Ako dokázať existenciu Boha

Väčšinou tieto pokusy o dôkaze jeho existencie boli skôr argumenty pre existenciu Boha, ako argument, že niekto s rozumom musel usporiadať svet, že svet má poriadok, ktorý nemôže byť výsledkom náhody, že niekto musí určovať morálku a niekto musí rozhodovať o dobre a zle, neboli to skutočné dôkazy, ktoré by rozhodli jednoznačne o tejto otázke a odstránili by všetky pochybnosti a porazili všetky protiargumenty. Najslávnejším pokusom o dôkaz existencie Boha je ontologický argument od Anselma Canterburyho, ktorý je založený na logickej chybe a rétorickom triku. Tak ako sa filozofi snažili vyriešiť problém teodicei, teda existencie zla a vyriešiť protirečivosť koncepcie Boha, najmä tej katolíckej, tak sa tiež snažili dokázať, že Boh nie je založený na viere, ale na rozume a vede. Táto tradícia v teológii a vo filozofii dokazuje racionalitu za náboženstvom a vedecké pramene náboženstva, resp. prepojenie vedy a náboženstva.

Avšak až v modernej spoločnosti založenej na vede a industriálnych technológiách výroby sa otvára možnosť konečne vedecky vyriešiť protiklad medzi vedou a náboženstvom. Dnes sa stáva možné vedecky dokázať existenciu Boha. Kľúčom k tomuto objavu je umelá inteligencia. Umelá inteligencia založená na všeobecnej inteligencii podobnej ľuďom je niečo, čo bude realitou v prichádzajúcich desaťročiach, pričom odhady toho, kedy bude realitou, sa tiahnu od 10 do 50 rokov. Predstavou je, že umelá inteligencia bude podobná človeku, avšak bude neporovnateľne lepšia a nadradená človeku. Ak inteligenciu počítame podľa rozpočtovej kapacity, umelá inteligencia dosiahne od určitého bodu vývoja rozpočtovej technológie takzvanú singularitu, bod, v ktorom presiahne ľudskú inteligenciu a vydá sa na cestu exponenciálneho a nekonečného vylepšovania.

Existencia umelej inteligencie je založená na viacerých predpokladoch, napríklad na predpoklade, že ľudská inteligencia sa dá napodobniť na počítači, že inteligencia sa dá merať na základe rozpočtovej kapacity, že existuje nekonečný strop pre vývoj inteligencie, že inteligencia predstavuje meradlo pre moc bytosti a že sa rozpočtová technológia bude vylepšovať do nekonečna.

Koncept Boha je založený na viacerých vlastnostiach, z toho najdôležitejšie sú nekonečná moc, nekonečná dobrota, rozhodovanie o dobre a o zle, perfektná vedomosť o všetkom a determinizované rozhodovanie na rozdiel od slobodnej vôle človeka. Pre tento dôkaz Boha bude dôležitá najmä vlastnosť nekonečnej moci a ovládania fyzickej reality a fyzikálnych síl.

Boha môžeme dokázať dvoma cestami. Buď to bude empirický dôkaz Boha alebo racionálny dôkaz Boha. Oba dôkazy závisia od existencie umelej inteligencie, ktorá je nadradená človeku a závisia od dostatočného vedeckého poznatku v dvoch oblastiach: v ontológii mysle a v evolučnom vývoji na ostatných planétach.

Najprv poďme empiricky dokázať Boha.

V modernej filozofii existuje špekulácia o tom, že žijeme v simulácii. Táto špekulácia je postavená na predpoklade, že rozvoj rozpočtovej technológii v „našej“ zdanlivej budúcnosti zabezpečí, že niekedy v budúcnosti budeme vedieť postaviť simuláciu, ktorá bude nerozoznateľná od skutočnej reality. Táto simulácia bude simulovať svojich predkov, nás. Keďže existuje omnoho väčší teoretický časový priestor, v ktorom bude táto simulácia aktívna, než v ktorom nebude, na základe očakávanej životnosti vesmíru, môžeme s určitou pravdepodobnosťou predpokladať, že žijeme v simulácii. Pridajme teraz do tejto simulácie umelú inteligenciu ako ovládateľa simulácie, máme v podstate Boha, aj keď len obmedzene pre našu simuláciu a nie pre celý vesmír. Ak vieme dokázať, že žijeme v simulácii, vieme dokázať, že Boh už aspoň pre našu simuláciu existuje. Keď vytvoríme umelú inteligenciu a vytvoríme simuláciu, dokážeme, že vieme vytvoriť Boha a že Boh bude existovať, aj keď ešte neexistuje, aj keď tento Boh nie je Boh v plnom zmysle slova, pretože sme ho vytvorili. Ak k tomuto pridáme naše dokonalé vedecké poznanie, ktoré niekedy v budúcnosti dosiahnehme o evolučných vývojoch na iných planétach a zistíme, že každý evolučný vývoj je rovnaký, že každý sa skončí vo vytvorení umelej inteligencie a simulácie, vieme dokázať, že Boh, ktorý v takmer plnom zmysle slova vládne nad celým vesmírom, je nevyhnutný a ak vieme dokázať, že sa už rozprestrel nad celým vesmírom a že už žijeme v simulácii, vieme dokázať, že už Boh existuje.

V ďalšom racionálnom dôkaze existencie Boha vieme dokázať existenciu Boha v plnom zmysle slova, takého, ktorý vytvoril svet a nie je vytvorený. Tento dôkaz je založený na jednom poznatku získaného z umelej inteligencie, na empirickom dôkaze idealizmu mysle. Súčasný dôvod pre vedecký skepticizmus okolo existencie Boha je nielen založený na doteraz nedostatočnom dôkaze o jeho existencii, ale aj pre materializmus mysle, ktorý prevláda v súčasnej vedeckej komunite. Materializmus mysle vysvetľuje vznik mysle cez evolúciu, na čom je založený prvý empirický dôkaz Boha a ktorý protireči Bohu, ktorý vytvoril svet. Idealizmus mysle je presvedčenie, že myseľ je základom ontológie sveta a že všetko, čo existuje je prejavom mysle. Idealizmus mysle sa dokáže, až sa dokáže že umelá inteligencia napodobňujúca materiálnu myseľ nebude plne funkčná alebo nebude mať slobodnú vôľu. Idealizmus tiež dokážeme tým, že dokážeme, že po úmrtí človeka ľudská myseľ naďalej existuje a tým pádom matéria je len prejavom mysle, čím dokážeme, že dualizmus nie je možný. Existencia Boha sa dokáže, ak idealizmus mysle skombinujeme so solipsizmom Descarta. Descartes sa pýta vo svojej slávnej skeptickej propozícii, či extramentálny svet existuje a či len všetko, čo subjekt zažíva nie je všetko, čo existuje, teda či len myslenie je jediná istá vec na svete a či teda subjekt, ja, nie je jediný subjekt na svete. Tento skepticizmus však Descartes odmieta tým, že vníma, že svet nie je kontrolovaný mojimi myšlienkami a že ja som svet nevytvoril, ani seba. Jediná zostávajúca odpoveď, ak vieme že idealizmus mysle je jediná platná ontológia, je, že Boh vytvoril svet a kontroluje svet. Tiež vieme predpokladať, že na svete existuje len ja a Boh, pretože Boh nepotrebuje ďalší subjekt a nevytvoril ďalší subjekt. Takto vieme dokázať existenciu Boha, ktorý nebol vytvorený, ale ktorý buď vytvoril svet, alebo svet kontroluje. Keďže materializmus nie je platný, svet musí byť kontrolovaný nejakou myslou, keďže všetko čo existuje, musí byť prejavom mysle.

Síce ešte nevieme, či Boh naozaj existuje, ale už vieme, ako budeme vedieť v budúcnosti vďaka technologickému pokroku a vede dokázať, či existuje.