Máme sa obávať veľkých zmien v slovenskej gramatike?
Slovenská gramatika pozná tri gramatické rody: mužský, ženský a stredný. So stredným rodom ale môžu mať problém hlavní ideológovia niektorých zo strán súčasnej vládnej koalície.
V súvislosti so zmenami na poste riaditeľky Odboru rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí MPSVR (áno, zámerne používam neaktuálny názov odboru) som narazil na článok z 20. 5. 2020, v ktorom sa pán minister, okrem iného, vyjadril: „A, s prepáčením, ak my máme riešiť rovnosť pri zamestnávaní alebo v platoch a odmenách mužov a žien, tak to budeme riešiť takto a nebudeme meniť terminológiu na rodovú diskrimináciu a podobne. Čiže ja budem vychádzať z platných zákonov SR a nie z ideologických predstáv kohokoľvek.“
Problematikou rodovej rovnosti sa nezaoberám, preto ma zaujímalo, ako presne je pojem „rod“ definovaný v slovenskom jazyku. Podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka z roku 2003 je prvým významom „rad, spoločenstvo potomkov pochádzajúcich z jedných prarodičov, pokolenie.“ To s pohlavím nesúvisí, ale slovenčina, podobne ako iné jazyky, pozná aj viacvýznamové slová. Napríklad taký „križiak“ môže mať podľa Slovníka súčasného slovenského jazyka aj významy ako „pavúk z čeľade križiakovitých s bielou škvrnou na chrbte, obyč. v tvare kríža, žijúci v kruhových pavučinách, ktoré upevňuje na konáriky stromov, kríkov al. na iný podklad“ alebo „súčiastka kľukového mechanizmu veľkého piestového stroja prenášajúca pohyb z piestovej tyče na kľuku“.
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004 považuje slová „rod“ a „pohlavie“ za synonymá. Nekonzultoval som to s nikým z Jazykovedného ústavu, ale keď slová rod a pohlavie sú synonymá (teda jazykové prostriedky s rovnakým alebo blízkym významom), tak pojmy „rodová rovnosť“ a „rovnosť medzi pohlaviami“ by mali vyjadrovať to isté, teda „rovnosť medzi mužmi a ženami“.
Nerozumiem, na aké ideologické predstavy pán minister vo svojom vyjadrení narážal. Zákonom (575/2001 Z. z.) o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy bola už v roku 2002 zriadená Rada vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Písal sa rok 2002. Takmer po 20 rokoch sa z tejto rady vlády zrazu stala akási „ideologická predstava kohokoľvek“. Ministerstvo má zjavne problém s rodmi. A to doslovne. Keď som si pozrel úplné znenie Organizačného poriadku MPSVR, zaujalo ma, že predmetný dokument VYPRACOVAL Mgr. Jana Meňušová (dňa 24. 6. 2020). Vzhľadom na meno by som predpokladal, že ide o osobu ženského pohlavia. No podľa slovesa „vypracoval“ by malo ísť o muža.
No a týmto sa dostávam k mojej „obave“. Slovenčina má aj stredný rod. Napríklad, podstatné meno „dievča“ je stredného rodu, no ide o osobu ženského pohlavia. Aby sme tento nesúlad odstránili, máme viacero možností. U podstatného mena „dievča“ môžeme zmeniť gramatický rod na ženský, skloňovať by sme to mohli napr. podľa vzoru ulica: jedna dievča, bez dievče, k dievči, vidím dievču, o dievči, s dievčou. Problémom alebo môže byť aj slovo „chlapča“, to by mohlo ísť napríklad podľa vzoru hrdina: jeden chlapča, bez chlapču, k chlapčovi, vidím chlapču, o chlapčovi, s chlapčom. Stredný rod ale môžeme zo slovenského jazyka aj úplne zrušiť a každému podstatnému menu stredného rodu priradiť alebo mužský, alebo ženský rod. Mohlo by sa napríklad uskutočniť referendum. Hlasovací lístok by mal stovky strán, obsahoval by všetky podstatné mená stredného rodu a ľudia by mali rozhodnúť o ich novom rode. Právo hlasovať by ale malo byť udelené aj všetkým žiakom a študentom mladším ako 18 rokov, veď oni z toho budú aj skúšaní na hodinách slovenského jazyka.
Výrazná zmena v slovenskej gramatike nastala aj v roku 1953, kedy sa zjednotili slovesné tvary minulého času v množnom čísle (napr. muži robili, ale ženy robily). Keď „rodová ideólogia“ v podobe, ktorú pretláčajú niektoré zo strán súčasnej vládnej koalície sa bude uplatňovať aj naďalej, onedlho sa možno dočkáme výraznej rodovej zmeny v slovenskej gramatike.
A pokiaľ ide o tzv. „tradície“, na ktoré je v súčasnosti veľmi moderné odkazovať sa, tak dokonca už v 18. storočí bolo podľa Historického slovníka slovenského jazyka slovo „rod“ používané na vyjadrenie pohlavia: „muliebre et virile secus: žensky y mužsky rod [KS 1763]; mulica gest howado od kobili a osla splodene, gest pak obogj rodu samec a samica [PR 18. st]; wiber samcow a samičky, rod pak gegich lahko možeš rozeznati [SN 1772]“.
Nuž, zrejme už učenci 18. storočia boli v tomto ohľade progresívnejší než mnohí a mhohé z dnešných politikov a političiek.
Vážení páni politici, vážené panie političky, prosím Vás, prestaňte riešiť nezmyselné a neexistujúce problémy. Je už po voľbách. Obyčajným ľuďom a rodinám (tým skutočným, nie tým vyvoleným v parlamente a vo vláde) je totálne jedno, či v názve odboru je „rodová rovnosť“ alebo „rovnosť žien a mužov“. Problémov v ekonomickej a sociálnej oblasti, ktorým musia čeliť domácnosti, je viac než dosť. Venujte, prosím, celú pracovnú kapacitu všetkých Vašich zamestnancov a zamestnankýň na riešenie problémov, ktoré sú akútne. Nemrhajte, prosím, časom zamestnancov a zamestnankýň úradov na takéto nezmyselné zmeny, ktoré nič neriešia. Ich dôsledkom je jedine zvýšená administratívna záťaž, teda ďalšie mrhanie časom a verejnými zdrojmi. Fakt s tým prestaňte.
