Päť vecí, ktoré vám vážna choroba obráti naruby
Keď som ochorela, pýtala som sa lekárov, akú mám šancu dožiť sa ďalších päť rokov. To je taká zaužívaná onkologická veličina. Vykrúcali sa, hovorili, že mám nie príliš obvyklý druh leukémie a keďže nie je dosť veľa údajov sú aj štatistiky tak trochu zavádzajúce. Presne toto leto je to päť rokov a som stále tu, hoci nie vyliečená, momentálne v plnej recidíve s mnohými komplikáciami.
Päť rokov choroby nezdevastovalo len moju telesnú schránku, ale aj veľa pre normálny život zásadných oblastí. Pokúsim sa ich spísať a dodám, že sa pri tom inšpirujem aj výpoveďami mojich spolupacientov z podpornej skupiny, ktorí sa liečia tiež okolo päť rokov.
1. Rodina: po piatich rokoch choroby ste šťastní, ak ju ešte máte. Prešli ste si všetkymi fázami partnerskej aj rodičovskej krízy. Už ste svojho partnera vyzývali, aby vás nechal a našiel si niekoho zdravého, aj kričali, aby na to ani nepomyslel, lebo uvidí. Vaše deti sú napäté, budia sa v noci od strachu, ale prejavujú charakter, silu a chochmes na úrovni, na akú mnohí dospelí nikdy nedosiahnu. Vaši rodičia musia prestať starnúť. Hrozí, že vás budú musieť doopatrovať, že ešte budú musieť stáť pri vnúčatách. Jednoducho: musíte sa ľúbiť ako kone, aby ste to prežili. Ani to ale nemusí stačiť.
2. Práca: platí ako vyššie, ste radi, ak nejakú máte a ak máte silu a možnosti ju vykonávať. Aj tak sa pripravujete o kariérny postup aj lepšiu plácu, lebo môžu vás uznávať aj rešpektovať, ale ste veľmi neistá položka. Často nie ste na pracovisku, kolegovia spočiaku nevedia, ako sa k vašej chorobe postaviť, potom si zvyknú a príde aj istá necitlivosť. Horšie ale je, ak o prácu prídete.
3. Peniaze: zväčša máte finančné problémy, ktoré sa len prehlbujú. Neexistuje zdravotný ani sociálny systém, ktorý by pokryl všetky vaše priame aj nepriame výdavky na chorobu a straty spôsobené výpadkami z práce. Takmer všetci vo vašom okolí majú pôžičky na rôzne veci, ale vy máte pred sebou dlhé roky splácania úveru za lieky hradené len čiastočne či doplnkovú liečbu. Ste v situácii, keď stojíte v obchode a rozmýšľate, či sa nevzdáte topánok, ktoré naozaj potrebujete, lebo za tie peniaze by ste si v poisťovni mohli doplatiť jedno sedenie na akupunktúre. To tiež potrebujete, lebo vás hrozne bolia nohy a z liekov od bolesti zase hlava a keď vás bolí hlava ťažko sa vám pracuje, aby ste si zarobili na tie topánky alebo akupunktúru.
4. Sociálny život, zábava: po čase nastáva nevyhnutná izolácia. Nechcete sa rozprávať o chorobe, ale na druhej strane vám príde ľúto, ak sa nikto ani neopýta, ako na tom ste. Zvyšuje sa vaša citlivosť aj nedotklivosť. Ľudia vás začnú povedome vyčleňovať, vy a vaše problémy nezapadujú do ich predstavy o krásnom svete. Čím dlhšie ste chorí, tým viac je to zrejmé. Nerobí vám dobre ani to, že vám všeci chcú radiť, ale reálne pomôžu len niektorí. Všetko sa komplikuje, ak neviete požiadať o pomoc. Riešite to tak, že sa odmlčíte.
5. Plány: ak ste boli človek, čo do choroby vedel kam kráča, trpíte. Žijete zo dňa na deň, bojíte sa čo i len dúfať, dostávate sa do situácie, že vám stačí, aby ste sa o deviatej večer dostali položivý do postele. Na otázky, čo robíte zajtra, či čo plánujete na víkend odpovedáte vrčaním.
Po celý ten čas vám ľudia budú hovoriť, že najdôležitejšie je, aby ste vyzdraveli a na všetko ostatné sa vykašľali. Iste, ale skúste päť rokov nepracovať, nevychovávať deti, neplatiť účty, nemať ambície a nesnívať. To nie je vyplakávanie, ani sebaľútosť, to je realita. Je náročná, ale ste strašne radi, že ju stále vnímate a ako tak riešite.
