Denník N

Arktída: Posledný front klimatickej zmeny

ARCTIC OCEAN -- Scientists aboard Coast Guard Cutter Healy collect ice cores and other data on an ice floe Sept. 11, 2015, while underway in the Arctic Ocean. Healy is underway in support of Geotraces, an international endeavor to study the geochemistry of the world's oceans. U.S. Coast Guard photo by Petty Officer 2nd Class Cory J. Mendenhall.
ARCTIC OCEAN — Scientists aboard Coast Guard Cutter Healy collect ice cores and other data on an ice floe Sept. 11, 2015, while underway in the Arctic Ocean. Healy is underway in support of Geotraces, an international endeavor to study the geochemistry of the world’s oceans. U.S. Coast Guard photo by Petty Officer 2nd Class Cory J. Mendenhall.

Arktída je epicentrom klimatickej zmeny a zároveň ťažby ropy. Táto zem večného ľadu a samoty sa stáva posledným frontom boja s klimatickou krízou.

V júni 2020 sú zaznamenané rekordne vysoké teploty v arktickej oblasti. Teplota sa vychyľuje 5 stupňov Celzia oproti priemeru. V ďalekom sibírskom meste Verkhoyansk namerajú až 38 stupňov.

Na poplach bijúci vedci a vetrom ošľahaní, no pokojní kapitáni ropných tankerov sa plavia okamihmi klimatickej zmeny, ktoré sa raz zapíšu do histórie. Napätie medzi oboma tábormi je citeľné. Zatiaľ čo jedni predstavujú vrchol rozvinutia ľudskej zvedavosti, druhí sú produktom kapitalistickej spoločnosti. Na ďaleký sever zákon nedovidí. Ani klimatické hnutia.

Arktída je pre bežného našinca vzdialená a nedosiahnuteľná. Krajina večného ľadu a zimy s neľútostným počasím a ničotnou samotou nie je práve populárnou dovolenkovou destináciou. Možno aj kvôli tomuto statusu neobyčajnosti a vzdialenosti je pre nás Arktída čosi ako bájna Atlantída. Zem plná pokladov, no večne stratená za oparom polárnej žiary.

Z ruského prístavu Sabetta sa 18. mája vyplaví tanker Christophe de Margerie. Jeho cesta je pre posádku obyčajnou rutinou, no i napriek tomu prekoná rekordy. Do čínskeho prístavu Yangkou sa dostaví za približne 19 dní, prekonávajúc Severomorskú trasu. Má dôležitú úlohu, vyložiť zemný plyn, jeden z pokladov severu. Obyčajne takáto trasa trvá 46 dní, nie pre vzdialenosť, ale kvôli ľadovej blokáde. Ešteže je plavidlo s menom francúzskeho ropného magnáta vybavené schopnosťou rozbíjať ľad. Má na to špeciálne vybavenú provu a kormidlo. Tento rok jej to však príroda uľahčila.

Topenie ľadu v arktickej oblasti zohráva významnú úlohu – nielen pre klimatických aktivistov, dovolávajúcich sa plnenia Parížskej dohody, vedcov, hľadajúcich dôkazy o závažnosti situácie, v ktorej sa celý svet ocitá, ale najmä pre ropných magnátov.

Dovoz plynu a ropy značne uľahčuje topenie ľadu v Arktíde. Roztápanie ľadovcov je esenciálne pre komerčnú životaschopnosť trasy, čo v roku 2018 Čína využíva na vytvorenie novej Polárnej hodvábnej cesty. Týmto sa otvárajú nové možnosti medzinárodného obchodu medzi Ruskom Čínou. Jedna štúdia predpokladá značné výkyvy v pohyboch tovarov medzi Európou a Áziou, zvýšenie počtu nákladných lodí na arktických trasách a značný pokles dovozu cez Suezský prieplav.

Toto obchodné víťazstvo dokazuje ďalší z radu efektov klimatickej krízy a jeho následné využitie na zvýšenie vypúšťania emisií najväčšieho svetového znečisťovateľa – Číny. Ruské spoločnosti ako Novatek (najväčší producent zemného plynu) a Lukoil (najväčší producent ropy) túto trasu využívajú na znižovanie nákladov za dovoz.

Počas vykladania tovaru v čínskom Yangkou sa v arktických vodách plaví ďalšia loď s odlišným účelom a ešte odlišnejšou posádkou. Polarstern na sebe nesie vyše sto vedcov z celého sveta, ktorí už rok skúmajú globálne otepľovanie a jeho následky.

Najväčšia polárna vedecká expedícia sa v septembri 2019 vyplavila na ročnú trasu skúmania efektov klimatickej zmeny v arktickej oblasti.

Tieto dve lode hovoria príbeh o vojne odohrávajúcej sa na poslednom fronte Zeme. Sú len pešiakmi v globálnom boji, ktorý tak skoro neskončí. Hlavnými hráčmi sú najväčšie krajiny sveta, Čína, USA, India a Rusko, ktorých záujmy sa veľakrát komfortne zhodujú s oligarchami, veľkými koncernami, miliardármi reprezentovanými lobbingovými skupinami.

Dve plavidlá, ktorých posádku spájajú temné arktické noci, no ktorých ciele nemôžu byť odlišnejšie. Zatiaľ čo posádka nákladnej lode aktívne využíva efekty klimatickej zmeny na obchod, ktorý tú istú krízu zapríčiňuje, vedecká skupina hľadá dôkazy, ktoré vlády presvedčia, aby celý priemysel oslabili.

V budúcnosti uvidíme, ktorá loď úspešne dopláva do prístavu. Jedno plavidlo reprezentuje hodnoty, na ktoré môžeme byť ako ľudstvo pyšní. Veda, technika, výskum, progres. Druhá je epitómom chamtivosti, zneužívania prírodného bohatsva a sebeckosti. Nie je to však len na ľuďoch pracujúcich na ďalekom severe. Nestojí to len na aktivistoch. Stojí to aj na vás. Všetci potrebujeme tlačiť na vlády a korporácie. V našom počte je sila.

 

Radka Slebodníková

Autorka článku študuje na Lekárskej fakulte UK a okrem blogovania na vlastnej platforme sa angažuje vo Fridays for Future Slovensko a iných medzinárodných klimatických organizáciách.

Zdroje:

NASA Earth Observatory – Home

https://www.nature.com/immersive/d41586-020-01446-x/index.htmlhttps://www.google.com/amp/s/news.mongabay.com/2020/07/siberian-heat-drives-arctic-ice-extent-to-record-low-for-early-july/amp/

Teraz najčítanejšie

Fridays for future

Fridays for future je študentská iniciatíva, ktorá vznikla na podnet Švédky Grety Thunbergovej. Je tvorená mladými ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť našej planéty, preto sa snažia štrajkovaním upútať pozornosť autorít na jej neistú situáciu. Prostredníctvom blogu sa pokúsime o problematike klimatickej krízy edukovať aj širokú verejnosť, a to komentovaním aktuálneho diania na tomto poli, reportovaním najnovších vedeckých správ či zverejňovaním našich príhovorov zo štrajkov.