Cestovanie v čase
Druhý deň v Bratislavskom samosprávnom kraji v rámci projektu „Podporme cestovný ruch na Slovensku“ som odštartoval v prírode.
Úvod stretnutia patril návšteve obecného úradu v Malinove a rozhovoru s pánom starostom. Okrem debaty, ako sa v obci vysporiadali s pandémiou, rozoberali sme aj samotný názov obce, či je odvodený z pestovania malín. Vôbec to tak nie je! Z maďarského názvu Éberhárd v roku 1946 dali obci názov Malinovo na počesť generála Malinovského, ktorý vraj v obci strávil jednu noc a prechádzal tade so svojím vojskom.
Z centra Malinova sme sa presunuli do srdca okolitej prírode, kde je umiestnená rozhľadňa Hniezdo. Netradičná pozorovateľňa v tvare obrovského hniezda ponúka výhľad zo 7 metrovej výšky na Malý Dunaj a zaplavený mokraďový lužný les. Súčasťou priľahlej zelenej oázy sú originálne drevené preliezky. Najznámejšou je Bobrí hrad, ktorý je ukrytý na kopčeku v lužnom lesíku za ramenom Malého Dunaja. Ďalšou zastávkou bola obec Zálesie. Je tu vybudovaná drevená lávka – korzo, ktorú postavili na identickom mieste ako kedysi. Ich konceptom je obnovenie tradície a spájanie ľudí a komunít. Na korzo je možné prísť loďkou po splave Malého Dunaja alebo v blízkosti zaparkovať auto. Ideálne miesto na prechádzky po ramene Malého Dunaja či piknik.
Objavovanie bratislavských lesných zákutí vystriedalo spoznávanie svetových kávových plantáží. Presunul som sa do Modry, kde je pražiareň unikátnej kávy z celého sveta. Vznikla ako hobby z lásky ku káve a dnes patrí do TOP10 najlepších káv v Európe. Tóny čokolády, orieškov či ovocia zistí aj menej skúsený kávičkár. Ak ste milovníkom kvalitného čierneho moku, odporúčam toto miesto navštíviť. Z niekoľko desiatok káv si určite vyberie aj ten najnáročnejší kávičkár.
Spoznávanie bratislavského kraja som zakončil návratom do minulosti – návštevou hradu na Červenom kameni, ktorý patrí medzi najkrajšie hrady v Malých Karpatoch. Dozvedel som sa zaujímavé historické pikantérie a dotkol som sa aj červeného kameňa, ktorý je v hradbových základoch. Celú prehliadku som ukončil na sokoliarskom dvore Astur s možnosťou vidieť naše dravce pri lietaní. Zážitkom určite bolo držať dravca na rukavici.
Každé navštívené miesto malo svoje čaro ale i svoje problémy. Pri návšteve v Malinove a Zálesí som sa dozvedel, že počas pandémie Covid-u ich turistické atrakcie, čelili až privysokej návštevnosti ľudí. Na jednej strane je to skvelá správa. Problémom sa ale stáva znečistenie okolitých priestranstiev a neúcta ľudí k vybudovaným miestam. Na Červenom kameni je skôr problematická komunikácia zriaďovateľov objektu so štátom ako právoplatným vlastníkom, bez ktorého súhlasu nemôžu nič vykonať.
Áno, aj toto sú veci, ktoré treba zmeniť a napraviť, pretože zasahujú do rozvoju cestovného ruchu.
Dovolenkovať na Slovensku sa však oplatí. Je tu stále čo spoznávať, načerpať zážitky, spoznať históriu. Za krátky čas dokážete spoznať a prejsť pomerne veľa. Slovensko je krásne a stojí za to ho prejsť od východu po západ.
