Denník N

Môj prvý dotyk s dobrovoľníctvom.

Určite každý niekedy niekomu nezištne pomohol – či už v práci, priateľom alebo rodine, väčšinou to bola pomoc vo svojom okolí. Pred rokom by mi vôbec nenapadlo ísť pomáhať do nejakej neziskovej organizácie. Pracovala som veľmi veľa, čiže  „luxus“, aby som bola niekoľko dní mimo práce, by som si nemohla dovoliť. Veď posledné roky som dovolenkovala s mobilným telefónom prilepeným na ruke. Už počas korona virusu som sa snažila byť nápomocná aspoň starším susedom. Ale stále som netušila, ako by som mohla ponúknuť svoje doterajšie pracovné skúsenosti v niektorej neziskovej organizácii. Ponuka prišla  z Teach for Slovakia. Táto organizácia ma zaujala tým, že jej filozofiou je ….aby raz všetky deti mali šancu v živote uspieť…. Je súčasťou globálnej siete Teach for All, ktorej základným pilierom je podpora vzdelávania detí najmú zo sociálne a ekonomicky znevýhodneného prostredia.

Ľudské zdroje a vzdelávanie sú mi srdcu blízke, venujem sa im už niekoľko rokov. Držím sa hesla, že by som sama mala ísť príkladom a čo najviac sa vzdelávať. Vzdelávanie považujem za našu budúcnosť. Je mi ľúto, že sa dlhodobo dehonestuje a  latka náročnosti sa znižuje. Mnohokrát tí, čo by sa chceli vzdelávať, nie vždy, dokonca ani  na Slovensku majú šancu na dobré vzdelanie. Preto Teach for Slovakia a pomoc v letnej škole bola okamžitá voľba.

Letná škola Teach for Slovakia sa tentoraz konala v Bratislave (mimochodom, je to  už siedmy ročník) na ZŠ Pavla Marcelyho v Bratislave-Ružinove. Prihlásilo sa na ňu  124 deti z Bratislavy, ktoré od septembra budú v 3. až 9. ročníku.

V letnej škole bolo množstvo dobrovoľníkov, ktorí sa starali o celkový chod školy. Logistický tím pripravoval pomôcky pedagógom aj ľuďom, ktorí viedli krúžky,  pripravovali desiatu pre deti a pedagogický zbor. Bola som neuveriteľne milo prekvapená, koľko mladých ľudí je zapálených a nezištne pomáha iným, koľko mladých ľudí, chce robiť povolanie učiteľa. To považujem v slovenských podmienkach skôr za poslanie. Je veľa  povolaní, ktoré musíte milovať, sú nesmierne náročné a veľmi málo platené. Naša spoločnosť si veľa krát ani neuvedomuje, čo za tým všetkým je.

V letnej škole som mala dva týždne na starosti obchodík a týždeň som viedla krúžok (o tom napíšem viac v ďalšom blogu). Asi tri týždne pred začiatkom letnej školy som sa snažila zohnať tovar do obchodíku, oslovovala som známych. Teach for Slovakia urobila zbierku, aby sme do obchodu mohli získať veci pre deti (školské potreby, školské tašky, peračníky, knihy, rôzne hry). Počas dvoch týždňov Letnej školy deti získavali pečiatky do tzv. pasov za úlohy, ktoré úspešne riešili počas vyučovacieho procesu. V obchodíku som sa menila na pani predavačku a počas prestávok predávala tovar od darcov. V prvých dňoch, keď deti ešte nemali dostatok bodov, sa  neraz sa stalo, že prišli za mnou s otázkou, či si môžu navzájom darovať body, aby si mohli niečo spoločne kúpiť.  Bola som milo prekvapená z ich reakcií. Premýšľala som nad  dospelými, čo sa stalo, že sa niečo takého z nás dávno vytratilo. Stalo sa mi napríklad, že som prečiarkla pečiatky len za jeden výrobok a dieťa ma upozornilo, že má ešte jeden rovnaký, jednoducho klamstvo bolo v škole neprípustné.

V obchodíku som mala na tabuli všetky pečiatky, aby som si mohla skontrolovať, či deti pečiatky do svojich pasov nefalšovali , vraj minulý rok sa to stalo. Tu si nikto nič nedovolil, dokonca, keď dieťa prišlo do obchodu reklamovať zakúpenú vec (reklamácie som uznávala na mieste, veď sme boli predsa obchod a pri legu sa stávalo, že niektoré krabice neboli novokúpené a chýbali tam nejaké figúrky), musela som vrátiť pečiatky do pasu a pán riaditeľ sa ma prišiel opýtať, či som tie pečiatky dala ja, či dieťa neklamalo.

Najväčší ťahúň v obchode bol tablet (pre krátkosť času som darovala svoj, bol málo používaný, aj keď nebol úplne nový). Každý deň deti chodili, či je ešte tam, či nie je znížená cena. Počítali si, koľko musia dostať denne pečiatok, aby im to vyšlo a či vôbec je šanca za dva týždne ho získať.

Druhý týždeň som po dohode s riaditeľom Letnej školy začala robiť zľavy. Najskôr na knižky, priznám sa, veľmi sa nepredávali a boli tam skutočne krásne kúsky. Pokiaľ boli v obchodíku legá a elektronika, knižky veľa šance nemali.

Deti sa viac pripravovali na nový školsky rok a kupovali si tašky, zošity, perá, ceruzky a iné školské potreby, aby odľahčili rodinný rozpočet. Mnohé deti kupovali veci aj svojim súrodencom. Netuším, či im to prikázali rodičia alebo si to kupovali samé od seba. Ale keď som jedno dievčatko pochválila, že rodičia budú určite radi, že jej nemusia kupovať veci do školy, doniesla mi ukázať celú tašku aj s množstvom školských potrieb, čo si nakúpila. Keď som tento príbeh rozprávala jednému učiteľovi, hovoril mi, ako žiaka odovzdával otcovi a ten mu ukazoval, aké školské potreby si nakúpil v obchodíku, otec bol vraj veľmi prekvapený, až dojatý, čo si jeho dieťa zaobstaralo.

V obchodíku sme mali aj sekciu s bižutériou, hneď v prvý deň za prvé pečiatky prišiel chlapček a kúpil náramok svojej mamine.

Posledný deň sa deti lúčili so svojimi učiteľmi, mali voľnejší program. Obchodík bol otvorený celý čas, mohli minúť všetky nazbierané pečiatky. Keďže sa tovar rýchlo míňal, niektorí si pečiatky nestihli minúť (zostali tam veci pre mladších žiakov) a darovali ich mladším žiakom.

Asi tri dni pred koncom školy prišiel za mnou chlapček (mal Aspergerov syndrom).  Priniesol nálepky na telo (menšie deti tieto tetovačky milujú) a nejakú bižutériu. Rozložil mi to do sekcie bižutérie a išiel zjednávať čo za to dostane, aký benefit (pečiatky pre neho neboli benefit). Chcel lego, ale to sme už nemali. Keďže ako správny predavač som tovar musela zaobstarať, dohodla som sa s ním o dva dni, že si môže preň prísť. Deň predtým, keď ma stretol, prízvukoval mi, aby som na to nezabudla. Pre mňa je osobne dodržať slovo dôležitejšie, ako zmluva, vždy keď niečo sľúbim, aj to splním.

Počas tých dvoch týždňov som sledovala, ako sa deti správali voči sebe. Ani raz sa nestalo, že by sa hádali pre nejakú vec, že by ju naraz chceli viacerí. Niekedy bolo v obchodíku veľa detí, mohli si zobrať čokoľvek a v tom momente by som si to nevšimla, odišli by bez zaplatenia. Ani raz sa nič také nestalo. Mali úctu k všetkým dospelým, ale zároveň mám pocit, že nám ukazujú, ako by sme sa mali správať. Pre  deti bolo totiž klamstvo a podvod neprípustné. Ak sme niečo sľúbili, očakávali, že to aj splníme.

V poslednom období vo svojom okolí počúvam  a čítam, že naši politici sú obraz nášho národa. Čo sú potom naše deti? Bola to len malá vzorka našej populácie, ale aj tú niekto formuje –  spoločnosť, v ktorej sa pohybujú. Verím a dúfam, že naše deti budú ovplyvnené už len pozitívne. Poctivosť, dodržanie slova a vzdelanie budú pre nich dôležité ukazovatele na ceste životom.

 

Teraz najčítanejšie

Lucia Baková

Viac ako dekádu sa venujem ľudským zdrojom a vzdelávaniu. Pracovala som 12 rokov vo finančnom sektore, kde som okrem iného budovala systém vzdelávania. Digitálna doba prináša mnoho príležitostí ale nie som zástancom len elektronického vzdelávania, napriek tomu, že som svoj PhD. výskum zamerala na vzdelávanie manažérov formou e-learningu. Snažím sa neustále vzdelávať a pracovať na sebe, aby som svoje vedomosti mohla odovzdávať ďalej. Mám rada výzvy a zmeny. Som vášnivý cestovateľ, športovec a vyznávač zdravého životného štýlu.