Denník N

Grécka armáda je kvôli Turecku v bojovej pohotovosti

Nárast napätia vo východnom Stredomorí kvôli jednostranným krokom Turecka sa stáva čoraz naliehavejšou výzvou pre EÚ aj NATO. Aktivity Turkov v morských ekonomických zónach Cypru a Grécka nebude už možné nechať bez silnejšej reakcie. Môže sa to týkať aj slovenského kontingentu na Cypre.

Grécke ozbrojené sily boli uvedené do bojovej pohotovosti. Dôvodom je ohlásený zámer Turecka vyslať začiatkom augusta špecializovanú loď na seizmický geologicko-ložiskový prieskum oblasti pri gréckom ostrove Kastellorizo v Egejskom mori, ktorú v zmysle morského práva považujú Atény za svoju výhradnú ekonomickú zónu.

Ankara tak pokračuje vo svojom geologickom prieskume vo vodách východného Stredomoria, proti ktorému už opakovane ostro protestovali Cyprus aj Grécko. Turecko pred časom z ekonomickej zóny Cypru vytlačilo prieskumné plavidlá európskych koncernov a za podpory svojich vojenských lodí tam začali Turci prieskum na potenciálne bohaté ložiská zemného plynu. Ankara všetky protesty odmietla s tým, že háji tak záujmy enklávy Severný Cyprus, ktorú vojensky obsadila ešte v 70-tych rokoch minulého storočia, a ktorú okrem Turecka nikto medzinárodne neuznal. Odvtedy rozdelený ostrov strážia na deliacej línii aj medzinárodné jednotky OSN, ktorých súčasťou je aj pomerne početný slovenský kontingent.

Akcie vo vodách východného Stredomoria sú súčasťou politicko-vojenských akcií vlády tureckého prezidenta Recepa Tayyip Erdogana, ktoré zahrňujú Sýriu a inváziu do Líbye. Práve s vládou v Tripolise, ktorú turecká armáda a ňou zorganizovaní žoldnieri zo Sýrie v posledných mesiacoch účinne podporili v bojoch s maršalom Haftarom, ktorého zase podporuje parlament sídliaci vo východolíbyjskej metropole Benghází, Ankara podpísala pred pár mesiacmi obojstrannú medzinárodnú zmluvu. Podľa nej si obe krajiny medzi seba rozdelili vody východného Stredomoria, čo vyvolalo taktiež ostrý odpor Cyprusu a Grécka, keďže zmluva nerešpektuje doteraz platné rozdelenie ekonomických zón v oblasti. A tieto kroky vyvolali znepokojenie aj Izraela a Egyptu.

Gréci aj Cyperčania sa už skôr obrátili na svojich partnerov v Európskej únii, aby ich podporili v narastajúcich sporoch s Ankarou. Krajiny EÚ sa zatiaľ zmohli hlavne na verbálne protesty. K radikálnejším krokom nepristúpili ani po spomínanom incidente s prieskumnými plavidlami pri brehoch Cypru.

Avšak ak prieskumná turecká loď začiatkom augusta naozaj vpláva do vôd pri gréckom Kastellorize, Atény určite vyzvú EÚ na rozhodnejšie akcie, vrátane uvalenia konkrétnych sankcií voči Ankare. Ostatne, Gréci to avizujú už teraz a ich diplomacia v tejto záležitosti už vyvíja značné aktivity. Grécko sa chystá problémy s Tureckom riešiť aj v rámci NATO, keďže obe krajiny sú jeho členom. Atény v  neposlednom rade avizujú aj kroky na pôde OSN a jej stálej Bezpečnostnej rady.

Erdoganova výzva EÚ a NATO

Turecký prezident Erdogan sa netají, že jeho zahranično-politickou stratégiou je premeniť svoju krajinu na regionálnu mocnosť s dosahom, ktorý by sa priblížil kedysi mocnej Osmanskej ríši. Súčasťou tohto procesu je aj čerstvá zmena istanbulského dominantného chrámu Hagi Sofia z čias Byzantskej ríše z múzea opäť na mešitu. Samotný Erdogan v reakcii na najnovšie protesty Grékov kvôli plavbe k ostrovu Kastellorizo sebavedome vyhlásil, že jeho krajina „nepotrebuje od nikoho povolenie pre svoje seizmické plavidlo a na morské vrty“. Tvrdí, že Turecko postupuje podľa morského práva a bude pokračovať vo svojich avizovaných aktivitách aj naďalej.

Situácia sa stáva veľmi citlivou aj pre NATO, kde je Tureckom silným členom a aj našim spojencom. Začína to pripomínať hektické 70.a 80.roky minulého storočia, keď vzťahy Turecka a Grécka boli v permanentnom napätí, ktoré sa niekoľkokrát vyostrilo až do vzájomných ozbrojených konfrontácií. Najznámejším príkladom je invázia Turecka na severný Cyprus. Rozsiahlej konfrontácii zabránil až rezolútny politický zásah OSN a hlavne NATO na čele so Spojenými štátmi, pre ktoré sú obe krajiny dlhodobo dôležitými strategickými spojencami. Avšak v posledných rokoch sa situácia výrazne zmenila tým, že Erdogan po údajnom pokuse o prevrat úplne eliminoval kedysi mocné vojenské kruhy, ktoré mali blízky vzťah práve k Washingtonu. Tie boli tiež garantom svetského charakteru moci v Ankare.

Dnes Erdogan islamizuje nielen svoju vnútornú politiku, ale práve armáda sa stala jeho nástrojom varianty pro-islamskej zahraničnej politiky inšpirovanej Osmanskou ríšou. To sa prejavuje v Líbyii, kde poslal svojich vojakov na podporu vlády v Tripolise. Tú síce uznáva OSN, avšak je známe, že vplyv v nej získali v poslednom období islamisti. Proti vláde sa preto postavil nielen svetsky orientovaný maršal Haftar, ale aj vojenský režim egyptského prezidenta Sísího, pre ktorého je akýkoľvek vplyv Moslimského bratstva na tripoliskú vládu neprijateľný.

Agresívna politika Erdogana vo východnom Stredomorí sa tak stáva čoraz väčším problémom a výzvou pre celú EÚ a NATO. Turecký prezident nevydiera už len organizovaním masívnych utečeneckých vĺn do Európy, ale priamo už ohrozuje územnú zvrchovanosť dvoch členských krajín EÚ. Zdá sa, že vyriešenie problému s Tureckom môže zásadne poznamenať nielen ďalší vývoj situácie vo veľmi citlivom regióne východného Stredomoria, ale aj zmysel a formu ďalšej spolupráce nielen vo vnútri NATO, ale aj medzi EÚ a vojenským spojeneckým paktom.

Aktualizácia v sobotu 25.júla dopoludnia: Dnes do východného Stredomoria vpláva cez Suezský kanál americká lietadlová loď Dwight D. Eisenhower v doprovode 12 sprievodných plavidiel. Američania sa v nasledujúcich dňoch zúčastnia spoločného vojenského cvičenia s morskými silami Grécka v oblasti na juh od ostrova Kréta. Cvičenie sa demonštratívne odohráva v čase, keď Gréci ukončujú bojovú dislokáciu svojich síl vo vodách Egejského mora v reakcii na Tureckom ohlásenú plavbu prieskumného plavidla do priestoru gréckeho ostrova Kastellorizo. Zóna americko-gréckeho cvičenia kopíruje výsostnú ekonomickú morskú zónu Grécka a odohráva sa v oblasti, ktorej sa týka zmluva o rozdelení morských zón medzi Tureckom a vládou v líbyjskom Tripolise. Do východného Stredomoria, k pobrežiu Cypru, priplávala aj francúzska vojenská fregata. 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu a je odborným gestorom energetickej časti pripravovaného predvolebného programu koalície PS/Spolu.