Denník N

Sú novovymenovaní profesori obrazom stavu vedy na Slovensku? Part II a III

Prezidentka Zuzana Čaputová počas vymenovania profesorov zo 14.07.2020 (Zdroj: Facebook / Zuzana Čaputová)
Prezidentka Zuzana Čaputová počas vymenovania profesorov zo 14.07.2020 (Zdroj: Facebook / Zuzana Čaputová)

Súčasné kauzy plagiátorstva sú len vedľajšími produktmi nefungujúceho vysokého školstva a zaostávajúceho výskumu na Slovensku. Ako má robiť diplomant výskum v rámci svojej diplomovej práce, keď ho nerobí ani samotný školiteľ?

 

Po ukončení doktorandského štúdia získame titul PhD. (philosophiae doctor) a môžeme oficiálne viesť diplomantov, ktorí svoje štúdium ukončia diplomovou prácou. Výskumom v rámci diplomovej práce by mal študent prispieť novými poznatkami v danom odbore. Diplomant prichádza k školiteľovi ako študent, ktorý sa vo väčšine prípadov ide prvýkrát stretnúť s výskumom ako takým. V tomto prípade veľmi záleží na školiteľovi a jeho prebiehajúcom výskume. Vo všeobecnosti má študent druhého stupňa VŠ základné poznatky o stave problematiky v odbore, ktorý študuje a o súčasných vedeckých otázkach má málo informácií. Je na školiteľovi, aby ho zapojil a dal mu riešiť čiastkový problém svojho aktuálneho výskumu, a takýmto spôsobom ho uviedol do danej problematiky. Tu narážame na jeden z problémov. 

Na to, aby mal školiteľ bežiaci výskum, potrebuje mať výskumný projekt, z ktorého zabezpečí potrebný materiál, prípadne pracovné cesty a iné. Veda je dlhodobo na Slovensku ignorovaná a extrémne finančne podhodnotená. Školitelia, či už sú to mladí vedeckí pracovníci, docenti alebo profesori, sú radi, keď zaplatia aspoň svoje základné výdavky (mladí vedeckí pracovníci sú samostatnou kapitolou, lebo ich možnosti získať nejaký grant sú blízke nule). Rozpočty sú v globále nízke a často nezostane na výdavky na doktoranda, a nie ešte na diplomantov. Okrem iného sa ešte za posledné 4 roky zrušilo viacero výziev v rámci eurofondových výziev kvôli kauzám (napríklad: https://bit.ly/2E34X93 ). Okrem zle fungujúcich eurofondov, sú ďalšou možnosťou dve národné grantové výzvy “VEGA” a “APVV”. V rámci VEGA výzvy sa dá počítať s rozpočtom cca do 10,000 eur na rok a projekt môže trvať maximálne 4 roky. Pri APVV je to 250,000 eur na 4 roky. Nedávny blog Dominiky Fričovej ukazuje “zaujímavosti” VEGA výzvy (tu: https://bit.ly/30v47cA). 

Okrem spomenutých problémov je mnoho ďalších, ktoré spoločne vedú k závažnému znižovaniu kvality výskumu na Slovensku. V článku Jozefa Bátora si môžete prečítať sumár v čom zaostávame (tu: https://bit.ly/30Bsq94). Ako môžeme chcieť od diplomantov, aby sa vo svojej práci zaoberali výskumom, keď aj profesori (najvyššia pedagogicko-vedecká hodnosť) často dosahujú podpriemerné výsledky. V predchádzajúcom blogu z 30. júna 2019 sme sa pozreli na novovymenovaných profesorov a ich vedecký výkon na základe počtu citácii a hodnoty h-indexu (tu: https://bit.ly/32yM8ou). Odvtedy vymenovala prezidentka Čaputová nových profesorov dvakrát. Aj v týchto dvoch vymenovaniach sme tým istým spôsobom vyhodnotili daných profesorov. Celkovo máme počet citácií a h-index z databázy Scopus bez autocitácií pre 113 profesorov. Zlúčili sme ich do troch kategórií: lekárske vedy (11), prírodno-pôdo-technické vedy (48) a spoločensko-humanitné vedy (54). 

Vieme, že h-index nie je úplne ideálny, ale v súčasnosti je hlavným meradlom výkonu vedca. V roku 2005 Jorge E. Hirsch odpublikoval štúdiu, kde predstavil h-index [1]. V danej štúdii uvádza, že ak vedec po 20 ročnej praxi má h-index 20, považujeme ho za úspešného. Ak má h-index 40, je vynikajúci vedec a ak má h-index 60 alebo 90 po 30 ročnej praxi, je to skutočne jedinečný vedec. Pri vyhodnotení 113 vymenovaných profesorov hranicu h-index 20 neprekročil žiadny. Hranicu 10 (vrátane) prekročilo 12. Celkovo bol medián h-indexu pre lekárske vedy 3, pre prírodo-pôdo-technické vedy 5.5 a pre spoločensko-humanitné vedy 1 (Obr. 1). Medián počtu citácií bol 43, 105.5 a 3 (Obr. 2).

Nie je možné, že na Slovensku máme len priemerných a podpriemerných profesorov (česť výnimkám), ale v takýchto podmienkach robiť špičkovú vedu v dlhšom časovom horizonte je prakticky nemožné. V momente, keď nejaký na Slovensku situovaný vedec a jeho pracovná skupina dosahuje výnimočné výsledky vo svetovom meradle, nie je to vďaka systému, ale napriek nemu. Sú dve možnosti. Začať systematicky pracovať na zlepšení situácie a navyšovaní rozpočtov a nerušiť eurofondové výzvy kvôli chrapúnskemu rozkrádaniu. Alebo treba vytvoriť konštantu na prepočet h-indexov slovenských vedcov, ktorá pojme všetok tento marazmus. Navrhujem Hindex = Hindexsk*2.98.

Konštanta je samozrejme “nadsázkou” ale zároveň aj metaforou na často iba kozmetické zmeny v rámci vysokého školstva a vedy na Slovensku, ktoré sa robia len preto, aby veci nevyzerali také aké sú. Tak len treba dúfať, že hlavným riešením súčasnej situácie nebude odoberanie titulov naprieč Slovenskom, a že sa na to nevyčlenia peniaze z nejakej eurofondovej výzvy.

Obr. 1 Hirschov index vymenovaných profesorov v databáze Scopus bez autocitácií rozdelených do troch skupín. Celkovo je zobrazených 113 profesorov (11 lekárske vedy, 48 prírodno-pôdo-technické vedy, 54 spoločensko-humanitné vedy). Čierna čiara predstavuje medián.
Obr. 2 Počet citácií vymenovaných profesorov v databáze Scopus bez autocitácií rozdelených do troch skupín. Celkovo je zobrazených 113 profesorov (11 lekárske vedy, 48 prírodno-pôdo-technické vedy, 54 spoločensko-humanitné vedy). Čierna čiara predstavuje medián.

    Autor textu a obrázkov: Martin Mokroš

 

  1. Hirsch, J. E. (2005). An index to quantify an individual’s scientific research output. Proceedings of the National academy of Sciences, 102(46), 16569-16572.

Teraz najčítanejšie

Žijem Vedu

Žijem Vedu je platforma, ktorá dáva priestor všetkým slovenským vedkyniam a vedcom prispieť k napredovaniu vedy na Slovensku.