. Žirinovský, ktorý zastáva funkciu podpredsedu ruskej Štátnej dumy, teda dolnej komory parlamentu, nedávno hrozil jadrovým útokom proti Pobaltiu a Poľsku za ich kritiku súčasnej ruskej agresívnej politiky voči Ukrajine a za postoje k historickým udalostiam spojeným s druhou svetovou vojnou a postupu Sovietskeho zväzu voči ich krajinám.

Rusi pri citlivej hranici s Čínou sa búria proti Moskve

Žirinovský ani teraz Kremeľ nesklamal. Ani slovo kritiky postupu silových orgánov voči gubernátorovi z jeho strany. Nijako sa svojho straníckeho kolegu nezastal. Naopak, len servilne vyzýva „vynulovaného“ prezidenta Putina, aby čo najskôr vymenoval dočasného gubernátora, ktorý však, aspoň Žirinovského, bude opäť z jeho strany. Objektívne povedané je ťažko povedať, či gubernátor Furgal je naozaj úplne nevinný. Žirinovského partaj sa totiž stala nielen symbolom účelovej diskreditácie a torpédovania nezávislej politickej opozície, ale aj symbiózy silových zložiek a organizovaného zločinu, ktoré pri plnení špinavých politicko-spoločenských úloh si mohli dovoliť pre seba výnosnú kriminálnu činnosť.

Lenže načasovanie zatknutia, tesne po spornom referende, vyvolalo nielen u občanov Chabarovska veľké pochybnosti. Za gubernátora sa na verejných, ale nepovolených mítingoch, postavili obyvatelia aj ďalších miest oblasti. Dokonca na podporu Chabarovčanov vyšli do ulíc aj obyvatelia hlavného mesta susednej oblasti, Vladivostoku. Do sporu s Moskvou sa tak otvorene dostáva obyvateľstvo pozdĺž veľmi citlivej ruskej hranice s Čínou, ktorá dianie na druhej strane rieky Amur pozorne sleduje už dlhú dobu. Je známe, že čoraz sebavedomejší súdruhovia v Pekingu nijako nebránia zatiaľ neoficiálnym vyjadreniam v čínskej spoločnosti, ktoré spochybňujú sériu medzištátnych zmlúv medzi Pekingom a Moskvou, ktoré v 19.storočí prisúdili túto oblasť Ďalekého východu vtedy prudko sa rozpínajúcemu Rusku.

Keďže v Putinovom Rusku zvolať legálne protivládnu demonštráciu, alebo akýkoľvek protest proti postupu štátnej moci je prakticky nemožné, všetky protesty prebehli spontánne ako podujatia za účelom „kŕmenia holubov“. Už zvolávanie demonštrácií cez sociálne siete, alebo výzvy na účasti, sú podľa nových zákonov závažným trestným činom, preto si Rusi vymýšľajú takéto „krycie heslá“. Protesty sa uskutočnili napriek rýchlej návšteve z Kremľa, ktorá mala miestnych silovikov, ale aj lokálne orgány miestnej a štátnej moci dôrazne inštruovať, aby zabránili občanom prejaviť svoju vôľu. Je preto pozoruhodné, že lokálne silové zložky zatiaľ nepristúpili k ráznym zásahom proti demonštrantom, ktoré sme mohli vidieť pri podobných akciách v Moskve alebo Petrohrade.

Putinova predstava o ruskej strednej triede

Nepokoje na Ďalekom východe vypukli práve v čase, keď sa životná úroveň Rusov po prvý raz za prezidentovania Putina citeľne zhoršuje. Nezávislé prieskumy verejnej mienky už v minulom roku začali zachytávať negatívne trendy v náladách spoločnosti. Tie sa tento rok, v dôsledku dopadov pandémie koronavírusu, ešte viac zvýraznili. Masívne body popularity, ktoré Putin získal útokom na Ukrajinu a anexiou Krymu, sa už rozplynuli. Preto referendové politické divadlo možno považovať za snahu Kremľa predbehnúť zhoršenie nálad obyvateľstva potenciálne pretavené do vypuknutia demonštrácií, ktoré predpovedajú niektorí sociológovia na jeseň tohto roka.

Ešte aj oficiálny ruský štatistický úrad Rosstat musel v uplynulých dňoch priznať, že reálne príjmy Rusov sa znížili v druhom štvrťroku o osem percent. Takýto kvartálny prepad nebol zaznamenaný od roku 2000, teda po celý čas „panovania“ Putina. Pričom dôvera v údaje Rosstatu je po posledných čistkách v jeho vedení pred dvoma rokmi a následného „upravovania“ štatistickej metodiky dosť pošramotená. Ostatné neštátne analytické centrá rysujú výrazne pochmúrnejší obrázok reálnej sociálnej situácie ruského obyvateľstva.

Ostatne nedávno, v polovici marca, samotný Putin zaujal nielen domáce obyvateľstvo svojim verejným vyhlásením o tom, že až 70 percent Rusov tvorí strednú triedu. Svoj analytický rozbor oprel o tvrdenie, že podľa metodiky Svetovej banky sa k strednej triede počíta tá časť, ktorá disponuje príjmom aspoň 1,5-krát vyšším, ako je minimálna mzda. Na základe toho Putin prekvapeným Rusom oznámil, že ich príjem 17 tisíc rubľov, ktorý dostáva zhruba tých 70 percent z nich, ich radí k strednej triede. Pre tých, čo neovládajú aktuálne kurzy rubľa, táto suma mierne presahuje 200 eur. Po 20 ročnom vládnutí „vynulovaného“ Putina sa tak Rusi, a s nimi celý svet priamo od neho samotného dozvedel, že vyše 70 percent Rusov ich prezident považuje za strednú triedu pri príjme, ktorý zodpovedá zhruba tretine minimálnej mzdy na Slovensku. A to Putin povedal ešte pred plným vypuknutím pandémie a jej negatívnych dopadov na ekonomiku.

Aktualizácia v sobotu 25.júla dopoludnia: Aj túto sobotu protestovali v Chabarovsku desaťtisíce ľudí na podporu zadržaného gubernátora Furgala. Miestne orgány hovoria zhruba o 6500 až 12 tisíc demonštrantoch (odhady polície), miestni novinári informujú o konečnej účasti ešte väčšej, ako minulý víkend, teda vyše 50 tisíc ľudí. Niekoľko stovák ľudí sa zišlo na protest aj vo Vladivostoku a pár desiatok v Južno-Sachalinsku. Až tisíc ľudí vyšlo na protest v meste Komsomoľsk na Amure, kde ich podporili svojimi príhovormi aj miestny primátor a predseda mestskej rady. Podľa informácií médií sa na mítingoch objavili heslá nielen na podporu gubernátora, ale aj proti predstaviteľovi Kremľa na Ďalekom východe, proti prezidentovi Putinovi a ním dočasne vymenovanom gubernátorovi, ktorého posielali naspäť domov do jeho bydliska v Samare, či proti známym televíznym propagandistom centrálnych ruských televíznych kanálov, ktorí sa tentoraz nevenovali „ukrajinskému fašistickému režimu“, či „homosexuálnej dekadentnej Európe“, ale svoju propagandu zamerali proti demonštrantom na ruskom Ďalekom východe.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.