Denník N

Vodíková budúcnosť Slovenska – radosť pre akcionára Smeru a iných boháčov

konferencia Vodíková budúcnosť Slovenska (zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR)
konferencia Vodíková budúcnosť Slovenska (zdroj: Ministerstvo hospodárstva SR)

16. júla sa v Bratislave konala vskutku výnimočná konferencia s príznačným názvom Vodíková budúcnosť Slovenska. Minister hospodárstva SR na nej deklaroval odhodlanie rozbehať na Slovensku vodíkovú ekonomiku, ktorá bude zdravou konkurenciou elektromobilite a hlavne bude mať potenciál poskytovať spotrebiteľom nízkouhlíkový alebo obnoviteľný vodík, vďaka ktorému dôjde k zozeleneniu dopravy, zníženiu negatívneho vplyvu na klimatickú zmenu a zníženiu množstva škodlivín v ovzduší, čo bude mať pozitívny dopad na zdravie populácie.

Najkritickejším faktorom pri zavádzaní vodíkovej ekonomiky nie sú stratégie a dokonca ani úvodné investície, ale kameňom úrazu sú chýbajúce právne predpisy. Ani také Holandsko, ktoré je jedným z lídrov zavádzania vodíkovej ekonomiky, nemá dostatočne vypracované právne predpisy, čo brzdí celú snahu. Prvoradou úlohou Ministerstva hospodárstva SR (ďalej len „MH SR“) bude teda príprava podmienok (zákony a normy) a až na druhom mieste je stratégia. Vypracovanie Vodíkovej stratégie SR zabezpečí MH SR s podporou Slovenskej akadémie vied a Technickej univerzity v Košiciach.

V Košiciach vznikne do konca roka CVVT – Centrum výskumu vodíkových technológií a zastreší ju Technická univerzita v Košiciach, ktorá líduje výskum vodíkových technológií v SR a dopĺňa ju miestna Univerzita Pavla Jozefa Šafárika. V Košiciach sa už teraz výskum zameriava na vývoj nových vodíkových technológií, a to hlavne v oblasti uskladňovania vodíka. Aby to chápal aj laik, vodík sa môže skladovať rôznymi spôsobmi a v rôznych skupenstvách, ale aby sme mohli uskladniť čo najviac vodíka v čo najmenšom priestore, sú nevyhnutné nádrže s výplňou, v ktorých dochádza k absorpcii vodíka v rôznych materiáloch, alebo k adsorpcii vodíka na povrchu rôznych materiálov a v ich nanopóroch. Cieľom výskumu u nás a vo svete je nájsť možnosti, ako urobiť jednotlivé formy uskladňovania vodíka ekonomicky efektívnymi, avšak pri zachovaní požiadaviek bezpečnosti.

MH SR prisľúbilo zrýchlenie procesov získavania patentov, čo je veľmi dôležitý krok, keďže dnešné inovácie čakajú aj roky na svoj patent. Musíme taktiež prekopať systém výskumu v našej krajine. Nie je predsa logické, aby mali výskumníci stanovené nezmyselné limity na nákup technológií a museli nakupovať len a len nové nepoužité technológie. Sami sme si do týchto chvíľ hádzali polená pod nohy, ale s novým vedením MH SR aspoň svitá na nádej.

Zavádzanie novej technológie si vyžaduje Proof of Concept (dôkaz konceptu), pilotný projekt, ktorý potvrdí alebo vyvráti zmysluplnosť konkrétnej technológie v danom čase a mieste. K tomu je potrebná politická vôľa a výrazné verejné investície. Minister si to môže ospravedlňovať ako len chce, ale keď naleje verejné investície do určitého segmentu, tak sa jedná o ľavicový prístup. Keby sme všetko nechali na trh, tak sa kúdli dym z každého komína a o ochrane životného prostredia by sme ani nepočuli.

Proof of Concept v našich podmienkach bude predstavovať výstavba veterného parku v obci Močenok, ktorý bude technológiou power to gas vyrábať vodík pre závod Duslo Šaľa (čím závod ušetrí € za povolenky CO2), vlakovú linku medzi Novými Zámkami a Prievidzou, plus mínus štvoricu čerpacích staníc pre osobné automobily a pokryje sa aj potreba autobusovej flotily vytypovaného okresného mesta.

Zdrojom pre výrobu vodíka budú aj naše dve jadrové elektrárne. Rozumiem argumentu uskladnenia energie, keď je aktuálna trhová cena elektrickej energie prinízka. Na to nám slúžia aj prečerpávacie vodné elektrárne, ktoré v noci čerpajú vodu do vyššie položenej nádrže a cez deň v peakových stavoch dopytu a ceny produkujú elektrickú energiu. Tento proces má vysokú účinnosť plus mínus 75% a je nesmierne dôležitý pre zachovanie energie a ekonomiku elektrárne.

Dopyt po vodíku bude však najväčší počas dňa (keďže ho ovplyvní najmä denná aktivita ľudí) a bude dochádzať k situáciám, kedy nebude stačiť nočná elektrina z jadrových elektrární a nestabilný zdroj veternej energie bude potrebné dopĺňať inými zdrojmi aj počas dňa. Transformovať elektrickú energiu z jadrovej elektrárne, ktorá tvorí stabilný základ produkcie elektrickej energie v SR, na potenciálnu energiu vodíka, môže byť miestami ekonomický, energetický a environmentálny nezmysel. Vodík je v prvom rade potrebné vyrábať z energie, ktorá by bola inak stratená, má prinízku cenu, alebo z energie, ktorá pochádza z obnoviteľných zdrojov. Počas konferencie bola jadrová energia spájaná so zeleným vodíkom, čo je samozrejme nesprávne a vodík vyrobený z jadrovej energie je síce nízkouhlíkový vodík, ale nie je zelený a v takomto prípade nemôžeme hovoriť v plnej miere o ochrane životného prostredia, keďže jadrová energia je problematická práve z environmentálneho hľadiska.

Rozumiem, že kvôli energetickej transformácii musíme zozeleniť aj priemyselnú výrobu, ale prečo začínať s Duslom Šaľa, fabrikou vlastnenou akcionárom Smeru, ktorý za ostatné roky dostal desiatky miliónov € na daňových úľavách a dotáciách len preto, lebo sa s inými oligarchami zložil na predvolebné kampane Smeru… S tým mám politický problém…

Keby to Duslo Šaľa myslelo so zozelenením výroby vážne, tak by dávno išlo elegantnejšou cestou podpory bioplynových staníc vyrábajúcich biometán (z biologických odpadov a energetických plodín), ktorý by bol prepravený existujúcou plynárenskou infraštruktúrou do existujúcej technológie výroby vodíka v Dusle. Na Slovensku však pri bioplynových staniciach preferujeme kogeneráciu, pričom v mnoha prípadoch ide časť odpadového tepla do vzduchu. Biometán je pritom stabilný zdroj obnoviteľnej energie, ktorý je technologicky „na stole“ už dávno, môže využívať existujúcu plynárenskú infraštruktúru bez potreby modifikácií, ale na Slovensku sa o ňom skoro nehovorí…

Doprava je kľúčom k rýchlejšiemu zavádzaniu vodíkovej ekonomiky. Najjednoduchšie a najoptimálnejšie je zavádzanie vodíka v hromadnej doprave. Práve hromadná doprava má stabilný odber energie a je jednoduché plánovať potrebnú ponuku. Na prvom mieste je v našich podmienkach železničná doprava, ktorá je efektívna a na neelektrifikovaných úsekoch závislá od palív na báze uhľovodíkov. Ministerstvo chce rozbehať vodíkové vlaky na trase Nové Zámky-Nitra-Prievidza, čo je sympatický plán, avšak tieto úseky nepozostávajú z tunelov, a tak by som išiel skôr do elektrifikácie týchto tratí a ich zrýchlenia (hlavne ak do celého vzorca vstupujú jadrové elektrárne…).

Ako už býva tradíciou, s príchodom novej technológie sa hneď hovorí o výstavbe čerpacích staníc a dotovaní nákupu (v súčasnosti) predražených vozidiel. To nie je Proof of Concept, to je podpora boháčov a nič iné. Iba boháč si môže dovoliť predražené vodíkové auto (resp. elektromobil…). Ja si nemyslím, že by sme mali niekomu dotovať kúpu auta a mať pritom dobrý pocit. Verejné zdroje by mali ísť do podpory hromadnej dopravy, t.j. v našich podmienkach do vlakov a autobusov.

Vodík má udržateľnú budúcnosť, keď sa bude primárne vyrábať z obnoviteľných zdrojov energie, a tu narážame na naše dlhodobé zaostávanie. Solárne a bioplynové elektrárne sa u nás stavali chaoticky a podporovali sa tým „naši ľudia“. Ak má mať vodíková ekonomika zmysel, musíme sa zamerať na obnoviteľné zdroje energie, urobiť poriadok s existujúcimi zdrojmi a započať nový začiatok postavený na racionalite. Slovensko by malo vybudovať rozsiahle veterné parky hlavne na Záhorí a Podunajskej nížine, musíme využívať geotermálnu energiu aj na účely mimo cestovného ruchu a musí prebehnúť diskusia o využívaní ornej pôdy, ktorá má v prvom rade slúžiť na produkciu potravín a krmiva a až ako doplnok produkciu energetických plodín pre potreby bioplynu a biopalív.

Aj keď by som niektoré veci robil inak, Ministerstvo hospodárstva SR si stanovilo ambiciózne ciele a preukázalo odhodlanie ich naplniť, a tak nám neostáva nič iné len všetkým aktérom držať palce a dúfať v to najlepšie.

https://www.facebook.com/olejvladimir

Teraz najčítanejšie