Denník N

Rozprávka o ďalšom mesiášovi Slovenska: „lúzer“ Matovič v boji proti „vyvoleným“

Bude zaujímave sledovať ako dlho vydrží Igorovi Matovičovi tento príbeh ktorý chce ľuďom predať. Príbeh kde je on zároveň obeť i spasiteľ. Lebo každý mesiáš má svoj bod zlomu, kde jeho rola prestáva byť uveriteľnou aj pre tých najväčších veriacich. Ak to chce najsilnejší muž v krajine hrať na myšičku, nevydrží mu to dlho. No a v zálohe už čaká ďalší mesiáš ľudu. Má peknú tvár a nový Hlas.

Zdroj: SITA

Prečo Matovič? Lebo Fico. Jednoduchá rovnica. Ak by nebol Fico, nebol by ani Matovič. A platí to aj naopak, aj vďaka Matovičovi – premiérovi, sa Fico – poslanec, stále drží vo vysokej politike. Protikladmi sú títo dvaja páni len naoko. To samozrejme neznamená, že medzi nimi nie sú žiadne rozdiely. Sú a v mnohom sú to veľké rozdiely. Ale na druhej strane majú tiež spoločné viac, než by si obaja vedeli pripustiť. Obaja politici sú populisti a obaja zároveň pochopili, že populistami musia aj ostať ak chcú byť na Slovensku úspešní. Musia hovoriť ľudom to čo chcú počuť.

Slovenskí ľud a jeho mesiáši

Byť na Slovensku úspešný populista zároveň znamená prijať rolu záchrancu krajiny – rolu mesiáša. Zachraňovať krajinu totiž treba vždy a neustále, menia sa len nepriatelia štátu – podľa ponuky na trhu a dopytu hnevu občanov: zahraničné mimovládky, šialená opozícia, intelektuálne elity, média, Šoroš, Gayovia, Rómovia, migranti, vláda Ivety Radičovej…vždy sa niečo nájde. Pre úspech populistu je dôležité rozdeliť spoločnosť na „my“ a „oni“.

Róbert Fico to vedel robiť dlho a dobre. Ale každého mesiáša čaká skôr či neskôr bod zlomu kedy si začne byť svojím vládnutím istý až príliš a prestane si dávať taký pozor, sebadisciplína opadne, svaly pretvárky ochabnú a rola mesiáša prestáva byť uveriteľná. Diváci prechádzajú na iné predstavenie, k iným hercom. Takto si svoje mesiášske roky už odkrútil aj Fico. Všetci vieme s akým výsledkom. Voliť si mesiáša vždy znamená akceptovať každoročné obete jeho vládnutia.

Možno raz nejaký matematik aj vypočíta koľko káuz a akého druhu je potrebný tým a tým voličom na zvrhnutie ich vlastného mesiáša. Inak povedané koľko prúserov ľudia dokážu tolerovať tým „svojim“ lídrom.  Ak ten bod zlomu tolerancie nastane, je čas na voľbu iného mesiáša. Podobného ale nie príliš, odlišného ale tiež nie až príliš. Ľudia majú radi stabilitu. A tak sa stalo, že kým sa koná masová migrácia sympatií od mesiáša Fica k mesiášovi Pellegrinimu v jednom spektre spoločnosti, dieru v systéme vyplnil bývalý poslanec, a dnes nový mesiáš z iného politického spektra: Igor Matovič.

Lebo dopyt po mesiášoch – záchrancoch ľudu počas krízy rapídne rastie. Bohužiaľ pre Matoviča, rastie aj rozpor medzi realitou a tým čo si o nej myslí on. Lebo ako správny spasiteľ, premiér Matovič tiež vie, že dôležitá nie je realita, ale to čo si o nej myslí, a ako ju podá. Realita sa musí prispôsobiť jemu, nie on realite. No a tak aj keď sa zdalo v predvolebných debatách a na začiatkoch vládnutia, že poslanec Matovič pomaly odchádza a prichádza premiér Matovič – štátnik, líder; po pár mesiacoch vládnutia a o pár odhalených diplomoviek neskôr sa vrátil poslanec Matovič – mesiáš ľudu. Nečakane rýchlo.

Toto znovunarodenie svojej pravej podstaty Igor Matovič naznačil nedávnou poviedkou na jeho facebookovom profile.

Pripájam screenshot:

Znovuzrodenie mesiáša Matoviča

Každý správny mesiáš musí vedieť vytvárať nepriateľov štátu. Kto nie je s nami, je proti nám. A my sme štát. Takže je to opäť raz miléniami otrepaný a iluzórny boj dobra so zlom. My – tí dobrí, a oni – tí druhí. Svet sa stáva čiernobiely. Takto sa prehlbuje polarizácia spoločnosti.

Igorovi Matovičovi trvala táto premena z poslanca mesiáša, na potencionálneho štátnika a premiéra, a zase späť na  premiéra mesiáša, rekordne krátku dobu. Ale v takej dobe žijeme … na sociálnych sieťach. Ide to rýchlo. Kto si dnes spomenie na sľuby o online hlasovaní. Spasiteľ Matovič chrlí nápady, myšlienky, dojmy a kým vychrlí jednu už rozpráva o druhej. Práve na schopnosť rýchlo zabúdať v dobe sociálnych sietí sa premiér Matovič spolieha. Pritom si človek nestíha všímať že síce sa mení obsah, no formula ostáva tá istá. A tak máme súčasné pocit zmeny aj toho, že všetko je zase po starom.

„Špinavé slovenské prostitútky“ sú po novom iba „nepriateľmi štátu“, „vyvolení“, tí „čo ohrozili miliardy z Brusselu“, teda takzvaní „múdrosráči“. Keď písali o Dankovi, Ficovi, a tých „druhých“ – tých zlých, bolo všetko v poriadku. Mesiáš Matovič nemal problém využívať ich prácu na vlastnú kampaň. Dnes je ale on establišmentom, on je vláda. Bude zaujímave sledovať ako dlho mu vydrží tento príbeh o mačke a myši, kde on je obyčajnou myškou. On je zároveň obeť i spasiteľ.

Lebo každý mesiáš má svoj bod zlomu, kde jeho rola prestáva byť uveriteľnou aj pre tých najväčších veriacich. Ak to chce najsilnejší muž v krajine hrať na myšičku, nevydrží mu to dlho. No a v zálohe už čaká ďalší mesiáš ľudu. Má peknú tvár a nový Hlas. Čaká nato, keď príde (a to zákonite príde) dopyt po zmene na pozícií štátneho spasiteľa ľudu. Ak sa bude premiér Matovič čoraz viac zabúdať v tejto fiktívnej role ktorú tak rád hrá, v čase keď Slovensko potrebuje skutočného lídra s integritou, odvahou hovoriť o vážnych výzvach ktorým ako krajina a vôbec civilizácia čelíme, nie o sebe; výsledkom bude ďalší únik ľudu do rozprávky o nás a tých druhých.

Rozprávky, kde sme my Slováci, len bezmocnými figúrkami ktorých ovláda neznáma a tajomná sila. Sme len obeťami a preto potrebujeme nášho spasiteľa aby nám povedal, že je to vlastne chyba tých druhých, nie naša.

Rozprávkový príbeh dobra so zlom v rozprávkovej krajine pokračuje. Realita nám uniká

Lebo Slovensko je krajina kde je politika silnou súčasťou tejto rozprávky. Rozprávky kde musia byť tí dobrí, tí čo nám chcú dobre a tí zlí, ktorí nám chcú zle – tí ktorí sú zodpovední za naše životy. To, že Slováci volia mesiášske typy politikov hovorí aj o tom ako dokážeme zniesť zodpovednosť za vlastný život. Ak sa neustále do čela štátu dostávajú ľudia ktorí nedokážu vyvodzovať politickú zodpovednosť, môže to znamenať aj to, že kritická väčšina ľudí to nedokáže tiež v ich vlastných súkromných životoch.

Funkciou politických mesiášov je preto upevňovať tento príbeh o nás a o tých druhých a jasne pomenovať kto patrí k nám a kto k tým druhým. Figúrky a postavičky sa menia, dosadzujú sa do nového príbehu. Každý mesiáš, má svoj scenár. Iný scenár o hrdinoch a lotrov nájdeme u Kotlebovcov a iný u voličov Smeru. No príbeh pokračuje.

S príchodom sociálnych sietí sa tento príbeh čoraz viac zakoreňuje v mysliach ľudí. Vzniká ale paradox. Čím viac sa premiér Matovič stotožňuje s rolou mesiáša a boja dobra so zlom, tým viac polarizuje spoločnosť na dva tábory. Tým viac strácame premiéra Matoviča a získavame spasiteľa pre náš fiktívny príbeh o tom kto sme.

A my zúfalo potrebujeme lídrov, štátnikov a politikov, ktorí spoločnosť nedelia, ale spájajú …nie v rozprávkovej hre dobra so zlom, ale v realite kde nebojuje dobro so zlom ale kde bojujeme my všetci sami so sebou, s našimi vlastnými pudmi, ktoré sa bijú s požiadavkami ktoré nám kladie realita.

Kríza nás buď prevalcuje alebo zocelí

Celé týždne sa táto vláda zaoberala diplomovkami, lebo premiér Matovič a jeho Mgr. kolegovia zo Sme Rodina sa nevedia postaviť k problému čelom ako „rovní chlapi“ na ktorých sa chcú hrať. Nie je to preto, že novinári si robia svoju prácu, ale preto, že si politici nerobia tú svoju. A tak premiér Matovič radšej zahlcuje Facebook jeho ďalším irelevantným statusom  kde je hrdinom ktorý nerobí chyby a ak aj robí, tak to nie je jeho vina. Lebo on je obyčajný človek, jeden z ľudu.

A medzitým práve tento ľud potrebuje niekoho kto z toho ľudu vytŕča a dokáže ho nasmerovať k veciam od ktorých skutočne záleží budúcnosť krajiny a vôbec civilizácie ako takej. Nepotrebujeme už ďalšieho mesiáša, ani obyčajné statusy o ponožkách, a infantilných príbehoch o dobrých a tých zlých. Tento štýl politiky môžeme pokojne nechať Kotlebovcom, Harabinovi a im podobným.

My potrebujeme lídrov, štátnikov, ktorí ľudí spájajú v realite nie rozdeľujú v rozprávkovom svete. Nato ale potrebujeme chcieť viac aj od seba samých. Inak nás skutočný svet prevalcuje a výsledkom bude ďalší a ešte hlbší rozpad celej spoločnosti. Stále nižšie a nižšie dno.

Kto nemá plán a víziu , má len tých „druhých“ nato aby zamaskoval vlastnú neschopnosť. To oni to vždy len maria. My sme vlastne stále len obete, ktoré potrebujú svojho spasiteľa. Kruh sa uzatvára.

Neprekročenie vlastného tieňa znamená večné opakovanie toho, čo tu už bolo.

 

Teraz najčítanejšie