Denník N

Stret civilizácií a Samuel Huntington

Na otázku: „Ako by mal Západ reagovať na hrozbu radikálneho islamu?“, ktorú položil Denník N (1) sa v sedemnástich odpovediach objavilo slovo civilizácia až osemkrát, najmä v slovných spojeniach ako civilizačný konflikt a civilizačný problém. Dag Daniš, komentátor Hospodárskych novín, použil slovné spojenie civilizačný problém až štyrikrát.

V tomto blogu nebudem argumentovať za a proti týmto názorom, chcem len vysvetliť teóriu, ktorá vo verejnej diskusii popularizovala pojmy ako civilizácia, civilizačný konflikt a civilizačné vzťahy.

Ako vznikla?

Samuel Phillips Huntington (*1927 – †2008) bol americký politický teoretik a politológ, ktorý sa preslávil teóriou „stretu civilizácií“, ktorú pôvodne publikoval ako esej (The Clash of Civilizations?) v časopise Foreign Affairs v roku 1993. Táto teória je doteraz považovaná za protipól téorie „konca dejín“ od Francisa Fukuyamu (o ktorej podrobnejšie možno inokedy). Nehľadiac na to, že bola prijímaná rozporuplne a mnohí kritici ju považovali za maľovanie čerta na stenu, vzbudila záujem a toto číslo Foreign Affairs sa stalo jedným z najčítanejších počas deväťdesiatich rokoch jeho existencie.
V  roku 1996 vyšla celá kniha Stret civilizácií (tentokrát bez otáznika) s podtitulom: „Boj kultúr a premena svetového poriadku“.

Čo to vlastne je?

Huntington priniesol vlastný pohľad na súčasnú medzinárodnú situáciu nie na základe idealistických myšlienok a teórií, ale dával veľký dôraz na kultúru a náboženstvo. Rozdelil svet na niekoľko civilizačných celkov(2): západná civilizácia, ortodoxná (pravoslávna), islamská, hinduistická, čínska (konfuciánska), budhistická, japonská, africká a latinsko-americká (čiastočne je súčasťou západnej civilizácie). Svet podľa neho prechádza výraznými zmenami pretože dochádza ku demografickým a ekonomickým výkyvom jednotlivých civilizácií. Napríklad civilizácia islamská, hinduistická a čínska je na vzostupe, na opačnom brehu rieky je civilizácia západná a ortodoxná, ktorá v dôsledku demografických zmien stagnuje a klesá aj jej dôležitosť a vplyv na vývoj sveta.

Ústredné štáty

Dôležitým pojmom, ktorý Huntington často používa, je pojem ústredný štát. Väčšina civilizácií má štát, ktorý je najdôležitejším v danej civilizácií a má najväčšiu moc (ekonomickú, vlastní atómové zbrane, atď). Typickým príkladom je civilizácia hinduistická a ortodoxná (India a Rusko). Ďalej sú štáty, ktoré sú civilizáciami samými o sebe (japonská a čiastočne čínska). Treťou skupinou sú civilizácie, ktoré ústredný štát nemajú, a preto sú najnestabilnejšie. Uhádli ste správne, ide napríklad o civilizáciu islamskú. Konkrétne v prípade islamskej civilizácie je niekoľko adeptov na titul ústredného štátu, Huntington si myslí, že by ním mohlo byť napríklad Turecko (ak sa vzdá svojej snahy o integráciu do Európy, teda do západnej civilizácie, ktorá pretrváva od čias Mustafu Kemala Atatürka). Predpokladá však, že dokým sa „nenájde“ ústredný štát (čo môže trvať desaťročia), tak islamská civilizácia bude veľmi nestabilná.

Vojny

Podľa tejto teórie môžu vzniknúť veľké konflikty práve na civilizačných zlomoch. Ako príklad je uvedená vojna v Juhoslávií, kde proti sebe bojovali až tri civilizačné celky. Katolícki Chorváti predstavovali západnú civilizáciu, pravoslávni Srbi civilizáciu ortodoxnú a moslimskí Albánci islamskú civilizáciu. Najväčšie riziko týchto konfliktov videl Huntington práve v tom, že jednotlivé strany podporujú svetové veľmoci (Nemecko Chorvátov, Rusko Srbov), čím dochádza k veľkým vzájomným konfliktom.
Zaujímavé porovnanie prináša Huntington v prípade rozdelenia Česko-Slovenska a Ukrajiny. Keďže Česko aj Slovensko patria k jedinému civilizačnému celku- západnej civilizácií, tak náš „rozvod“ bol pokojný a bez krvi. Rovnako predpokladá, že konflikty v jednotlivých civilizáciach vznikať budú, ale budú menej krvavé a menej dôležité pre medzinárodné vzťahy.
V prípade Ukrajiny Huntington už v roku 1996 (!) predpokladá jej rozpad na dva štáty, keďže Ukrajina leží na civilizačnom zlome (3) medzi ortodoxnou a západnou civilizáciou. Ba čo viac, predpokladá aj jej rozpad, ktorý by mal byť oveľa nepokojnejší ako ten v prípade Česko-Slovenska, ale menej nepokojný ako rozpad Juhoslávie. Úprimne povedané, zdá sa, že jeho predpoveď zatiaľ vychádza.
Huntington videl riešenie v novom svetovom ráde, ktorý by bol založený na systéme, kde by v BR OSN zasadala ústredná mocnosť každého civilizačného celku (za západnú civilizáciu dve kreslá, jedno pre EÚ a druhé pre USA), v prípade islamskej civilizácie by to mohol byť zástupca z Ligy arabských štátov.

Súčasnosť

Aj napriek tomu, že teória stretu civilizácií bola koncom 20. storočia odsudzovaná, tak po udalostiach z 11. septembra 2001 jej popularita a hodnovernosť vzrástla ako nikdy predtým. Samuel Huntington predpokladal aj nárast terorizmu, ktorý bude sprevádzať populačný rast islamskej civilizácie (v dôsledku chýbajúceho ústredného štátu).
Na druhú stranu je množstvo predpovedí, ktoré sa nenaplnili. Ako príklad môžem uviesť zjednotenie Kórejského poloostrova, ktorý Huntington považoval za otázku času.

Len čas ukáže, či celá teória stretu civilizácií je iba neokonzervatívnym preháňaním alebo skutočnosťou.

Knihu od Samuela P. Huntingtona: Střet civilizací môžete kúpiť v českom preklade napríklad tu:

(1) Citované 9.1.2015, zdroj:  https://dennikn.sk/18233/ako-mal-zapad-reagovat-na-hrozbu-radikalneho-islamu-anketa/

(2) Zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2f/Clash_of_Civilizations_map.png
Táto mapa nie je úplne presná podľa Huntingtonovej predstavy (viď Ukrajinu, juh Európy), tiež tam chýba vyznačenie štátov, ktoré nepatria ani k jednej civilizácií (napr. Etiópia).

(3) Zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/27/Ukraine_ElectionsMap_Nov2004.png Huntington vedie civilizačnú čiaru na pomedzí regiónov, ktoré volili na jednej strane Janukoviča a na strane druhej Juščenka.

Oprava 9.1.2015, 19:38: Ďakujem za komentár-opravu používateľa elo24, nechal som    zlákať českým prekladom

Teraz najčítanejšie