Denník N

Terminus

Sci-fi thriller v najlepšej forme

The Gone World (čes. Terminus) je brilantný sci-fi thriller od amerického autora Toma Sweterlitscha z roku 2018. Ak máte radi filmy ako Sedem, Predestination, Minority Report, Déjà Vu, Horizont udalostí, 12 opíc a čokoľvek s tematikou cestovania časom, s časovými paradoxmi a apokalyptické obrazy, táto kniha je rozhodne pre vás.

Sweterlitschovi sa podarilo skĺbiť detektívny thriller, soft a hard sci-fi a okoreniť to troškou hororu. Ale neočakávajte nejakého nadprirodzeného Kinga, skôr ide len o trochu krvavé scény porovnateľné napr. so Stromom bolesti v Hyperione, či s násilím v Americkom psychu. Namiesto slova horor by som pri tejto knihe skôr použil anglický výraz gore, ktorým sa zoširoka opisujú krvavé a nechutné scény napr. vo filmoch. Ale aj tu treba byť opatrný, pretože vonkoncom sa brutalita drží na uzde a vidíme ju len ak sme na mieste činu, alebo keď príde ku kľúčovým scénam, ktoré tu nebudeme spomínať, keďže by sme prezradili príliš z deja, čo by bolo na škodu. Aj na Americké psycho sa v médiách zniesla vlna kritiky kvôli násiliu, ale keď si knihu skutočne prečítate, zistíte, že grafické opisy násilia tvoria tak 10 strán z 300. Stephen King určite bol inšpiráciou akou je aj pre iných autorov, ale z tejto knihy zaváňa skôr jeho spisovateľské alter ego Richard Bachman.

Román zároveň privádza na myseľ aj iných autorov ako napr. Asimova a jeho knihu Koniec večnosti, Philipa K. Dicka a jeho témy alternatívnych realít, straty osobnosti, odľudštenia a divného pocitu paranoje, ktorá číha nad dejom ako Damoklov meč a v neposlednom rade Stanisława Lema a jeho román Nepremožiteľný, v ktorom v hlavnej úlohe figurujú smrtonosné roje nanorobotov.

Ak som v predchádzajúcich recenziách použil Existenciu od Brina a Potomkov ľudí od Jamesovej ako exemplárne príklady, na ktorých sa dajú ilustrovať kompozičné a dejové nedostatky románu, tak Terminus je príkladom románu, ktorý všetko zvládol bravúrne a s eleganciou. Nič v tejto knihe nepôsobí, ako by tam bolo nasilu, záhady/otázky a odpovede sú správne dávkované, nemáte pocit, akoby vás autor šľahol lopatou po hlave, dej plynulo plynie, nič ho nebrzdí, striedanie rozprávača z tretej do prvej osoby je spravené jednoducho a dej si to vlastne pýta, takže je to aj vítané a nijako to čitateľa nemätie. Román má presne to, čo chýbalo Existencii a to je vnútorné napätie, ktoré všetko poháňa vpred. Čitateľ chce ďalej čítať a nedočkavo obracia stránky, dej prirodzene napreduje, postavy a ich motivácie sú uveriteľné, nie moc prešpekulované a všetko, čo sa o postavách dozvieme, slúži konkrétnemu dejovému účelu a nie je to len opis pre opis, alebo preto, že si narýchlo treba vycucať z prstu nejakú históriu pre vlastne vnútorne prázdnu postavu ako u hlavnej postave v Potomkoch ľudí.

Jedného dňa sa na oblohe objaví tzv. biela diera, ktorá svojím jasom zo Zeme vyzerá ako jasne biele Slnko. Ľudia začnú strácať rozum, páchať samovraždy, alebo sú udržiavaní v stave permanentnej bolesti ako sú nahí ukrižovaní v nekonečnej zime, ktorá zasiahla celú planétu ako bujnejúca rakovina. S bielou dierou sa totiž objavili KTN a tie znamenajú koniec ľudstva a koniec všetkého života na Zemi.

„Varovali ju, že uvidí veci, s ktorými sa jej myseľ nedokáže vyrovnať. V mŕtvom lese, v zime – nekonečnej zime, medzi kmeňmi stromov zuhoľnatených dávnym požiarom a pokrytých ľadom. (…) Kontrolka dozimetra za posledné hodiny stmavla. Toto miesto ju infikovalo, vzduch i pôda boli znečistené kovovými výparmi z čiastočiek dostatočne drobných, aby prešli skafandrom do jej tela. Jej inštruktor ich nazýval KTN – kvantovo tunelujúce nanočastice. Spýtala sa ho, či je to niečo ako roj robotov, ale podľa neho by sa o nich malo skôr uvažovať ako o rakovine – usadia sa jej v bunečných mikrokanálikoch a akonáhle ich bude dostatočný počet, bude stratená. Ale nie mŕtva, pokračoval, nie doslova – upozornil ju, že uvidí, čo KTN robia s ľudskými telami, ale jej podvedomie to možno odmietne, naplní ju to odporom a pocíti intenzívnu potrebu nevidieť.

Naša hlavná hrdinka Shannonon Mossová je vyšetrovateľkou NCIS, teda Námorného vyšetrovacieho úradu USA a bola privolaná k brutálnej vražde jednej rodiny. Otec a najstaršia dcéra však neboli na mieste činu. Otec je bývalý námorník a je silné podozrenie, že zavraždil svoju rodinu a svoju najstaršiu dcéru uniesol. Mossová bude spolupracovať s FBI na tomto nechutnom prípade, z ktorého sa aj skúseným forenzikom na mieste činu obracal žalúdok. Jej kolega z FBI však netuší, že Mossová pracuje okrem NCIS aj pre inú vládnu agentúru. Agentúru, o ktorej nemá, čo vedieť, pretože je prísne tajná, podobne ako sú prísne tajné projekty, na ktorých pracuje.

Mossová postupne zistí, že hlavný podozrivý: Patrick Mursult – nebol obyčajným námorníkom, ale že bol súčasťou tajného programu NASA a Ozbrojených síl. Už nešlo len o „obyčajnú vraždu“ s prvkami okultizmu (obetiam boli dôsledne vytrhnuté nechty – zrejme za nejakým neznámym rituálnym účelom), ale šlo o otázku národnej bezpečnosti.

Mossová vedela, čo to znamená. Že oblasť vyšetrovania sa značne rozšíri. Nebude prípad vyšetrovať len v tejto realite. Bude sa musieť pozrieť na alternatívne časové línie a zistiť, čo najviac, aby mohla zabrániť možným zločinom, ktoré sa ešte nestali. Musí byť však opatrná a precízna, keďže celý systém PreKrimu a prediktívnych zatykačov stojí na veľmi vratkých ústavných nohách a vo väčšine prípadov sa nestane to, čo sa stalo v iných časových rovinách. Pretože oni existujú len ako pravdepodobnosti. Budúcnosť sa rozplýva ako hmla a stratiť sa v nej je veľmi lákavé. Nie každý sa chce z nej vrátiť… Ale ona musí. Dátum konca sveta sa v každej novej budúcnosti, v ktorej bola, približuje a nikto nevie prečo. A nejakým spôsobom s tým súvisí Patrick Mursult a vražda jeho rodiny. Mossová je profíčka. Vie, čo robí. Je niečomu na stope. Ale nevie ešte o hroznej pravde o samej sebe a o nepriateľoch, ktorým bude musieť čeliť v tomto svete a mnohých ďalších…

Teraz najčítanejšie