Ako ovplyvňuje politika naše životy
Veľakrát som si kládol otázku nakoľko ovplyvňuje politika môj život. Čo by sa stalo keby som na rok prestal sledovať všetky správy a noviny? Raz som sa to rozhodol vyskúšať a dokonca som bol šťastnejší, lebo som sa viac staral o veci, ktoré môžem ovplyvniť ako o tie, na ktoré nemám dosah.
Ale to je len jedna časť príbehu. Čo vlastne robia politici? Schvaľujú zákony, dosadzujú svojich ľudí na úrady, vyberajú dane, vyhlasujú výberové konania a reprezentujú našu krajinu. No a kvôli komu to robia? Kvôli ľudom a skupinám ľudí, ktorých počuť najhlasnejšie. Ak má nejaká finančná skupina veľký vplyv, tak je jasné ako olovená rúra, že sa nájde politik, ktorý im rád pomôže s menšou či väčšou úpravou zákona, ktorá pomôže pri investičných zámeroch firmy. Ak sa spoja strední podnikatelia a prídu s požiadavkou, je pravdepodobné, že sa začnú politici ňou zaoberať. Ak začne ležať nejaká skládka alebo vražda novinára príliš veľa ľuďom v žalúdku a vyvolá veľa negatívnych emócií, tak ich to zdvihne spred televízora na námestia a politici znova začnú premýšľať. Vo všetkých menovaných prípadoch nie je motivácia politikov pomáhať niekomu, ale je to buď strach alebo zisk. Takže politika sa rovná obchodu s emóciami. Je nutné riadiť štát tak, aby sme ukontrolovali emócie občanov v takej miere, aby nevznikli revolúcie a defenestrácie, inak je všetko v poriadku, aj keď sa kradne kade-tade.
Ale to som si trošku uletel. Lokálnosť politika by mala určovať jeho politické akcie. Politici s najväčšou globálnou pôsobnosťou (v prípade USA federálne orgány, v prípade Európy Európsky parlament či Európska komisia) by mali prirodzene presadzovať reformy dlhodobého a strategického významu. Typicky to môže byť výskum, školstvo, zdravotníctvo, životné prostredie. Na národnej úrovni (slovenský parlament) by mohli politici podporovať základné istoty pre všetkých tak, aby zaistili prostredie vhodné pre rozvoj ľudí i firiem, čiže zaistiť ľuďom príjmy (jedlo), bývanie, školstvo, zdravotníctvo, vhodné podnikateľské prostredie a zvyšok si už ľudia poriešia sami. Až na krajskej úrovni by som riešil konkrétnu pomoc firmám či sociálnym domovom, charitám apod., lebo tam môže byť pomoc presnejšie cielená.
No a keď si zhrnieme, čo som doteraz napísal, čo vlastne politici určujú? Vedia síce meniť zákony, ale reálne keď sa pozrieme, ktoré skupiny zákonov sa menia, tak je jasné, že sa nás takmer vôbec netýkajú. Veľká časť zákonov, ktoré sa menia, sú ekonomické a menia platnosť legislatívy pri obchodoch v určitej oblasti a väčšinová časť obyvateľstva sú práve nepodnikatelia. Aj keď by sa dalo špekulovať o nepriamych dopadoch, ale ja špekulovať nechcem. Reformy školstva tu za posledné roky buď vôbec neprebehli alebo sa dá hovoriť len o pokusoch, podpora výskumu je nulová až negatívna, zdravotníctvo ani radšej nekomentujem. O sociálnom bývaní hovorí v súčasnosti Boris, ale uvidíme, čo z toho nakoniec bude. A tak v konečnom dôsledku čím ste bohatší, tým ste menej závislí od politikov. Príslušníci nižších sociálnych vrstiev sa spoliehajú na rôzne dávky či podporu, a tí aktívnejší často odídu sami do zahraničia si zarobiť aj pri prácach nižšieho štandardu. Obyvatelia stredných vrstiev sú už lepšie zamestnaní, niektorí si zakladajú živnosť či menšie firmy. Sami sa starajú o chod svojho živobytia, a keďže sa takmer vôbec nedostanú ku štátnym zakázkam, jediné ako ich štát môže ovplyvniť je buzerácia zo strany hygieny, účtovníctva či iných formálnych pravidiel. No a milionári, tým je to jedno, pre nich je život hrou, takže idú tam, kde sú príležitosti alebo si príležitosti sami vytvoria.
Svoj život si určujeme my sami svojím postojom. Ak sa spoliehame na pomoc iných a je jedno, či to je rodina, komunita či štát, tak sa nedokážeme o seba postarať a nič si vybaviť. Sú to ľudia, ktorí nedokážu ísť sami ani na úrad a požiadať o niečo alebo si zistiť na internete ponuky práce a aktívne osloviť pár firiem. Stále čakajú, že im padne niečo z neba, že sa o nich (štát) postará. Takíto ľudia najľahšie podľahnú vidine ľahkého zárobku a investujú posledné peniaze do automatov či lotérie, v horšom prípade podľahnú nelegálnym aktivitám. Aktívni ľudia, ktorí sa chcú postarať o seba a svoje rodiny, aktívne hľadajú prácu alebo príležitosť na podnikanie vo svojom alebo iných regiónoch a nevidia prekážky ako problémy. Ak som aktívny vo svojom živote, nemusia ma zaujímať nejakí politici a ich hlúpe tlačové konferencie, ale prirodzene sa zaujímam o veci, ktoré môžem ovplyvniť a posunú ma ďalej. Z čisto egoistického pohľadu by som povedal, že zarábaj peniaze pre svoju rodinu a kašli na ostatných. Ak máš trošku viac nadbytku, môžeš si zvoliť povolanie, ktoré má šancu ovplyvniť najviac ľudí okolo teba, napríklad učiteľ, lekár, životný kouč alebo práca vo výskume. Paradoxne ako politik nemáš šancu ovplyvniť svet ani ľudí v takom meradle ako by si si želal. Politický systém funguje ako monštrózny kombajn, ktorý zoseká všetkých čo mu stoja v ceste. Skrátka ani v politike nie je priestor na idealizmus, zoskupenia tých najväčších a zotrvačnosť myslenia určuje, akým smerom sa bude celá spoločnosť uberať.
