D. Kapitáňová: Vražda v Slopnej (Čitateľský denník 32/2020)

Všetkých sa zmocnilo ohromenie. Malý mužíček s veľkými fúzmi znehybnel. Pán Nero Wolfe otvoril oči. Pánovi Columbovi opäť vypadla cigara. Slečna Marplová prestala štrikovať. Pán Marlowe zahvízdal a posunul si klobúk do čela. Slečna Makepeaceová sa zamračila na pána Dempseyho a ten len udivene pokrútil hlavou. Jediný, koho to neprekvapilo, bol Ten človek v rohu miestnosti. Dokonca povedal niečo, čo znelo ako: ‚Česť, súdruh major!‘. Zraky všetkých sa upreli na pána Wintermantela.

‚Toto,‘ povedal pán Wintermantel snažiac sa o pevný tón, ‚toto je náš národný zvyk, ponechať si bývalých vysokých funkcionárov. Áno, áno, to patrí k našim tradíciám.‘“

Keďže som lúskal Pôvod totalitarizmu takmer tri týždne, potreboval som si po ňom dať nejakú menšiu jednohubku. Vražda v Slopnej mi ležala na poradovníku už niekoľko rokov, tak som po nej siahol — a prečítal ju za jedno odpoludnie. Jednohubkovosť teda určite splnila. Ale stálo to za to?

V slovenskej dedinke Slopná sa stane vražda — spisovateľ Pravda je nájdený s vlastným nožom zabodnutým v srdci. Dvere do domu sú otvorené, na zemi nakreslený tajomný symbol a tulák odvedľa v noci zahliadol aj nejakú neznámu postavu. Kto je vrah? A aký je motív?

Na miesto činu sú pozvaní tí najlepší detektívi všetkých čias. Columbo, Poirot, Derrick, Mulder a Scullyová. Dokonca sa tu objaví aj Sherlock Holmes s doktorom Watsonom. Vypočujú si svedectvá, prezrú miesto činu, rozbehnú prácu v teréne. A každý z nich nakoniec vo vlastnej kapitole prezentuje svoje riešenie tohto slovenského tajomstva.

Vražda je poctou klasickým detektívkam a televíznym krimi príbehom — to vám je hneď jasné už pri prvom zbežnom pohľade. Osobne nemám načítané a napozerané všetko, čomu sa tu skladá poklona, takže neviem posúdiť, či sa to podarilo stopercentne. Ale keď už došlo na postavy, ktoré poznám celkom dobre, bavil som sa, mon Dieu! Už len tie názvy kapitol sú pre fanúšika detektívok lahôdkou samou o sebe.

Po pár poviedkach mi však začalo vadiť to, čo ma pri podobných konceptoch, kde sa jeden príbeh rozpráva z viacerých uhlov pohľadu, vyrušuje takmer vždy — repetitívnosť. Je tu síce snaha jednotlivé príbehy ozvláštňovať, ale keď sa točíte stále okolo toho istého len s istými obmenami, čoskoro to začne trocha nudiť. Našťastie je kniha ozaj krátka a kým vám to začne liezť na nervy, ste už na konci.

Stálo to teda za to? Ale áno. Vražda v Slopnej je ideálne čítaníčko k moru — teda, tento rok asi len na záhradu. Odporúčam ale kombinovať s klasikami, ktorým sa tu vzdáva pocta. Predsa len.

PS: K slovenskému vydaniu je pripojené aj CD s audioknihou, ktorú načítal Boris Farkaš. Kúsok som si vypočul, znie to dobre.

D. Kapitáňová: Vražda v Slopnej
Slovart, 2008
137 strán
*
70 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.