Matovičov cintorín hrdinov.
Igor Matovič definitívne? pripomína otraseného boxera po (prvom) počítaní ringovým rozhodcom. A hoci poskakuje a šermuje rukami na znak toho, že sa len pošmykol, obecenstvo stíchlo v predtuche predčasného konca duelu pre naprostú technickú prevahu súpera. Kto je teda tým premiéra ohrozujúcim protivníkom? Zberač podpisov Pellegrini? K dvojciferným preferenciám rastúci Sulík? Po ďalšom knokaute túžiaci Danko? Alebo len vlastný tieň v zrkadle …
Ak boli predchádzajúce kampane v tieni gorilky z Vazovovej, tá posledná bola v znamení jadierok umne pohodených akoby v dvoch radoch a ktoré bolo treba len nájsť, vytriediť a začať lúskať. Začalo to šukaním s volavkou, paparazzovkou rannej kávičky v spoločnosti nič netušiaceho novinára, výrobou budúcich “klaďasov“, privatizáciou osláv Novembra, (ne)úspešným pučom v Sulíkovej SaS-ke … čaká sa na Poirota, ktorý možno povie, o čom to celé vlastne bolo.
Sledujúc organizovaný chaos okolo tejto vlády je obtiažne uveriť, že na jej čele stojí absolvent (mikro)manažmentu. A možno nie je ani tak podstatná originalita jeho diplomovky ako skôr pochybnosť, či porozumel jej obsahu. Ako by ste hodnotili firmu, na čele ktorej stojí Igor Matovič? Podpísali by ste s ňou dlhodobý kontrakt? Alebo len zotrvávali pri občasných objednávkach či nebodaj prešli ku konkurencii s taliansky znejúcim menom majiteľa?
Autobazár ojazdených myšlienok, repasovaných postupov, zarúškovaných úsmevov meškajúcich kompenzácií … a univerzálne kazítko Sulík, ktorého podnikateľská verzia Excelu pre živnostníkov je pomaly jediným hmatateľným bonusom tejto vlády.
(Veľmi) zjednodušene platí, že funkcia spĺňa Lipschitzovu podmienku vtedy, ak nerastie alebo neklesá príliš rýchlo. Ak klesne Matovič príliš rýchlo znamená to, že porušil Lipšicovu podmienku alebo len že prestal plniť funkciu …?
Želám daždivý deň.
