Denník N

W. Shakespeare: Hamlet — Veľa kriku pre nič — Dvaja veronskí šľachtici (Čitateľský denník 34 — 36/2020)

„Môj hriech je hrozný, páchne po nebesá,
najstaršia kliatba na ňom spočíva —
som bratovrah. A nevládzem sa modliť,
hoci sa modliť túžim, hoci chcem.

No moja vina brzdí moju vôľu,
som ako ten, čo má dve povinnosti,
a váha, ktorú splniť ako prvú —
a obe zanedbá. No keby mi aj
bratovou krvou dvakrát zhrubla ruka,
nemajú azda nebesá dosť dažďa,
aby ju zmyli? Ak sa Božia milosť
neskláňa k hriechu, načo potom je?

A načo modlitba, ak nepomôže
nám nielen predísť zločinu, no aj si
vyprosiť jeho odpustenie? Nuž?
Stalo sa, čo sa stalo. Ako však
sa teraz modliť? Odpustiť mi vraždu?
S tým nepochodím — stále predsa mám
všetko, čo som tou hnusnou vraždou získal,
kráľovnú, trón aj moc. Smiem o milosť
prosiť a ďalej využívať hriech?

V krútňavách korupcie hravo dnes
odstrčí právo pozlátená ruka,
a práve za to, čo si nakradol,
si zlodej kúpi zákon. Nie však Boží.“

(Hamlet III/3)

Keď som v sobotu ráno na bicykli opäť spoznával kopce nášho kraja, napadlo ma, že tento blog bude mať už o chvíľu rok (hľa, rým!). Počas stúpania a klesania po cestách druhej triedy sa mi pomaly v hlave skladali nápady na súhrnný článok — a potom som si uvedomil, že najbližšie ma čaká úloha napísať niečo o troch Shakespearových hrách. A opäť tá dilema, ako naposledy pri Pôvode totalitarizmu: ako písať o knihách, ktoré sú klasikou, ale takou, že úplne top? Literárny rozbor renesančnej (či akej) literatúry vám tu asi neurobím, ale klasický súhrn pocitov a pohľadov obyčajného čitateľa sa snáď podarí.

Hra prvá. Predstavte si, že váš otec zomrie. Čoskoro na to stretnete jeho ducha a zistíte, že bol zavraždený vašim strýkom. Ktorý si, medzitým, stihol zobrať za manželku vašu matku. Čo robiť v takejto, povedzme že neštandardnej, situácii? Zabiť? Odpustiť? Utiecť? Aj keď to vyzerá, že popisujem dej Levieho kráľa, náš hrdina sa nevolá Simba, ale Hamlet.

Hra druhá. Sicília, tesne po vojne, mladí vojaci sa vracajú z frontu. Jeden sa ihneď zamiluje do guvernérovej dcéry, no večer pred svadbou zistí, že ho jeho milá zjavne podvádza. Ten druhý sa, naopak, nemôže vystať s ostrojazyčnou guvernérovou neterou, — no zrazu si vypočuje tajný rozhovor, a jeho pohľad na ňu sa totálne zmení. Ako dopadne nasledujúci deň? Bude vôbec nejaká svadba? Alebo je to všetko len Veľa kriku pre nič?

Hra tretia. Váš najlepší priateľ vás príde navštíviť do Milána, kde ste odcestovali kvôli svojej životnej láske. Zhodou nešťastných okolností musíte z mesta utiecť a trieť biedu so zbojníckou bandou. A vtedy ten váš „kamarát“ — sám majúc snúbenicu vo Verone — zatúži po tej vašej. Ako sa zachová? Ostane vám verná? A čo keď sa ju pokúsi znásilniť? Odpustíte mu? Dvaja veronskí šľachtici.

Naučil som sa taký šikovný trik, ako jednoducho rozdeliť Shakespearove hry podľa žánrov. Tragédie majú v názve zásadne meno hlavnej postavy — Macbeth, Othello, Kráľ Lear, Rómeo a Júlia. Komédie zas používajú dlhší, viacvýznamový názov — Sen noci svätojánskej, Ako sa vám páči, Trojkráľový večer. Na základe tohto manuálu si už určite budete vedieť zaradiť aj tieto tri hry. A — keď nad tým tak rozmýšľam — aj Jokera. Toho filmového.

U mňa jednoznačne vyhráva Hamlet, asi nie som až tak veľmi komediálny tip. Je to jedna z prvých šejkspíroviek, ktoré som kedy čítal, a odvtedy sa u mňa drží (spoločne s Macbethom) na poprednom mieste. Je to temné, riešia sa tam vážne veci, vina, trest, odpustenie, svedomie — a hlavný hrdina je oblečený v čiernom držiac v ruke lebku! Ale ani komédie nie sú na zahodenie. Ak vás nechytí ľudová struna, na ktorú hrajú, môže vás baviť (rovnako, ako mňa) Majstrova hra so slovíčkami, ktorú do slovenčiny zodpovedne a kreatívne previedol Ľubomír Feldek.

V roku 1594 zasiahla Anglicko morová epidémia a divadlá museli byť zatvorené, znova sa začalo hrať až na jeseň. To mi tak trochu pripomína našu súčasnú situáciu. Jeseň sa blíži, druhá vlna snáď nevyskočí príliš vysoko a hra Veľa kriku pre nič v prevedení Divadla Ramagu sa už pripravuje na náš malý ružový festival, ktorý v auguste chystáme v Bardejove.

Pozývam.

W. Shakespeare: Hamlet
Ikar, 2006
184 strán
*
100 %

W. Shakespeare: Veľa kriku pre nič
Ikar, 2013
152 strán
*
85
%

W. Shakespeare: Dvaja veronskí šľachtici
Ikar, 2013
112 strán
*
75
%

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.