Denník N

Samozvaní terapeuti, guruovia a koučovia bez vzdelania môžu klientovi výrazne uškodiť, vraví psychologička Kristína Kotrčová

Foto: Kristína Kotrčová
Foto: Kristína Kotrčová

„Psychiatrické lieky do istej miery fungujú na väčšinu psychických porúch, no zároveň ostávajú pôsobiť na úrovni liečby symptómu. Pomôžu pri nespavosti, zlepšia depresívnu náladu, potlačia bludné myšlienky. No pokiaľ chcem predísť opakovaniu, resp. cykleniu určitého vzorca v mojom správaní a prežívaní, ktorý mi škodí, lieky mi nepomôžu.” O liečbe psychických porúch pomocou psychoterapie sme sa porozprávali s klinickou psychologičkou a psychoterapeutkou, Kristínou Kotrčovou.

Na úvod si zadefinujme pojem psychoterapia, čo to vlastne je?

Psychoterapia je liečba formou rozhovoru, kedy sa psychoterapeut naladí na vnímanie klienta. Sprevádza ho jeho myslením, spolu s ním hľadá cestu, ako von z daného problému, ktorý je v očiach klienta zamotaný, prípadne boľavý. Cieľom psychoterapie je úľava, zlepšenie fungovania alebo lepšie spoznanie sa. Psychoterapia je, poeticky povedané, liečba duše. Duša dáva nášmu životu integritu, dobrý pocit z fungovania. Čerpáme z nej energiu na zvládanie života. Je to náš „pancier“, v ktorom sú uložené naše zážitky, emócie, myšlienky, hodnoty, postoje. Naše najvnútornejšie ja.

S akými predsudkami sa v súvislosti so psychoterapiou stretávate najčastejšie?

Ľudia majú pomerne často predstavy typu: „Trochu divný pán alebo pani by mi hodnotila život. Niekto cudzí mi bude hovoriť, čo mám robiť. Pokecám si aj s kamarátom, a ešte k tomu zadarmo. Možno môj problém vyriešia lieky – je to jednoduchšie, niečo si len dať a cítiť sa lepšie, ako riešiť svoje problémy s niekým cudzím a ešte k tomu nahlas.” 

Je pravdivé tvrdenie, že farmakoliečba je účinnejšia než psychoterapia?

Psychiatrické lieky do istej miery fungujú na väčšinu psychických porúch, no zároveň ostávajú pôsobiť na úrovni liečby symptómu. Pomôžu pri nespavosti, zlepšia depresívnu náladu, potlačia bludné myšlienky. Človek však nimi svoje problémy neodstráni. Pokiaľ chcem predísť opakovaniu, resp. cykleniu určitého negatívneho vzorca v mojom správaní a prežívaní, ktorý mi škodí, lieky mi nepomôžu. Pri psychiatrických diagnózach a hospitalizácii však psychoterapia ako jediná liečba nestačí. Ideálne je kombinovať lieky a psychoterapiu.

Aké sú výhody a nevýhody psychoterapie?

Psychoterapia umožňuje získať nadhľad a odstup, a s tým spojenú väčšiu slobodu vo fungovaní. Pôsobí tiež pozitívne na vnímanie vzťahov. Zároveň však nepôsobí tak rýchlo ako farmaká. Psychoterapia nie je všeliek. Pri ochoreniach schizofrénneho spektra je vždy prvou voľbou liečba antipsychotikami, psychoterapia môže byť vtedy neefektívna. No vždy to závisí aj od ochoty klienta spolupracovať. Zažila som na psychoterapii viacerých pacientov so schizofréniou, ktorých psychoterapia „nevyliečila“, no výrazne zvýšila kvalitu ich života.

Foto: freepik.com
Foto: freepik.com

Pre koho je psychoterapia určená a pre koho nie?

Ak cítim, že sa mi nedarí vo vzťahoch alebo v škole, v práci, v bežnom fungovaní, psychoterapia môže byť veľmi účinný spôsob pomoci. Pokiaľ nemám záujem o chápanie seba v širších súvislostiach, nezaujímajú ma dôvody, prečo sa mi deje, čo sa mi deje, nechcem mať väčšiu slobodu voľby vo svojom správaní, psychoterapia nie je pre mňa. Aspoň dnes nie.

Aký je rozdiel medzi psychoterapiou a koučingom?

Metódy ako koučing alebo rôzne kurzy osobného rozvoja sa odporúčajú pre ľudí, ktorí aktuálne nepociťujú psychické problémy. Aj tieto metódy podporujú osobnostný rast, no len do tej miery, do akej je človek aktuálne sebestačný. Pokiaľ sa vnútorne trápim, koučing a podobné metódy mi nepomôžu.

Je psychoterapia to isté ako poradenstvo?

Nie je. Poradenský psychológ dáva cielené rady a inštrukcie v danom probléme, ktorý sa úzko špecifikuje. Poradenstvo trvá krátko, väčšinou maximálne pár sedení, pričom poradca je výhradne v úlohe autority a odborníka. Naopak psychoterapia môže trvať týždne, mesiace a aj roky. Psychoterapeut a klient vytvárajú pracovný vzťah, ktorý často zrkadlí dôležité vzťahové témy klienta. Dĺžka psychoterapie závisí od toho, či klientovi liečba vyhovuje a má pocit zmysluplnosti, spokojnosti a rastu. Často sa na začiatku stanoví kontrakt na počet sedení, no ten sa môže spoločne upraviť k spokojnosti klienta.

Ako spoznám, že som u dobrého psychoterapeuta? 

Správny psychoterapeut hneď na začiatku terapie vysvetlí svoj spôsob práce a najneskôr po pár sedeniach ponúkne klientovi realistické ciele. Dobrý psychoterapeut nie je len intuitívny, mal by mať aj vhodnú kognitívnu výbavu. Svoje analytické myslenie preukáže pri prvom kontakte s klientom. Ak mi psychoterapeut z hocijakého dôvodu nevyhovuje, nie je hanba alebo problém nevrátiť sa k nemu po prvom sedení. Sympatie zohrávajú dôležitú rolu, bez nadviazania pracovného vzťahu a dobrej aliancie pomôže psychoterapia len okrajovo, ak vôbec. Pri odporúčaní od známeho sa môže stať, že mi terapeut „nesadne”, lebo nehľadám v psychoterapii to, čo kamarát. Ale môže to vyjsť.

Aké osobnostné črty by mal mať človek, ktorý sa chce stať psychoterapeutom?

Psychoterapeut v praxi je človek, ktorý sa dennodenne zaoberá hlbokými vecami. Rád rieši problémy, je rád nápomocný. Baví ho odmotávať klbká príbehov a hľadať nitky, odkrývať nánosy a pozerať sa spolu s klientom do hlbín. Psychoterapeuti sú väčšinou veľmi vnímaví, empatickí ľudia, ktorí majú radi cudzie príbehy a naozaj radi robia svoju prácu. Často sú autentickí, zameraní na druhých. Bývajú senzitívnejší, čo ich robí náchylnejších na prežívanie stresu. Mali by však vedieť, ako si pomôcť. (úsmev)

Foto: freepik.com
Foto: freepik.com

Aké vzdelanie musí mať psychoterapeut?

Legislatíva je trochu komplikovanejšia, ako popíšem, ale vzdelať sa v psychoterapii môže klinický psychológ, psychiater, liečebný pedagóg alebo sociálny pracovník. Avšak k tomuto odvetviu radi pričuchávajú rôzni guruovia, samozvaní terapeuti a koučovia bez certifikátov. Možno majú úmysel pomôcť, no bez patričného vzdelania môžu klientovi výrazne uškodiť. Čím viac podpory klient potrebuje, tým horší býva stret s guruom, veštcom, kvázi poradcom alebo regresným terapeutom (toto odvetvie nemá s klasickou psychológiou nič spoločné, len názov). Odporúčam pozrieť si na web stránke fakty o terapeutovi a spôsob popisu samého seba. V ideálnom prípade má psychoterapeut na webe zverejnené, aké kurzy a certifikáty absolvoval, dĺžku svojho vzdelávania a praxe. Psychoterapeutov býva, aspoň vo väčších mestách, viac. Jen len na nás, komu venujeme svoj čas a peniaze.

Prečo je psychoterapia taká drahá?

Taxa za hodinu psychoterapie sa mení podľa miesta, v ktorom bývate. Bratislava je najdrahšia, priemerné ceny v roku 2020 sa pohybujú od 30 do 50 (a viac) Eur za hodinu. Okresné mestá majú psychoterapeutov, ktorí pracujú priemerne za 25 Eur na hodinu. Cena jedného sedenia sa zdá dosť vysoká a dá sa rozumieť uvažovaniu, že za tú cenu si dám v kaderníctve urobiť nový účes alebo spravím jeden stredne veľký nákup pre rodinu. Koľko však reálne stojí vlastné zdravie a duševná pohoda? Nie je z dlhodobého hľadiska dôležitejšie a hodnotnejšie byť duševne v poriadku, vyrovnaný a šťastný, než mať nový účes alebo tenisky? Psychoterapia môže byť najlepšia investícia do života.

Preplácajú slovenské poisťovne sedenia u psychoterapeuta?

V ambulanciách klinickej psychológie je možnosť chodiť na psychoterapiu, pričom určitý počet sedení (zvyčajne okolo 25) prepláca poisťovňa. Aktuálne je to na Slovensku jediná cesta, ako mať psychoterapiu zadarmo. Zazmluvnení psychoterapeuti na Slovensku často nemajú kapacitu zobrať nových pacientov, objednávacie termíny sú rádovo v mesiacoch a frekvencia sedení nie je ideálna. Vzhľadom na to, akí sú psychoterapeuti vyťažení, je ich pomerne málo.

Povedzme, že mám nejaké problémy, trebárs pociťujem v noci úzkosť. Ako konkrétne by mi mohol psychoterapeut pomôcť? 

To, akým spôsobom psychoterapeut uchopí problém, závisí od typu absolvovaného psychoterapeutického výcviku. Niektorí psychoterapeuti častejšie využívajú kognitívne (na racio zamerané) postupy preštukturovania myslenia, iní pracujú s emóciami – ich vyvolaním u klienta a následnou reguláciou. Niektorí využívajú imaginácie a relaxačné techniky, iní hľadajú odpovede v detstve. V súčasnosti silnie trend integrácie psychoterapeutických prístupov. Dobrý psychoterapeut ponúkne taký spôsob práce, ktorý zodpovedá potrebám a pripravenosti klienta.

Foto: freepik.com
Foto: freepik.com

Stalo sa vám počas vašej praxe, že psychoterapia klientovi nevyhovovala?

Pamätám si, ako som silou mocou chcela imaginovať s pacientom, ktorému následne pomohlo analytické rozobranie problému a pragmatický pohľad z iného uhla. Našťastie klient sa len tak ľahko neprispôsobil, vyjadril svoj názor, a my sme následne mohli pracovať tak, aby mal z toho úžitok a dobrý pocit. V roli klienta sa preto netreba báť ozvať sa a povedať: „Toto sa mi javí ako úplná blbosť, chcem čas na psychoterapii stráviť inak”. Flexibilný psychoterapeut prispôsobí svoj spôsob práce tak, aby bola terapia pre klienta čo najefektívnejšia. A aj to tvorí pozitívnu psychoterapeutickú alianciu, čo vplýva na výsledný efekt liečby.

Je niečo, čo by ste chceli dodať na záver?

Psychoterapia je skvelý spôsob ako znížiť utrpenie, ktoré prežívame. Nie je všemocná a často sa pri nej klienti „zapotia”. Osobne v roli psychoterapeuta pociťujem veľkú radosť a pokoru, keď vidím, ako klienti odvážne kráčajú húštinou svojich problémov. Prichádzať na svoje pravdivé obsahy a riešiť vnútorné konflikty, to chce guráž. Nie vždy je to, na čo sa klient spolu so psychoterapeutom pozerá, pekné. No ak sa pokúsime akceptovať aj naše temné stránky, prijať sa takí, akí sme, stávame sa autentickejší a odolnejší. V bezpečnom terapeutickom vzťahu to ide lepšie, a výsledok naozaj stojí za to.

Mgr. Kristína Kotrčová

Klinická psychologička a psychoterapeutka. Absolvovala šesťročný výcvik Integrácie v psychoterapii v Českej republike. Pracuje na psychiatrickom oddelení a v OZ Centrum terapie. Je autorkou výskumných štúdií na tému psychoterapeutickej liečby depresie a vzťahovej väzby. Od detstva ju baví spoznávať, má rada ľudí, poéziu a športovanie v prírode. A ešte leňošenie.

Text: Kristína Kotrčová, Ivana Čellárová

Korektúra: Klára Kusá

Tieto rozhovory sú súčasťou činnosti O.Z. Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na FacebookuInstagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte.

Teraz najčítanejšie

Psychiatria nie je na hlavu - logo

Psychiatria nie je na hlavu

Cieľom iniciatívy Psychiatria nie je na hlavu je búranie negatívnych mýtov ohľadom psychických ťažkostí. Zároveň snažíme dosiahnuť rovnocenné práva ľudí s psychickými problémami.