Denník N

Drámy na rieke Mura

V septembri roku 1984 sa na rieke Mura, ktorá tvorila hranicu medzi Juhosláviou a Rakúskom, v priebehu jedného týždňa odohrali dva veľmi dramatické príbehy úteku československých občanov. Ten prvý bol mimoriadne tragický. Z päťčlennej rodiny sa na druhý breh dostali len dve deti. Obidvoch rodičov a jednu ich dcérku si rieka vzala. Týždeň na to bola Mura milostivejšia, hoci to tiež nebolo bez problémov. A ľudskosť preukázal aj režim v Juhoslávii.

Rieka Mura na hranici Slovinska a Rakúska nie je príliš široká ani hlboká. Na niektorých miestach však môže byť dosť dravá. Dobrý plavec by ale nemal mať problém ju za niekoľko minút prekonať. A keďže Juhoslovania strážili svoje hranice policajným systémom, nebola táto zelená hranica neprekonateľná. Využívali to aj československí občania, ktorí sa chceli dostať do Rakúska.

Prípad s tragickým koncom (Pěnkovci)

15. septembra sa cez rieku Mura pokúsila do Rakúska prejsť päťčlenná rodina Pěnkovcov z Brna. 40-ročný Vladimír Pěnka si vzal na plecia 6-ročnú dcérku Jaroslavu. Najstaršia dcéra, 15-ročná Zdenka, dostala na starosť 3-ročnú sestričku Věrku. Pani Věra Pěnková (38-ročná) nevedela dobre plávať a tak sa mala cez rieku dostať sama.

Čo sa v rieke stalo, to dodnes nikto presne nevie. Päťnásťročná Zdenka prešla na rakúsky breh a príliš nevnímala, čo sa deje za ňou. Mala starosť o svoju malú sestru. Jej matka vraj v strede rieky začala panicky kričať a Vladimír Pěnka sa asi otočil jej pomôcť. Z brehu už Zdenka rodičov nevidela. Našiel ju tam nejaký Rakúšan, ktorý tade bežal, a zaviedol deti k profesorovi do Bad Radkersburgu. Ten vedel po česky a s mladým dievčaťom sa dorozumel.

Na oboch brehoch rieky Mura sa začalo pátranie. Trvalo 9 dní, kým sa 30 kilometrov od miesta prechodu cez rieku Mura, pri slovinskom meste Ljutomer, našlo telo Věry Pěnkovej. O niekoľko kilometrov ďalej v dnešnom Chorvátsku bola objavená šesťročná Jaroslava. Telo Vladimíra Pěnku sa našlo až v Maďarsku.

Zdenka a Věra Pěnkové sa vďaka pomoci exilovej komunity dostali ku známym do Švajčiarska.

Prípad so šťastným koncom (Navarovci)

Presne o týždeň neskôr sa rovnakým spôsobom pokúsila o útek do Rakúska cez rieku Mura trojčlenná rodina Navarovcov: otec rodiny Ivan Navara, Václava Navarová a ich šesťročný syn Viktor. Pani Navarovú uprostred rieky zastihol kŕč a vrátila sa na juhoslovanský breh, kde ju už čakali juhoslovanskí pohraničníci. Ivan Navara aj so synom sa dostali na rakúsky breh. S pomocou rakúskej polície požiadal juhoslovanské orgány, aby pustili jeho manželku cez hranice do Rakúska. Na druhý deň jej naozaj dovolili vycestovať. Na rakúskej strane ju už čakal manžel aj so synom a tiež zástup novinárov. Pani Navarová prostredníctvom kamier poďakovala juhoslovanským úradom za ich prejav ľudskosti a pochopenia.

Lakeland LedgerLakeland Ledger z 24. septembra 1984

Navarovci emigrovali do Ameriky a v súčasnosti žijú na západe USA.


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Titulný ilustračný obrázok: Michael Knoebl

Zdroj:

Jožka Pejskar: Útěky železnou oponou (str. 68)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie