Denník N

Prechádzka po planéte vírusov

Sú všade: v zrnkách púštneho piesku, v oceánoch, aj v ľudských pľúcach. Modernej medicíne sa zatiaľ podarilo zlikvidovať len jeden druh ľudského vírusu, vírus pravých kiahní. Virológia je relatívne mladá veda a stále je toho veľmi veľa, čo o vírusoch nevieme. Ale to, čo už vieme, vám známy popularizátor Carl Zimmer pútavo porozpráva v tejto knihe.

Je to zbierka článkov, ktoré pôvodne napísal pre projekt Svet vírusov, ktorý vznikol s cieľom priblížiť verejnosti nielen zaujímavosti zo sveta vírusov, ale aj virologický výskum. Medzi prvým (2011) a druhým (2015) vydaním knihy Planéta vírusov ubehli len štyri roky, a aj napriek tomu objavili vedci mnoho ďalších skutočností, ktoré autor zapracoval do druhého vydania, z ktorého je slovenský preklad. Hoci sa virologický výskum zo začiatku rozbiehal len pomaly, veď vedcom trvalo tri desaťročia, kým odhalili pôvod HIV aspoň v hrubých obrysoch, aj v tejto oblasti napredujú stále rýchlejšie.

Vírusy napriek všeobecnému presvedčeniu neroznášajú len choroby, ale pomáhajú vytvárať kyslík, regulovať teplotu prostredia, či dokonca zastaviť šírenie cholery a majú obrovský vplyv nielen na ekológiu svetových oceánov, ale aj na evolúciu života ako takú. Tieto eseje vás prevedú ich fascinujúcim svetom od minulosti až po budúcnosť, a hoci to pochopiteľne nie je tak do hĺbky rozpracovaná kniha ako autorova práca o parazitoch (Parasite Rex, trochu o nej tu), bezpochyby sa dozviete množstvo zaujímavých informácií, hoci trochu zamrzí miestami kostrbatý preklad.

Carl Zimmer v jednotlivých článkoch píše o tom, ako sa v minulosti vyvíjalo spoznávanie vírusov, o nekonečných vlnách chrípky, ktorej mnohým aspektom stále nerozumieme, hoci aspoň jej vtáčí pôvod je už jasný, prečo dodnes nemáme liek na prechladnutie, ktoré spôsobuje jeden z najúspešnejších ľudských vírusov, rinovírus (rino znamená nos), o evolučnej kreativite vírusov a ich genetickej rôznorodosti, o vedeckých hádkach (napríklad o debate o existencii bakteriofágov, ktorá trvala roky), o mýte o zajdalenovi, vďaka ktorému sa prišlo na spojenie medzi ľudským papilomavírusom a rakovinou a aj na to, že ľudský genóm obsahuje vírusy, o zvieracom pôvode mnohých vírusov, aj o tých novších, od eboly cez západonílsky vírus až po SARS a MERS.

Nechýbajú ani príbehy z dejín virológie, veď mnohé vírusy či vírusový pôvod chorôb objavili ľudia náhodou, ale aj zo súčasnosti, napríklad o tom, ako kvôli Talibanu začal v Pakistane opäť prudko stúpať počet prípadov detskej obrny, pretože bojovníci Talibanu vnímali vakcináciu ako hrozbu a začali systematicky vraždiť tých, ktorí ju vykonávali. Dočítate sa aj o etymológii slov ako vírus či vakcína*, a Carl Zimmer sa tiež zamýšľa nad budúcnosťou vírusov a ich skúmania. Dnes už znie takmer prorocky to, čo v roku 2015 napísal v článku o MERS (a nebol jediný, kto si to myslel):

„Na tieto núdzové stavy by sme mali byť lepšie pripravení, aby nás zakaždým nezaskočili. Nová epidémia sa môže začať, keď ďalší vírus preskočí z divožijúceho zvieraťa na človeka – a môže to byť vírus, o ktorom teraz ani netušíme. Vedci preto skúmajú zvieratá a hľadajú informácie o genetickom materiáli vírusov. No žijeme na planéte vírusov a je to veľmi ťažká úloha. Ian Lipkin s kolegami na Kolumbijskej univerzite chytili v New Yorku 133 potkanov a objavili 18 nových druhov vírusu, ktoré majú blízky vzťah k ľudským patogénom. Pri inom výskume v Bangladéši skúmali netopiera Pteropus giganteus, ktorého nazvali indická lietajúca líška a snažili sa identifikovať všetky vírusy v jeho tele. Našli 55 druhov a 50 z nich veda dovtedy nepoznala. Nemôžeme povedať, ktorý, ak vôbec nejaký, z novoobjavených vírusov vyvolá epidémiu. To však neznamená, že ich môžeme ignorovať. Naopak, musíme byť bdelí, aby sme ich dokázali zastaviť skôr, než sa im naskytne šanca na nás hromadne zaútočiť.“

[*čo by som nebola ja, ak by som to sem nenapísala. Očkovanie spopularizoval anglický doktor Edward Jenner, a vďaka nemu máme vlastne aj slovo vakcína. V roku 1796 vpichol testovaným pacientom malé dávky kravských kiahní a tým ich imunizoval voči oveľa smrteľnejším pravým kiahňam. Jenner nazval svoju metódu latinským slovom vaccinus, teda „z kráv“ (podľa latinského vacca – krava). Anglické slovo pre chrípku, influenza, pochádza z taliančiny, pretože stredovekí lekári si mysleli, že chorobu (a jej podobné) spôsobuje vplyv hviezd (stredoveká latinčina používala slovo influentia, ovplyvňovať, v astrologickom zmysle). A samotným slovom vírus označovali starí Rimania hadí jed aj mužské spermie.]

– – –

Carl Zimmer – Planéta vírusov. Fakty a strhujúce súvislosti zo sveta virológie. (IKAR 2020, z originálu A Planet of Viruses preložili Martina Cabadová a Štefan Kočiš)

Teraz najčítanejšie