Denník N

Závislí na vedomostiach z dovozu

(zdroj: canva.com)
(zdroj: canva.com)

Nepotrebujeme stotožnených absolventov alebo prečo je Slovensko montážnou dielňou a nie továrňou na vedomosti.

“Kto píše nejasne, má nejasné myšlienky. Kto kopíruje, nemá žiadne.”
Arthur Schopenhauer (doplnené autorom)

Akademické písanie je nevyhnutnou súčasťou vzdelávacieho procesu [1]. Umožňuje učiteľom vyhodnotiť úroveň porozumenia a zapojenia študenta do určitého predmetu. Študent si osvojuje nevyhnutné zručnosti (z lat. studens – študovať, vedecky sa činiť, horlivo sa venovať (nie podnikať)) ako formulovať argumenty na základe dôkazov tak, aby predpoklady a presvedčenie nepredbiehali realitu. Potrebuje byť presný v detailoch s potrebnou argumentačnou muníciou a odbornou terminológiou v príslušnom odbore. V neposlednom rade nielen zdieľa nadobudnuté vedomosti, ale vytvára nové [2]. Príprava akýchkoľvek akademických prác je namáhavý, no jediný spôsob, ako vedomosti opravovať – spresňovať. Prínos práce je závislý od dôslednej kritickej interpretácie súčasného stavu. Študent by si mal natrénovať potrebnú rutinu v hodnotení toho, čo iní bádatelia kedysi objavili, až po vytváranie vlastných „objavov“. Cieľom obhajoby záverečnej práce by nemalo byť zistenie, či má študent všetky odpovede správne. Podstatou skúšky/obhajoby by malo byť to, či vedomosti študenta zlyhávajú na vysokej úrovni [3]. V oblasti predstáv zisťuje, že poznanie je obmedzené. Počas obhajoby konfrontuje svoje prínosy, učí sa byť skeptický voči svojim riešeniam, učí sa robiť nové chyby. Tento produktívny stav (pre mnohých “trápnosti“) je neodmysliteľnou súčasťou akademickej práce ako posunúť poznanie o kúsok ďalej. Takýto pocit/stav sa však nedá kúpiť, takýto pocit sa nadobúda. Absolvent je pri prípadnej argumentačnej konfrontácii emočne odolný a je menej náchylný na sedatívne účinky dezinformácií, pseudovedy alebo konšpiračných teórií [4],[5]. Vie vyvodiť z poznania zodpovednosť, pričom táto vlastnosť je obzvlášť potrebná v politike a verejnom živote. Tu mi napadá výrok pána Wericha, ktorý si dovolím parafrázovať: „Veľkosť národa sa nemeria tým, koľko áut vyrobí, ale podľa toho, ako pôvodne a hlboko vie myslieť“.

„Pili by ste druhýkrát vyvarený čaj z toho istého vrecka?“ [6]

Intelektuálne bohatstvo spoločnosti sa nevygeneruje tým, že mechanicky skopírujem, ukradnem alebo sa stotožním s tým, čo je vo všeobecnosti vedeckej komunite v danom vednom odbore známe. Takto sú záverečné práce iba novým usporiadaním cudzích myšlienok bez konkrétneho prínosu. Diplomové práce majú prinášať nové poznatky v danom odbore, majú byť originálnym prínosom. Toto však nie je možné dosiahnuť tým, že študent bez odôvodnenia mechanicky skopíruje text. Navyše na univerzitách, kde zlyhávajú kontrolné mechanizmy, je tak hodnota čistého papiera vyššia ako samotná potlač na diplome.

Za všetkým sú vedomosti.

Stotožnený absolvent nevie, že na dlhodobý a bezpečný rozvoj spoločnosti je potrebné generovať nové poznatky. Takíto absolventi nenadobudnú pocit, že školy sú zodpovedné za svoj prínos spoločnosti. Niekto si povie: to je detail – čo tam po povrchne napísanej diplomovej práci – ale dôsledky sú také významné ako ich samotné príčiny. Takýto povrchný prístup budú aplikovať aj pri zásadných rozhodovacích procesoch, ktoré budú ovplyvňovať fungovanie spoločnosti. Stotožnení absolventi sa nebudú zaujímať, že je potrebné zrekonštruovať internáty. Nepátrajú, prečo slovenskí maturanti húfne odchádzajú študovať do zahraničia. Necítia potrebu zreformovať školstvo. Nezaujíma ich, že výskumné laboratória vo výskumných inštitúciách potrebujú nové prístrojové vybavenie. A už ich vôbec nezaujíma, že dnes učitelia plýtvajú drahocenný čas na zbytočne rozrastajúcu sa administratívu. Takíto absolventi, ak sa uplatnia v politike, už vôbec nepochopia rozdiel medzi „Vyrobené na Slovensku“ a „Vymyslené na Slovensku“, pretože nepredvídajú príležitosti na užšie prepojenie vzdelávacieho procesu so sektorom podnikania, ako aj s vedeckým výskumom.

Obrázok 1 Integrita pedagogika – výskum – inovácie – časti jedného univerzálneho celku [9]
„Vymyslené a vyrobené na Slovensku.“

To by bola najlepšia kombinácia. Bez toho je Slovensko len montážnou dielňou. Pán profesor František Pochylý napísal, skvelý článok „Spor o matematiku: parlament zklamal, je to na nás.“ [7]  Zľahčovaním štúdia si spoločnosť dáva iba vlastné góly, pretože zvyšujeme závislosť na vedomostiach z dovozu.

Vymyslené a vyrobené na Slovensku. Konkurencieschopnosť krajiny sa však nezačína vo vedeckom laboratóriu, ale už v priestoroch základnej školy. Pred nedávnom som navštívil stredisko pre deti “Phaenovum” v Lorrachu [8] kde žiaci vo veku od 10 rokov z vlastnej iniciatívy vykonávajú experimenty, testujú inovatívne koncepty a objavujú tak vedu pre seba (Obr. 2) „Kto hľadá, vymýšľa“. Bez tlaku učiteľov či prísnych učebných osnov, žiaci rozvíjajú a vykonávajú nezávislý interdisciplinárny výskum. Učitelia poskytujú potrebný základ v oblastiach fyziky, nanotechnológie, biológie, chémie, informačných technológií a robotiky. Mimochodom, niektorí z nich už študujú na ETH Zürich.

Obrázok 2 Modifikácia Le Corbusierovho modelu pre synergický efekt vzťahu učiteľ vs. študent [9]
Utópia na Slovensku? Ak sa pozrieme v smere termodynamickej šípky času na súčasnosť, tak pokrok je len uskutočňovanie utópií. Ide už „len“ o to, ako veľmi chceme. Na záver si dovolím zdieľať slová prof. Markulaka z University v Osijeku, ktoré vystihujú aktuálne problémy v spoločnosti. “Ihneď po prečítaní vášho predslovu v novom čísle Technického vestníka som cítil nutkanie Vás kontaktovať a vzdať poklonu vašim inšpiratívnym slovám… Je ľahké rozpoznať jasnú a motivujúcu myseľ v dnešnom väčšinou chmúrnom (bohužiaľ) prostredí, kde (aj mladí) ľudia sa snažia znížiť nároky a zamerať sa na uspokojenie formy, zapojením malého percenta svojej tvorivosti, potrebnej na dosiahnutie minimálnych kritérií. Ale na druhej strane, ako ich môžeme obviňovať, ak berieme do úvahy vzory stanovených ako príklady súčasných úspešných osôb, kde sú známosti či príslušnosť nadradené zručnostiam a znalostiam. Niekde som čítal, že po každej hlbokej morálnej a etickej kríze mladého obyvateľstva nasleduje pád civilizácie, a z tohto hľadiska sa obávam našej budúcnosti ako civilizácie.”

Autor: Sergej Hloch

O autorovi: Fascinuje ma, ako nasmerovaná energia vody vo forme prúdu alebo kvapiek dokáže tvarovať hocijaký materiál. S týmto záujmom a snahou o zmysluplný prínos pre spoločnosť som sa zapojil do výskumu a vývoja technológie vodného prúdu a jej hybridných modifikácií. Ako výskumník sa zameriavam na prenos výsledkov základného výskumu do aplikácií povrchových úprav materiálov a do vývoja minimálne invazívnej atermickej chirurgickej techniky pre klinické aplikácie. Pracujem na Fakulte výrobných technológií TUKE so sídlom v Prešove a na Ústave Geoniky, AV ČR, v.v.i. Ostrava-Poruba.

_____

Referencie:
[1] Eco, U. Jak napsat diplomovou práci, Votobia Olomouc, 1997, 271 s. ISB 80-7198-173-7
[2] Professor S. Alexander O.M., F.B.A. THE PURPOSE OF A UNIVERSITY, 1931, 3 (2), https://doi.org/10.1111/j.1467-923X.1931.tb00356.x
[3]Purpose of Scientific Writing (and Why to Practice it) http://www.cse.chalmers.se/edu/year/2016/course/DAT315/tcsis-write.pdf
[4] Schwartz, M., A. The importance of stupidity in scientific research, Journal of Cell Science 121, (2008) 1771, doi:10.1242/jcs.03334
[5] Sagan, C. The Demon-Haunted World – Science as a Candle in the Dark, 1996, s. 526, ISBN 0-345-40946-9
[6] Smetana, M. Jak se dělá věda, Orbis, 1965, 271 s.
[7] Pochylý, F. Spor o matematiku: parlament zklamal, je to na nás. MF DNES (2020), s. 9
[8] https://www.phaenovum.eu/
[9] Markulak, D. Are you satisfied with the present state of engineering education? ME4Catalogue, International Professional Conference, 4-5 December 2014, Slavonski Brod, Croatia

Teraz najčítanejšie

Žijemvedu.sk

Sme nadstranícka platforma, ktorá chce spájať slovenských vedcov doma a v zahraničí a realizujeme iniciatívu "Nie je nám to ukradnuté!"