Denník N

Evanjelický teológ prof. Igor Kišš (* 1932 – † 2018) a aktuálne stanovisko biskupov ECAV k sexuálnej etike

Pri čítaní starších textov profesora Igora Kišša sa v kontexte nedávneho stanoviska biskupov ECAV k otázkam sexuálnej etiky otvárajú otázky: Kto týchto biskupov učil evanjelickú teológiu a etiku? Z akých učebníc? Zo stanovísk akých (evanjelických) teológov vychádzali pri tvorbe svojho stanoviska? Naozaj úprimne by ma to zaujímalo.

Zhodou okolností som sa dnes dostal k viacerým textom prof. Igora Kišša (* 21. 7. 1932 – † 15. 1. 2018), významného slovenského evanjelického teológa a bývalého dekana Evanjelickej bohosloveckej faulty Univerzity Komenského (EBF UK). Uvedomil som si, že nedožité narodeniny v tento deň neoslavuje iba Milan Rastislav Štefánik, ale aj on! Osemdesiate ôsme.

Ja osobne som prof. Kišša zažil už ako emeritného profesora, no etiku sme sa na EBF UK učili najmä z jeho skrípt – a musím povedať, že vo svojom videní evanjelickej etiky ako alternatívy voči rímskokatolíckej etike a iným prísnejším či legalistickým typom etiky, ma ovplyvnil.

Keď som v roku 2009 nastúpil na fakultu, profesor Kišš tam mal povesť akejsi vtipnej figúrky, najmä kvôli svojmu typickému prejavu. Neskôr ma však prof. Ľubomír Batka pri osobných rozhovoroch upozornil na kontext, v ktorom pôsobil, a na to, že sa napriek nepriaznivej dobe dokázal v medzinárodnom teologickom priestore etablovať v podstate ako teologický samouk.

Na sklonku života nám v roku 2017 ako študentom rozoslal svoje posledné rozsiahle trojzväzkové dielo Svet je Boží, na ktorého tlačené vydanie, žiaľ, dodnes nikto nenašiel prostriedky, preto ho šíril iba v elektronickej podobe.

Aj v kontexte súčasných diskusií v slovenskej Evanjelickej cirkvi a. v. si preto des dovolím zacitovať pár častí z jeho tretieho zväzku s podtitulom Etika. Okrem iného je dobré uvedomiť si, že tieto texty napísal vo svojich 80+ rokoch po tom, čo celý život zasvätil štúdiu a výučbe evanjelickej teológie a etiky…

Tak teda všetko najlepšie, pán profesor!

„Evanjelická etika na rozdiel od rímskokatolíckej zastáva stanoviská veľmi blízke etike, ktorú podporuje štrasburský európsky parlament, ktorý zároveň podporuje aj americké, britské, nemecké a škandinávske štátne zákonodarstvo. Tie uznávajú potrebu zákona o rozvode, v určitých prípadoch aj zákona o umelom prerušení tehotenstva. Je otvorenejšia aj v otázkach stabilného spolužitia homosexuálov, ktorí sa s takýmito sklonmi narodili. Pritom v tejto mojej etike stabilné spolužitie homosexuálov neoznačujem ako manželstvo, ale dávam prednosť názvu registrovaného partnerstva. Evanjelická etika na rozdiel od rímskokatolíckej je totiž založená na Lutherovom učení o dvoch ríšach. Je pozoruhodné, že aj slovenské štátne zákony v skutočnosti majú v niektorých otázkach bližšie k evanjelickej etike (prípustnosť umelého oplodnenia, možnosť interrupcií pri určitých indikáciách, možnosť druhého manželstva pri rozvode, atď), čo rímskokatolícka etika oficiálne nepripúšťa.“

(Kišš, I. 2017. Svet je Boží 3: Etika, s. 5-6)

 

„Stále viacej sa totiž ukazuje, že sa musíme naučiť rozlišovať medzi dvojakou homosexualitou. Tú jednu skúsme nazvať homosexualitou a lesbickým spôsobom života z roztopašnosti. Takto žili kedysi námorníci v prístavnom meste Korinte. Apoštol Pavel mal plnú pravdu, keď takúto homosexualitu z roztopašnosti odsúdil. Aj cirkev má pravdu, keď sa voči homosexualite z roztopašnostu stavia kriticky ako voči hriechu. Homosexualita z roztopašnosti je hriechom a nemala by sa na ňu vzťahovať ani Charta ľudských práv.

 

Ale stále viacej sa ukazuje, že jestvuje aj vrodená homosexualita. Človek sa už taký jednoducho narodí, že určitého muža priťahujú len muži a nie ženy a ženu priťahujú len ženy a nie muži. Mnohých týchto ľudí to veľmi mrzí, keď v mladosti zbadajú u seba takýto zvláštny sklon. Mnohí s týmto sklonom statočne bojujú. Radi by sa toho zbavili. A predsa sa im to nedarí. Zdá sa, že je im to takto dané od narodenia. To už nie je homosexualita z roztopašnosti (že teda niekto z nemravnosti obcuje aj s ľuďmi 202 202 toho istého pohlavia), ale to už je potom vrodená homosexualita, stvoriteľsky daná, sexuálna úchylka, s ktorou sa človek narodil a nevie si pomôcť. Keďže je daná stvoriteľsky, nemožno ľudí, ktorí sa takto narodili, zatracovať, ale nájsť pre nich riešenie.“

(Kišš, I. 2017. Svet je Boží 3: Etika, s. 201-202)

 

„Z hľadiska lex aeterna moralis je roztopašná homosexualita nenormálna a hriešna Ale ľudstvo je pod určitou realitou, a preto treba hľadať normy lex naturalis optima, teda nájsť také riešenie prístupu k homosexuálom, ktoré by bolo maximálne humánne, keď ide o človeka, ktorému je homosexualita od narodenia daná a nevie si proti nej pomôcť, a bolo by aj naturalis, to znamená odpovedalo by požiadavkám humánneho rozumu. V takom prípade budeme musieť asi zaviesť v štátnych zákonoch inštitút registrovaného partnerstva a pritom by sme to nenazývali manželstvom.“

(Kišš, I. 2017. Svet je Boží 3: Etika, s. 94)

Prof. Igor Kišš sa v roku 1980 sa stal docentom na Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulte, v roku 1987 bol vylúčený zo školy, bol mu odňatý titul docenta a mal zákaz publikovať v ČSSR. Po páde komunizmu ho opäť povolali na fakultu a pôsobil ako vedúci Katedry systematickej teológie EBF UK (1991 – 1996) a dekan fakulty (1997 – 2003). Venoval sa predovšetkým systematickej teológii (dogmatike), etike, ale aj ekumenickej teológii.

Pri opätovnom čítaní textov profesora Igora Kišša sa v kontexte nedávneho stanoviska biskupov ECAV k otázkam sexuality otvárajú otázky: Kto týchto biskupov učil evanjelickú teológiu a etiku? Z akých učebníc? Zo stanovísk akých (evanjelických) teológov vychádzali pri tvorbe svojho stanoviska? Naozaj úprimne by ma to zaujímalo.

Ja osobne som totiž „vyrástol“ aj na skriptách a teologických textoch prof. Kišša, z ktorých sa na EBF UK podľa mojich vedomostí vyučuje dodnes – a sú v sylabách predmetov kľúčovým učebným textom. Etiku za mojich čias vyučoval doc. Miloš Klátik (zo skrípt prof. Kišša) a mimoriadne populárne semináre zo sexuálnej etiky zasa tradične vypisoval prof. Ľubomír Batka (pamätám si, že počas niektorých semestrov musel otvoriť až dve skupiny). Na Evanjelickej teologickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe ma teologickú etiku učili prof. Jakub S. Trojan a doc. Jindřich Halama. Na Husitskej teologickej fakulte Univerzity Karlovej som zažil ešte prof. Zdeňka Kučeru, ktorý bol podobný ročník ako prof. Kišš – a bol jeho osobným priateľom. Za seba môžem povedať, že nikto zo spomenutých nevyučoval ani nepublikoval rovnaké alebo podobné tézy, ako slovenskí evanjelickí biskupi vo svojom poslednom stanovisku k sexuálnej etike.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Manžel, otec, teológ a kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand na ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaniu stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý a máme jedno dieťa. Patrím tiež medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska.