USA pravdepodobne čaká najšpinavšia predvolebná kampaň histórie

Show must go on

Možno ste si ani nevšimli, no kampaň sa už dávno začala. Dokonca dovolil by som si tvrdiť, že tá predošlá sa ani nikdy neskončila! Hillary Clinton ešte ako nádejná kandidátka vyzývala ľudí aby sa po voľbách zjednotili, no keď Donald Trump vyhral prezidentské voľby v roku 2016 a dal pomerne jasný signál, že má záujem zabojovať o tento post znova, útoky zo strany médií, celebrít a odporcov sa naňho len tak sypali – pripomeňme si ako jeho inauguráciu bojkotovali speváci a americkú hymnu nakoniec spievala v podstate neznáma, vtedy iba 16 ročná speváčka Jackie Evancho. Netýkalo sa to však iba Donalda Trumpa, ale aj prvej dámy Melánie Trumpovej, ktorú mnohé slávne módne značky odmietli obliekať. Aj úradujúci prezident Barack Obama sa aktívne zapojil do kampane Hillary Clinton. Keď voľby nakoniec vyhral Trump, pravidelne ho otvorene kritizoval, čo bolo dovtedy nevídaným javom na Americkej politickej scéne.

 

Koronakríza

Hore uvedené je však iba slabým odvarom oproti tomu, čo nasledovalo. Už na začiatku úradovania Trumpa ako prezidenta sa začali násilné demonštrácie Antifa, ktoré časom utíchli. Keďže sme vstúpili do volebného roka, znova sa stáva z prakticky akejkoľvek udalosti predvolebná téma. Odštartovala to koronakríza.

Keď 31. januára 2020 USA vyhlásili prvý zákaz vstupu na americké územie cudzincom (tj. všetkým, okrem občanov USA), ktorí za posledné 2 týždne navštívili Čínu, médiá okamžite spustili vlnu kritiky. WHO v tom čase tvrdilo, že takéto opatrenie je zbytočné a neefektívne. The New York Times sa najviac obával o ekonomické následky tohto kroku. Washington Post 7. apríla zverejnil článok, kde spochybňoval že zatváranie hraníc môže spomaliť šírenie vírusu a ako príklad uviedol niekoľko štátov, ktoré svoje hranice pred Čínou neuzavreli a napriek tomu počet prípadov Covid-19 bol zanedbateľne nízky. Zoznam obsahoval krajiny ako Brazília, Francúzsko, Nemecko, či Veľká Británia. Ako dopadla neskôr Brazília a Anglicko z hľadiska počtu prípadov, vieme. Pripomeňme si aj to, že v skutočnosti Európska únia 17. marca zaviedla zákaz vstupu pre štáty mimo EU (+ Švajčiarsko a Veľkú Britániu).

USA, Veľká Británia a Brazília boli neskôr masívne kritizovaní naopak, za svoj príliš voľný prístup, tj. že sa nezaviedli také silné opatrenia ako napr. aj u nás na Slovensku. Do skupiny kritizovaných krajín patrilo spočiatku aj Švédsko s vysokým počtom infikovaných, s veľkým nárastom prípadov a takmer nulovými opatreniami. Dnes, keď čísla vo Švédsku sú v norme sa na túto krajinu akoby zabudlo.

 

Na ktorých životoch skutočne záleží?

Ďalšou predvolebnou témou sa stala smrť Georga Floyda. Afroamerický muž, ktorý bol v minulosti viackrát odsúdený za drogy a násilné krádeže (v jednom prípade sa mal zbraňou vyhrážať tehotnej žene) zadržala polícia potom, ako v obchode zaplatil falošnou bankovkou. Nakoľko dlhodobo nebola k dispozícii nahrávka, ktorá by ozrejmila, čo sa presne stalo a prečo polícia použila násilie, ostávalo len hádať. Od prvého momentu médiá hovorili o vražde motivovanej rasizmom. Motív rasizmu však nepotvrdzuje to, že Floyd a Derek Chauvin – policajt, ktorý ho zadržal sa zrejme poznali, nakoľko v minulosti obaja pracovali v tom istom bare. Objavili sa aj informácie, že Chauvin Floyda zadržal už aj pred týmto incidentom za inú trestnú činnosť. Tak isto môžeme poznamenať, že ďalší policajti prítomní pri zadržaní Floyda mali ruské (J Alexander Kueng), resp. ázijské  korene (Tou Thao).

Hnutia ako Antifa a Black Lives Matter napriek tomu začali organizovať protesty po celej krajine, ktoré boli častokrát aj miestami násilia. Popri rabovaní obchodov a podpálení policajných staníc došlo aj k zbytočným úmrtiam. Čo sa týka počtu obetí týchto protestov wikipedia uvádza do dnešného dňa 30 úmrtí. Môžeme si pripomenúť aspoň zopár úmrtí, ktoré boli aspoň ako-tak medializované – vo viacerých prípadoch šlo o zabitie spojené s lúpežou. Secoriea Turner, 8 ročné dievčatko však zastrelili na zadnom sedadle auta, keď jej matka sa ocitla na odbočke, ktorú blokovala skupina ozbrojených aktivistov BLM. Ďalšou obeťou bola 24 ročná Jessica Doty Whitaker, ktorá sa pohádala so sympatizantmi BLM, keď im povedala, že „all lives matter“, čiže „na každom živote záleží“ na čo ju zastrelili.

Kritici Trumpa tvrdia, že zodpovednosť nesie sám prezident, ktorý podporuje rasovú nenávisť, napr. keď hovorí o moslimských teroristoch, či o ilegálnych imigrantoch z Latinskej Ameriky ako o probléme, ktorý chce riešiť väčšími a silnejšími „múrmi“ na hraniciach s Mexikom.

Faktom však ostáva, že podobné incidenty, ani prešľapy polície v USA nie sú žiadnou novinkou. Smrť Afroameričana Erica Garnera z roku 2014 sa nesmierne podobá na prípad Floyda – policajti ho v podstate uškrtili počas zatýkania. Jeho posledné slová boli: „I can’t breathe!”, čiže: „nemôžem dýchať!“. Policajná brutalita sa však ani zďaleka netýka iba afroamerickej komunity v USA. V roku 2016 policajt zastrelil neozbrojeného Daniela Shavera, ktorý nevedel ktoré z protichodných príkazov policajta má poslúchnuť. Policajt to následne vyhodnotil tak, že s ním podozrivý nespolupracuje. Ďalší muž, Tony Timpa bol v tom istom roku udusený pri policajnom zásahu v Dallase. Policajti na ňom kľačali 14 minút aj keď už mal dávno spútané ruky aj nohy. Šlo o 23 ročného muža, ktorý nebol nikdy trestaný a políciu privolal sám.

Americkí policajti hovoria, že sa cítia byť ohrození – vďaka voľnému prístupu k zbraniam v krajine môže byť totiž takmer ktokoľvek potencionálnou hrozbou pre nich.

Konečne unikla nahrávka o zadržaní Floyda!

Včera denník Daily Mail získal nahrávku, kde vidno chýbajúcu časť zadržania Georgea Floyda. Je z nej zrejmé, že Floyd s políciou nespolupracoval, správal sa zvláštne. Policajti sa spýtali ďalšie dve osoby ktoré s ním sedeli vo vozidle, či je opitý – tí tvrdili, že nie, iba má strach z polície. Pitva však ukázala, že v tele mal syntetickú drogu fentanyl, metamfetamín a THC z marihuany. Test na Covid-19 mal taktiež pozitívny.

Policajti Floydovi nasadili putá a následne sa ho pokúsili dostať do policajného auta, ten však kládol odpor. Keď ho konečne posadili na zadné sedadlo, unikol z vozidla cez dvere na druhej strane. Tvrdil že má klaustrofóbiu (hoci vo vlastnom aute ju nemal) a sťažoval sa, že ťažko sa mu dýcha.

Následne polícia použila násilie aby ho spacifikovala a zvyšok už vieme…

 

Ako sa stala z Bidenovej kauzy Trumpova kauza

V roku 2019 americká politická scéna žila impeachmentom prezidenta. Šlo o ústavnú žalobu, ktorou sa demokrati pokúsili odvolať prezidenta z úradu za zneužitie právomoci. K zneužitiu úradu podľa žaloby malo dôjsť, keď Trump ako hlava štátu vyvinul nátlak na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského tým, že sa vyhrážal pozastavením 391 milión dolárovej americkej vojenskej pomoci Ukrajine, ak Zelensky znova neotvorí vyšetrovanie v prípade firmy Burisma.

Prečo práve Burisma? Joe Biden, ako americký viceprezident 21. apríla 2014 navštívil Ukrajinu aby rokoval o americkej finančnej pomoci pre krajinu. Iba pár dní nato, 12. mája sa stal členom predstavenstva najväčšej súkromnej plynárenskej spoločnosti na Ukrajine  (so sídlom na Cypre) jeho syn, Hunter Biden. Za túto funkciu dostával 100 000 dolárov mesačne až do roku 2019, a to napriek tomu, že podľa jeho kritikov nemal žiadne skúsenosti, či znalosti v danej oblasti. Vo februári 2015 pod vedením generálneho prokurátora Viktora Shokina sa začnú vyšetrovať daňové podvody, pranie špinavých peňazí a úplatky v hodnote 5 miliónov dolárov v Burisme. Shokin tvrdil, že mal v pláne predvolať aj Huntera Bidena.

V marci 2016 viceprezident Biden navštívil prezidenta Poroshenka a vyhrážal sa mu, že pozastaví miliardovú americkú pôžičku Ukrajine, ak neodvolá generálneho prokurátora. Neskôr tento krok Biden komunikoval tak, že tak urobil, nakoľko „Shokin nevyvinul dostatočné úsilie na potlačenie korupcie v krajine“. Shokin skončil ešte v ten deň a na poste ho vystriedal Yuriy Lutsenko. Vyšetrovanie prípadu Burisma prevzal Ukrajinský protikorupčný úrad (NABU), ktorý pár mesiacov nato uzavrel kriminálne vyšetrovanie. Príbuzné obvinenie z nesprávnych bankových prevodov bolo taktiež pozastavené pre procesnú chybu.

 

Ani Biden nezostal bez munície

Popri neustálej negatívnej kampani médií, v prípade potreby aj Biden môže vytiahnuť zopár tromfov. Trumpov nápad usporiadať G7 summit vo svojom golfovom rezorte na Floride (ktorý Trump nakoniec stiahol) ako príklad korupcie. Alebo to, že jeho dcéra Ivanka sprevádzala svojho otca na oficiálne návštevy a summity, ako dôkaz rodinkárstva. Hlášky napr. o vstrekovaní dezinfekčných prostriedkov do pľúc proti koronavírusu by taktiež mohli byť ešte témou kampane, no na takéto a podobné bláznivé výroky sú už Američania pravdepodobne od svojho prezidenta dávno zvyknutí a viac-menej imúnni. Budú preto pravdepodobne najviac rezonovať už spomínané hlavné prúdy: koronavírus a rasizmus. Do volieb však ostáva ešte pol roka, preto nebolo by prekvapujúce, ak by sa objavili aj nové šokujúce témy, akým bola aj nahrávka v roku 2016 o Trumpovi, ktorý rád „chytá ženy v rozkroku“ alebo ženy obviňujúce Billa Clintona zo znásilnenia, či korupcia okolo nadácie The Clinton Foundation.

 

Aký bude nový americký prezident?

Ak si spomenieme na strašenie demokratov z roku 2016, že v prípade výhry Trumpa vypukne tretia svetová vojna, že aktívne začne používať jadrové zbrane alebo že USA bude z pozadia riadiť Putin, tak dnes už vieme, že šlo o nezmysly. Čo však môžeme očakávať od týchto kandidátov?

Pokiaľ Donald Trump zostane v úrade ďalšie 4 roky, s veľkou pravdepodobnosťou bude pokračovať vo svojom programe a považovať naďalej za prioritu americkú ekonomiku. Trump totiž ešte stále uvažuje ako biznismen a nízka nezamestnanosť je pre neho dôležitejšia ako napr. ochrana životného prostredia. Môžeme teda očakávať, že ochrana klímy bude skôr témou Joa Bidena, tak isto ako sme to videli kedysi u Obamu. „Zelený“ Biden má ale tak isto obchodný záujem v rope a plyne, preto tak masívnu propagáciu obnoviteľných zdrojov ako dnes zažívame v Európe nemôžeme reálne očakávať ani od jedného kandidáta.

Čo sa týka medzinárodných vzťahov, vedenie EÚ by určite preferovalo Bidena – Trumpove clá totiž znevýhodnili Európsky export. Ekonomickej vojne s Čínou, ktorá má stále silnejšie globálne mocenské ambície sa však s veľkou pravdepodobnosťou nevyhne ani jeden z nich.

Ak niektorí v USA snívali o socializme aspoň v takej forme ako ju dnes poznáme v Európe – ich sny sa museli rozplynúť už vtedy, keď Bernie Sanders aj po druhýkrát stratil boj o stoličku kandidáta na prezidenta.

Akým prezidentom by teda bol Biden? Pravdepodobne by sa snažil nasledovať Obamov osvedčený recept – s výborne napísanými prejavmi, na papieri propagujúci mier, bojujúci proti klimatickým zmenám… A či tomu uverí ľud, zdá sa, viac záleží od médií ako od skutočných činov.