Denník N

Optimizmus zasahuje vaše peňaženky !

Podľa údajov Slovenskej podnikateľskej agentúry z roku 2018 sa ukazuje, že takmer 60 % podnikov zlyhá do piatich rokov [1]. Môže to byť spôsobené prehnaným optimizmom začínajúcich podnikateľov? Práve tejto otázke sa venoval aj výskum Andrey Zelienkovej z ÚEP CSPV SAV.

Minule som sa rozprávala s kamarátkou o jej zámere začať podnikať. Láka ju predstava byť vlastnou šéfkou a s primeraným rizikom a šťastím zarobiť viac peňazí. K podnikaniu ju vedie obrovské odhodlanie a motivácia. Momentálne zvažuje, v čom by mohla začať podnikať…

K rozhodnutiu začať určitú činnosť je potrebné odhodlanie a motivácia [2]. Táto motivácia môže byť udržovaná optimizmom, hoci niekedy aj nadmerným. Nadmerný optimizmus patrí spolu s prílišnou sebadôverou a ilúziou kontroly k nadmerne pozitívnym presvedčeniam, ktoré spôsobujú, že ľudia vnímajú seba a okolitý svet pozitívnejšie v porovnaní so skutočnosťou. Nadmerne pozitívne presvedčenia nevedú len k tomu, že je človek viac motivovaný pustiť sa do určitej aktivity, ale aj k tomu, že sa môže rozhodnúť zle. Výskum však ukázal, že aj rozhodnutie investovať do podniku vyžaduje určitú mieru nadmerne pozitívnych presvedčení [3].

Aby som zistila, či je to naozaj tak, požiadala som podnikateľov o hodnotenie podnikateľského plánu, ktorý bol rizikový. Produkt alebo služba v simulovanom podnikateľskom pláne nebola bližšie špecifikovaná a nádejný podnikateľ z tohto plánu nemal skúsenosti s podnikaním ani s odvetvím, v ktorom chce podnikať, ani nedisponoval dostatočným množstvom informácií o trhu. Zaujímalo ma, či budú podnikatelia schopní identifikovať rizikovosť tohto simulovaného podnikateľského plánu a nakoľko to bude súvisieť s ich nadmerným optimizmom, nadmernou sebadôverou a ilúziou kontroly. Predpokladala som, že ľudia s nadmerne pozitívnymi presvedčeniami budú považovať tento rizikový podnikateľský plán za atraktívnejší a prejavia ochotu investovať viac financií v porovnaní s ľuďmi s menej pozitívnymi presvedčeniami.

Ukázalo sa, že na rozhodnutie investovať do podniku vplýva najmä nadmerný optimizmus, ktorý  sa prejavuje tak, že podnikatelia sú presvedčení o tom, že sa v ich podnikaní udejú pozitívne udalosti s vyššou pravdepodobnosťou a negatívne udalosti s nižšou pravdepodobnosťou v porovnaní s podobnými podnikateľmi. (V skutočnosti môže pri porovnateľných podnikateľoch dôjsť k pozitívnym  udalostiam s rovnakou pravdepodobnosťou.) Mimo podnikateľskej domény je možné nadmerný optimizmus ilustrovať prostredníctvom otázky o vodičských schopnostiach. Skúste si, napríklad, odpovedať na otázku, za akých vodičov sa považujete v porovnaní s vodičmi, ktorých stretávate na cestách? Ste nadpriemerný, priemerný alebo podpriemerný vodič? Väčšina ľudí sa považuje za nadpriemerných vodičov [4], hoci zo štatistického hľadiska to nie je možné.

 Okrem toho sa ukázalo, že nadmerní optimisti sa rozhodli investovať viac financií do rizikového podnikateľského plánu a zaujímavosťou bolo, že tento efekt sa prejavil práve u skúsenejších podnikateľov. Toto zistenie je prekvapivé, keďže niektoré teórie [5] predpokladajú, že skúsenosti zlepšujú rozhodovanie o podnikateľských príležitostiach (teda aj podnikateľských plánoch).

Vplyv nadmerne pozitívnych presvedčení na rozhodnutie investovať do podnikateľského plánu som okrem podnikateľov skúmala aj na vzorke študentov ekonomických odborov. Aj u študentov sa ukázalo, že nadmerní optimisti sú ochotnejší investovať do rizikového podnikateľského plánu viac financií. Na rozdiel od podnikateľov sa však u študentov neprejavil efekt iného psychologického skreslenia. Okrem toho sa u študentov ukázala opačná tendencia v porovnaní s podnikateľmi: nadmerný optimizmus viedol k investícií do rizikového podnikateľského plánu najmä u mladších študentoch ekonómie. Celkovo teda optimizmus viedol k rizikovej investícií u najmenej skúsených (mladší študenti) v doméne podnikania a najviac skúsených v doméne podnikania (podnikatelia). Výsledky naznačujú vzťah medzi skúsenosťami a výkonom v tvare obráteného U, ktorý patrí medzi frekventovane zistené javy v odbornej literatúre [6]. V praxi to znamená, že skúsenosti človeka v istej doméne nezaručujú vyššie schopnosti. Najviac skúsení podnikatelia, ktorí by mohli byť považovaní za expertov, dospeli k rovnakému rozhodnutiu ako študenti s minimálnymi skúsenosťami.

Užitočnou správou je, že vplyv nadmerného optimizmu na rizikovú investíciu je možné znížiť a tak zamedziť sociálnym, ekonomickým a psychickým ujmám spojeným s rizikovým rozhodnutím. Ukázalo sa totiž, že nadmerný optimizmus znižoval vnímanie rizika a práve znížené vnímanie rizika viedlo k rozhodnutiu investovať do rizikového podnikateľského plánu. Pri bližšom skúmaní vzťahov medzi nadmerným optimizmom a vnímaním rizika sa ukázalo, že nadmerný optimizmus znižoval vnímanie rizika najmä u podnikateľov, ktorí pred podnikaním nerealizovali žiadne analýzy ani prieskumy. U podnikateľov, ktorí pred podnikaním realizovali nejaké analýzy a prieskumy, nadmerný optimizmus neznižoval vnímanie rizika. Znamená to, že realizácia analýz a prieskumov zabránila zníženiu vnímania rizika a následnej rizikovej investícii.

V tomto blogu chcem poukázať na to, že pri skúmaní podnikového výkonu (rast, stabilizácia, kríza) vystúpilo do popredia iné psychologické skreslenie ako nadmerný optimizmus. Podnikatelia podliehali jednému druhu nadmernej sebadôvery, ktorý sa prejavuje ako nadhodnotenie vlastných schopností v porovnaní s inými ľuďmi. Tento efekt rozhodne nie je výnimočný, výskumy [4] ukazujú, že tento efekt môže byť prítomný až u 90% ľudí, bez ohľadu na doménu pôsobenia. Aj v mojom výskume sa ukázalo, že podnikatelia s najvýkonnejšími podnikmi (vo fáze stabilizácie podniku) najviac podliehali nadmernej sebadôvere. Tento výsledok by mohol mylne viesť k záveru, že nadmerne pozitívne presvedčenia neznižujú výkon podniku. Predchádzajúci výskumný záver o tom, že nadmerní optimisti investujú viac do rizikového podnikateľského plánu sú ukážkou toho, že nadmerne pozitívne presvedčenia predsa len zasahujú do rozhodnutí podnikateľov, hoci na podnikovej úrovni sa ich negatívny efekt nemusí prejaviť.

Poznámky: Nadmerná sebadôvera v grafe bola meraná ako rozdiel percentuálneho odhadu šancí na úspech vlastného podniku v porovnaní s porovnateľnými podnikmi. V krabicovom grafe sú znázornené percentuálne rozdiely. (Zdroj: vlastné dáta spracované v PowerBI, zdroj ikon v infografike je freepik.com)

Ako výsledky výskumu môžu pomôcť kamarátke – potenciálnej podnikateľke? V prvom rade by mala mať na pamäti negatívny efekt nadmerne pozitívnych presvedčení. Hoci sa na podnikovej úrovni (výkon podniku) nemusí negatívny efekt prejaviť, jednoznačne zasahujú do individuálnych investičných rozhodnutí. Najväčšiu pozornosť je potrebné venovať nadmernému optimizmu, pretože vedie k investícií do rizikového podnikateľského plánu, ktorý nemusí byť uskutočniteľný a namiesto finančného zisku môže realizácia takéhoto plánu skončiť zlyhaním. Dokonca je nadmerný optimizmus tak dominantný faktor, že vedie k rizikovému investičnému rozhodnutiu nielen u ľudí bez skúseností v určitej doméne, ale aj u ľudí s najpočetnejšími skúsenosťami.

Ak teda chcete investovať do podnikateľského plánu, nespoliehajte sa len na svoje presvedčenie, že nápad je výborný, ale spravte si radšej aj podnikateľské prieskumy (napr. prezrite si štatistické údaje naznačujúce úspech v podnikaní, realizujte prieskum konkurencie na trhu, konkurenčných výhod,…), ktoré môžu zreálniť vaše optimistické očakávania. Starostlivo premyslené rozhodnutia určite ocení aj Vaša peňaženka !

Andrea Zelienková

Použité zdroje:

[1] Slovak Business Agency (2018). Vznik a zánik malých a stredných podnikov na Slovensku. Retrieved from sbagency.sk

[2] Taylor, S. E., & Brown, J. D. (1988). Illusion and well-being: A social psychological perspective on mental health. Psychological Bulletin, 103(2), 193-210.

[3] Makridakis, S., & Moleskis, A. (2015). The costs and benefits of positive illusions. Frontiers in Psychology, (6), 859.

[4] Kahneman, D., & Riepe, M. W. (1998). Aspects of investor psychology. Journal of Portfolio Management24(4).

[5] Baron, R. A., & Ensley, M. D. (2006). Opportunity recognition as the detection of meaningful patterns: Evidence from comparisons of novice and experienced entrepreneurs. Management Science, 52(9), 1331-1344.

[6] Toft-Kehler, R., Wennberg, K., & Kim, P. H. (2014). Practice makes perfect: Entrepreneurial experience curves and venture performance. Journal of Business Venturing, 29(4), 453-470.

Ilustračný obrázok: pexels.com

Teraz najčítanejšie