Denník N

Slovensko sa Číny báť nemusí?

Čoho by sme sa mali z Pekingu báť, čo sa deje u našich susedov a ako vyzerá diskusia o Číne v našom verejnoprávnom médiu v porovnaní s tou českou ? Pozorovanie laika a otázky, ktoré zaťažujú jeho myseľ.

Študujem v Prahe a veľmi intenzívne sledujem české aj slovenské média. Pravidelne počúvam aj spravodajské a diskusné relácie oboch národných rozhlasov a včera, vo štvrtok 28.07. sa mi podarilo vypočuť si za sebou dva podcasty o Číne. Prvý bol z produkcie českého rozhlasu, konkrétne Vinohradská 12 a ten druhý zase  RTVS – Z prvej ruky. Nevyšli síce v rovnaký deň, (ten slovenský už bol mesiac starý), ale zhodou náhod som ich počúval hneď po sebe. Prvý dojem bol skľučujúci. Slovenská diskusia o rizikách čínskych investícii mi po vypočutí zmieneného českého spravodajského podcastu prišla extrémne naivná. Diskutujúci boli síce nepochybne odborníci v danej problematike, ale témy, ktorým sa mali venovať a otázky, ktoré kládla pani moderátorka boli v porovnaní s českou konkurenciou miestami až detinsky smiešne.

Lenka Kabrhelová s novinárkami radiožurnálu sa vo vysielaní českého rozhlasu zaoberala spoluprácou českých univerzít s ich čínskymi náprotivkami, ktoré výskum austrálskeho profesora Alexa Joske označil za potenciálne nebezpečné a spolupracujúce s čínskym vojenským, obranným či atómovým priemyslom. Tieto čínske univerzity sú v zahraničí podozrivé z krádeží technológií, duševného vlastníctva ale aj z toho, že profesori a študenti, ktorých vysielajú na hosťovanie do západných univerzít vykonávajú pre čínsku tajnú službu špionáž. Podobné prípady už boli zaznamenané aj v samotnej Českej republike.

V podcaste tiež boli pripomenuté minulé kauzy čínskeho režimu v Čechách, ako zbieranie citlivých osobných údajov firmou Huawei, o ktorom prehovorili jej bývalí manažéri, verbovanie českých akademikov čínskou rozviedkou, ako aj bezpečnostné riziká, o ktorých opakovane hovoria české tajné služby (BIS). V Prahe sa tiež aktívne diskutuje o budovaní sieti piatej generácie (5G) firmami Huawei a ZTE a česká diplomatka sa angažovala aj v správe Európskej únie o šírení dezinformácií, v ktorých Čína jasne figurovala ako hrozba pre Európu. Nehovoriac o stálych diskusiách o Taiwane a smrti bývalého predsedu senátu Kubery. Zjednodušene povedané aj laická verejnosť, ktorá sa profesionálne Číne nevenuje má ako také povedomie o aktivitách Pekingu v jej krajine a o rizikách z nej plynúcich.

Diskusia v slovenskom rozhlase bola pre mňa studenou sprchou. V relácii Sone Juríkovej, ktorá bola zameraná hlavne na otázku čínskych investícii v SR totiž padali z úst moderátorky tak absurdné otázky ako: „Je rozdiel medzi americkými a čínskymi investíciami ? Bráni sa nejako Európa pred takýmito rizikami? Môže si Európa a aj Slovensko dovoliť odmietnutie (čínskych) investícií?“ Ako keby moderátorka žila v inom vesmíre a nevidela obchodnú vojnu medzi USA a Čínou, ktorá vznikla aj kvôli krádežiam duševného vlastníctva, priemyselnej špionáži či hackerským útokom a krádežiam dát. Nečítala o tom, ako Európske štáty zakazujú Huawei budovať ich siete piatej generácie či nepočula o škandáloch, ktorých sa dopúšťajú čínski diplomati v Bruseli, ale aj Švédsku či Českej republike.

Keď však položila otázku: „Môže si Európa a aj Slovensko dovoliť odmietnutie (čínskych) investícií?“ A respondent začal odpoveď slovami: „Treba mať dobré vzťahy aj s Čínou“, tak moderátorka extaticky vyhŕkla nadšené „ Presne tak!“ krátko na to ešte znova s jasným presvedčením dodala že: „čínske investície reálne potrebujeme.“ Ako keby na začiatku relácie nekonštatovala, že čínsky kapitál u nás je zanedbateľný (k tomu jeden z účastníkov diskusie neskôr dodal, že čínske investície u nás sú menšie ako napríklad kórejské či japonské . – V ČR napríklad investuje viac ako Čína aj Taiwan).

Diskusia sa neskôr otočila na európsku snahu zabrániť čínskemu štátu v ovládnutí strategických podnikov Európy. A potom to prišlo: „Hej, ale automaticky to neznamená, že Slovensko musí prevziať ten prístup západnej Európy, lebo my sme teda nielen geograficky, ale možno aj smerovaním trochu v inej pozícii ako Nemecko.“ Vtedy respondenti zostali na moment ticho. Presne si viem predstaviť čo im v tom momente muselo bežať v hlave. Nasledovalo hlasné prehltnutie s povzdychom… Niekto by tu už mal asi konečne vysvetliť, že Slovensko je súčasťou Európy a mečiarovský most medzi východom a západom z nás v minulosti urobil čiernu dieru Európy.

Keď sa jednému z respondentov konečne podarilo začať rozprávať o tom, že aj na Slovensku je veľké množstvo potenciálne nebezpečných akvizícií strategických podnikov Čínou tak ho moderátorka prerušila a obratne položila otázku druhému respondentovi. Ako veselý bonus tejto diskusie už pôsobilo moderátorkino skomolenie mena dánskej eurokomisárky Margaret Vestager. Predpokladám, že pani Juríková sa téme nevenuje a túto nešťastnú diskusiu možno ani moderovať nechcela. Musím si ale na záver položiť pár otázok, na ktoré možno dostanem odpovede od vás, čitateľov.

  1. Ako je možné, že slovenské verejnoprávne médium tak žalostne zaostáva za tým českým ?
  2. To sa naozaj v RTVS nenašiel nikto, kto aspoň číta zahraničné noviny, v ktorých sa o čínskej agresii a hrozbe píše snáď už na každodennej báze? (samozrejme otázkou preháňam)
  3. Prečo sa v slovenskom verejnom priestore nevedie diskusia o tejto hrozbe? (Áno, reportéri niektorých médií sa téme venujú do hĺbky a odborne –napr. denník SME – ale celospoločenská debata u nás na rozdiel od českých, ale aj poľských susedov neprebieha.)
  4. Naozaj sme tu tak naivní a myslíme si, že u nás sa Číňania a ich rozviedka nespráva tak ako v Prahe ?
  5. Kedy sa tejto téme verejne začnú venovať aj naši politici?

Teraz najčítanejšie

Matej Jando

Študent histórie na Filozofickej Fakulte Univerzity Karlovy (FFUK).