Denník N

len aby sme nevyhoreli…

Ľuďom sa chceme páčiť. Chceme im vyhovovať. Najmä ak chceme urobiť dojem. Platí to aj u mňa. Počas môjho pracovného dňa som si uvedomila, že ak niekto odo mňa niečo chcel, mohlo to byť čokoľvek a kedykoľvek, stále som odpovedala, že je to v pohode. Je to moja aktuálna fráza. Navrhujem, aby ste si skúsili počas dňa spočítať, koľkokrát ste niekomu povedali niečo podobné, aj keď ste v danej chvíli cítili stres, hnev alebo nezáujem urobiť to.

Má to jednu výhodu. Niekedy sa práve takýmto spôsobom učíme sebadisciplíne. Učíme sa, že niektoré veci majú predsa len prednosť. Ale nezabúdajme, neplatí to pre všetko a pre všetkých. Ak by sme každému hovorili iba áno s umelým úsmevom na tvári, ručím vám, že o niekoľko týždňov by sme vyhoreli. Do tla. Nikdy netreba zabúdať na iných ľudí, ale v prvom rade, nikdy netreba zabúdať na seba. Treba sa učiť povedať nie. Aj keď tým možno zmeníme mienku o sebe. Ale uvedomme si, že tu nie sme na to, aby sme sa snažili vytvoriť taký a taký obraz o tom, akí dobrí sme. Neprišli sme sa sem predvádzať ani obhajovať. Jedine vy viete poznať to, kým ste. A jedine ja dokážem pravdivo poznať samú seba. Tak na tom pracujme. Spoznávajme sa. Aj takou cestou, že niekedy, keď už nevládzeme, dáme prednosť sebe ako iným. Nie je to hriech. Je to viac než žiaduce. Pracujme na vzťahu k sebe. Oplatí sa. Celý život prežívame sami so sebou. Či sa nám to páči alebo nie. Iba jednotlivé životné úseky možno žijeme s inými. Rodičmi, partnermi. Ale stále, od nášho narodenia až po našu smrť, žijeme sami so sebou. Tak prečo by sme sa silou mocou snažili investovať iba do vzťahu s inými a na ten vlastný vzťah by sme zabúdali?

Nezabúdajme. Ak sa v našom živote objavujú ľudia, ktorých prítomnosť nás otravuje, s ktorými máme nezdravé či deprimujúce vzťahy, vedzme, že problém je práve v našom vlastnom vzťahu k sebe. Pokúsme sa venovať si čas. Ticho. Samotu. Buďme sami so sebou. Učme sa to. Každý deň. Je to ako v škole. Na začiatku sa človek musí premôcť. Hračky zo škôlky chýbajú. Ale na hranie sa už nie je čas. Teraz sa treba venovať štúdiu. Tak študujme…sami seba.

Teraz najčítanejšie

Viktória Fedáková

Študujem žurnalistiku a rada píšem, čo mám na srdci. Baví ma len tak pozorovať okolie a žiť každý deň inak. V hudbe objavujem veľkú radosť a niekedy si len tak hmkám a pospevujem a občas pritom zabudnem, že sedím v električke. A ešte niečo. Vnímam, že je veľmi potrebné pozerať srdcom. Nie len tak metaforicky, ale naozaj. Lebo zovňajšok vie zmiasť.