Išeu Macek do Malacek…

Priznajme si, koľkí v rámci dovolenky na Slovensku zájdete aj inam ako do Tatier? Čo tak vyskúšať niečo nové, menej známe? Neváhajte a vyberte sa napríklad do Malaciek. Miesto, ktoré vám ukáže Slovensko aj z iného pohľadu a pripraví vám určite kopec zážitkov. V rámci projektu „Podporme cestovný ruch na Slovensku“ sa vás pokúsim o tom presvedčiť.

Náš deň sme začali na Biofarme pri Stupave, ktorá zaujme každého pre svoju neopakovateľnú atmosféru. Nachádza sa tu nádherný areál so zvieratami. Pri jej návšteve sa človek prenesie o niekoľko desiatok rokov do minulosti, kde bol chov kôz či pasenie ovečiek bežnou súčasťou mnohých Slovákov. Čerstvé mlieko, bryndza, korbáčiky a iné dobroty. Na každom kroku cítiť lásku, s ktorou sa prevádzkovatelia o farmu starajú.

Na farme nájdete tiež pekárničku, kde pečú tradičný ražný chlieb, moravské koláče a predávajú vlastné remeselné pivko. Počas roka areál biofarmy využívajú aj učitelia základných škôl a predškolských zariadení a organizujú tu jednodňové školy v prírode.  Pridanou hodnotou tohto miesta je, že sa celý čas prechádzate po bývalom areály botanickej záhrady Univerzity Komenského s unikátnou flórou. Je ideálnym miestom relaxu, oddychu a nádhernej prírody pre rodiny s deťmi.

Moja cesta pokračovala do Malaciek, aby som našiel legendárneho Macka. Navštívil som židovskú synagógu z 19. storočia, ktorú si pod patronát zobrala základná umelecká škola. Budova vás zaujme na prvý pohľad. Domáci o nej často hovoria ako o unikáte.  V súčasnosti sa jej a priestory využívajú na kultúrno-vzdelávacie aktivity.  Ale tu som legendárneho Macka nenašiel ani na obrazoch, ani na divadelnej scéne. Horúci deň si pýtal schladenie a krypty v Malackách boli k tomu ako stvorené. Návštevníkom robia spoločnosť asi dve stovky mŕtvych. Ide predovšetkým o františkánskych mníchov ale i bohatých malackých mešťanov a príslušníkov šľachtického rodu Pálffyovcov. Ak sa zaujímate o dejiny okolia Malaciek či folklórne zvyklosti, určite by ste mali zájsť do múzea akademického maliara Michala Tillnera.  A práve pri vstupe do múzea som objavil „statného“, z dreva vyrezaného Macka. Symbol Malaciek, postava ľudovej piesne, o ktorej nikto nevie kto bol, odkiaľ šiel, kadiaľ šiel a prečo práve do Malaciek.

Deň v Malackách som ukončil návštevou Pálffyovského kaštieľa, ktorý sa nachádza v krásnom zámockom parku.

Na všetkých miestach, ktoré som v tento deň navštívil, sa ľudia svojsky popasovali so situáciou spôsobenou Covid-om 19. Nikto však nezaháľal. Ak boli niektoré miesta zatvorené, pracovali nad novou reklamou, hľadali riešenia propagácie pri znovuotvorení. Spoznávajme Slovensko má stále dostatok miest, ktoré sa oplatí navštíviť. A Malacky k nim jednoznačne patria.