Denník N

Nepovedzte mojej mamke, že som politik!

… Ona si myslí, že som klaviristom v bordeli.“ Tieto slová istého politika z reportáže Gregora Martina Papucseka dokonale ilustrujú postavenie politicky aktívnych ľudí v očiach verejnosti. Myslím si, že si za to môžeme sami. A nebudem sa venovať len mnohokrát pretriasanej korupcii, ale skôr tomu, či ju môžeme obmeniť slušnými, normálnymi ľuďmi.

Už dlho som sa chcel vrátiť k tomu akých ľudí máme v politike a akých si volíme. Doteraz som nenašiel to správne pomenovanie akí by mali byť. Normálni? …A to je vlastne kto?

To, čo som si za doterajších 8 aktívnych rokov v komunálnej politike všimol je, že keď Vám nejaký kolega imponuje jednou vlastnosťou, vzápätí Vám dá facku ďalšou, ktorá sa Vám teda vôbec nepáči. Ak je niekto komunikatívny a trefný, prečo musí byť zároveň narcis? Ak je ďalší šikovný v číslach, prečo musí byť sociopat? Keď je niekto dôsledný a nájde v zmluvách nášlapné míny, tak sa z neho vykľuje právny purista, ktorý zbrzdí aj tie procesy, ktoré si vyžadujú pre dobro veci rýchlu akciu. A napokon sa objaví skutočne aktívny pracant, a keď Vám už nejde do hlavy odkiaľ na to berie toľko času, tak zistíte, že je starý mládenec, ktorý má pochopiteľne omnoho väčší časový fond ako otec/matka rodiny.

Ale veď aj to je vlastne všetko normálne, sme tak navzájom rozdielni a komplikovaní, že je prakticky nemožné, aby sme si úplne sadli. Lenže tá koncentrácia ľudí, na ktorých Vám niečo „nereže“ je v politike príliš veľká. Až taká, že mám skutočne pocit, že je v nej málo „normálnych“ ľudí. A tým nemyslím návrat Janka Keľňu s propagandou robotníckej triedy, predsalen sa v zastupiteľstvách rokuje o rozpočte, schvaľujú nájmy, predaje, tvoria sa koncepcie rozvoja. Určitá miera intelektu a kritického myslenia je viac než žiadúca. Ja myslím takých, čo si žijú bežný život smrteľníka, pracujú a tvoria hodnoty (a teda nie sú na politike príjmovo závislí), venujú sa svojej rodine a záľubám. A očividne im nie je všetko ostatné jedno, zaujímajú sa o veci verejné, ale vstup do politiky je už cez čiaru. A tomu sa asi nikto nečuduje. To, čím si Slovensko za posledné desiatky rokov prešlo je na zamyslenie. To dianie je odrazom ľudí, ktorí v ňom žijú. Ale kým budú mať v politike prevahu „tí druhí“, šanca na zmenu neexistuje. Iste, chce to aj určitú schopnosť robiť kompromisy, ani jedna politická strana nie je bez chýb a uspieť ako nezávislý kandidát je veľmi náročné, nielen finančne. Ak tento text podnieti aspoň pár jednotlivcov, nebol to stratený čas.

Nechcel som, aby to vyznelo tak, že v politike čestných a pracovitých ľudí nemáme. Sú, existujú, ale ich pokora a skromnosť sa tak nejak automaticky vylučujú s masívnym politickým marketingom, nenájdete ich upratovať odpadky vo Vašom okolí s tým, že si fotku hneď zavesia na facebook, nenájdete ich v žiadnom predvolebnom stánku chváliac sa čo všetko sa im podarilo presadiť a vysvetľujúc ako poznajú Vaše problémy. Nuž a ani sa neusmievajú na Vás z billboardov a nepostujú selfies z každej činnosti.

Spomeniem jeden príklad slušného politika za všetky – Vlado Dolinay, kolega v zastupiteľstvách MČ Petržalka, mesta Bratislava i Bratislavského kraja a čerstvo vymenovaný štátny tajomník na ministerstve kultúry. Žiaľ, 25.júla nás opustil po tragickej autonehode nie svojím zavinením. Jeho manželka bojuje o život v nemocnici a bude zázrak ak sa jej to podarí. Chlapček, ktorého si spoločne adoptovali prežil, čaká ho však neľahký život.

Svet je nespravodlivý, v tomto prípade doslova.

Vlado bol dobrák. Viete…, ten, na ktorého sa pozriete a z jeho pohľadu cítite otázku: “Ako by som Ti vedel pomôcť?“ A v zápätí výraz tváre akoby sa chcel ospravedlniť, že ho to nenapadlo samého a že to mohlo byť už skôr. Stále nemôžem uveriť.
Prehrávam si v hlave stretnutia a rozhovory s ním a zviera mi pri tom hruď. A spoločný obraz usmiateho Vlada s jeho energickou manželkou Zuzkou a malým synčekom mi pripomína čo má v živote skutočne najvyššiu prioritu.

Jeho záujem zlepšiť verejné veci bol úprimný, bol čestným a pracovitým poslancom. Stalo sa už vôbec niekedy, že sa v prípade odchodu politika neozvali ani tí najväčší neprajníci? Práve naopak, bezohľadu na politické tričko spomíname na jeho empatickosť, pokoru a dobré srdce.

Vlado, z celej sily sa budem snažiť ísť príkladom politickej kultúry, ktorú si nastolil.

Odpočívaj v pokoji kamarát.

Teraz najčítanejšie

Ján Karman

Každá zastavená zlodejina ma utvrdí v tom, že vstúpiť do politiky malo význam. Držím sa hesla "začať treba od seba" a pokým bude stáť pri mne rodina, budem svoj čas venovať krajine, v ktorej pracujem a žijem. Som poslancom mesta Bratislava i mestskej časti Petržalka a poslancom v zastupiteľstve BSK. Dobrá karma PRE Petržalku