Denník N

Koľkých voličov reprezentujú poslanci hlasujúci za zmenu interrupčnej legislatívy?

Istú predstavu o odpovedi na túto otázku by sme získali, ak by sme spočítali prednostné hlasy, ktoré títo poslanci dostali ešte ako kandidáti v parlamentných voľbách. Zistili by sme, že podiel poslancov, ktorí hlasovali za zmenu, je väčší ako podiel preferenčných hlasov, ktoré títo poslanci vo voľbách dostali.

Na programe júlovej deviatej schôdze NR SR boli štyri návrhy zmien zákonov týkajúcich sa interrupcií. Návrh štyroch nezaradených poslancov bol z rokovania stiahnutý, návrh poslancov OĽaNO prešiel do druhého čítania s podporou 81 hlasovdva návrhy poslancov ĽSNS s podporou 3836 hlasov do druhého čítania neprešli.

Predkladatelia jediného úspešného návrhu tvrdia, že sa ním snažia ženám skôr pomôcť ako sťažiť prístup k interrupciám. No ak by mal byť tento návrh hodnotený buď ako sprísňujúci alebo ako uvoľňujúci legislatívu v tejto oblasti, skôr by bol zaradený do prvej z týchto dvoch kategórií (a to aj jeho samotnými tvorcami), podobne ako zvyšné tri návrhy.

17 % respondentov si myslí, že „súčasný interrupčný zákon nie je dosť prísny a ženám by sa mal sťažiť prístup k interrupciám“ a 19 % si myslí, že „súčasný interrupčný zákon je príliš prísny a ženám by sa mal uľahčiť prístup k interrupciám“. Vyplýva to z prieskumu agentúry FOCUS pre Inštitút pre verejné otázky zo 14. – 24. 6. 2020. V roku 2007 bol každý z týchto dvoch podielov o jeden percentuálny bod menší. Naopak, podiel respondentov, ktorí si myslia, že „súčasný interrupčný zákon je primeraný a netreba ho meniť“ za ostatných trinásť rokov narástol zo 42 % na 55 %.

Z minulotýždňového hlasovania v NR SR vyplýva, že postoj zákonodarcov v tejto veci je výrazne striktnejší: za návrh OĽaNO hlasovalo 54 % a za návrhy ĽSNS 25 % a 24 % poslancov. Toto platí pre všetky strany s výnimkou SMER-SD a SaS, pri ktorých je podiel zástancov sprísnenia interrupčnej legislatívy u respondentov v prieskume väčší ako u zákonodarcov pri hlasovaní v parlamente.

Aký podiel voličov však reprezentujú poslanci hlasujúci za zmenu interrupčnej legislatívy? Predstavu o odpovedi na túto otázku možno získať spočítaním prednostných hlasov, ktoré títo poslanci dostali ešte ako kandidáti vo voľbách do NR SR konaných 29. 2. 2020.

Porovnávať podiel poslancov hlasujúcich za nejaký legislatívny návrh, s podielom prednostných hlasov, ktorí títo poslanci vo voľbách získali z celkového počtu prednostných hlasov udelených všetkým poslancom v parlamente, by nemalo zmysel v prípade vládneho alebo koaličného návrhu s (takmer) výhradnou podporou koaličných poslancov. Kandidáti parlamentných volieb z neskorších koaličných strán, ktorí získali najväčší počet prednostných hlasov, totiž obyčajne nesedia v NR SR, ale vo vláde alebo na ministerstvách. Pri poslaneckých návrhoch s väčšou alebo menšou podporou naprieč politickým spektrom je však takéto porovnanie odôvodnené.

Poslanci, ktorí hlasovali za návrh OĽaNO, získali 48 %, a tí, ktorí hlasovali za návrhy ĽSNS, získali asi 20 % prednostných hlasov v tohtoročných voľbách z celkového počtu prednostných hlasov všetkých 150 aktuálnych členov parlamentu. To je o 4 až 6 percentuálnych bodov menej v porovnaní s príslušnými podielmi zákonodarcov uvedenými vyššie.

Celkovo teda za tieto návrhy hlasovali skôr relatívne „ľahšie váhy“, t. j. poslanci, ktorí vo voľbách získali v priemere menej prednostných hlasov v porovnaní s ostatnými poslancami. Bolo to tak aj pri jednotlivých stranách? Pri návrhoch ĽSNS áno, no pri návrhu OĽaNO boli medzi parlamentnými stranami výrazné rozdiely.

Zohľadňujúc príslušnosť poslancov k jednotlivým kandidátkam parlamentných strán v čase volieb, v priemere výrazne „ľahšie váhy“ hlasovali za tento návrh v SMER-SD: 13 % poslancov s podporou len 2 % krúžkov. Naopak, relatívne „ťažšie váhy“ hlasovali za tento návrh v samotnom OĽaNO, z ktorého návrh vzišiel: 74 % poslancov s podporou 89 % krúžkov. Výrazne „ťažšie váhy“ hlasovali za tento návrh v ZA ĽUDÍ, hoci jeho podpora bola nižšia ako v klube jeho tvorcov: 33 % poslancov s podporou 66 % krúžkov.

Mimochodom, poslanci, ktorí hlasovali za návrh OĽaNO, získali 20 %, a tí, ktorí hlasovali za návrhy ĽSNS, získali asi 8 % prednostných hlasov v tohtoročných voľbách z celkového počtu prednostných hlasov udelených všetkým kandidátom do NR SR.

So zastupiteľskou demokraciou je to tak. Niekedy je jej výsledok podobný potenciálnemu výsledku priamej demokracie, inokedy nie je. Zdá sa, že pri uvedených troch legislatívnych návrhoch je v priemere najväčší rozdiel medzi postojom zvolených a postojom voličov k sprísneniu interrupčnej legislatívy v prípade kandidátky ĽSNS (100 % verzus 24 %). Je iróniou, že táto strana krátko pred voľbami vytvorila Národnú koalíciu s ďalšími štyrmi stranami, z ktorých jedna má, paradoxne, názov Priama demokracia. Pri zatiaľ jedinom úspešnom legislatívnom návrhu je veľký rozdiel medzi postojom poslancov a postojom prívržencov tiež v hnutiach SME RODINA (94 % alebo 96 % verzus 9 %) a OĽaNO (74 % alebo 89 % verzus 13 %), ktorého poslanci návrh predložili.

Teraz najčítanejšie