Denník N

Dejiny ruskej expanzie sú dejiny ruskej ekonomiky

Kto pozná dejiny Ruska, nečuduje sa aktuálnej situácii na Ukrajine, pretože sa iba opakuje mnohokrát obohraný scenár.

Rusko bolo odnepamäti ekonomicky zaostalá krajina, gigantická a rôznorodá oblasť na pomedzí medzi západnou a východnou kultúrou, neschopná hospodársky benefitovať z výdobytkov ktorejkoľvek. Je tu však jeden zásadný vzorec: po každom období ekonomickej expanzie alebo reforiem nasledovala expanzia vojenská a demonštrácia sily navonok.

Už Peter Veľký vstúpil do dejín tým, že priniesol „západné štandardy“ do Ruského impéria. V tej dobe aj maličkosti ako vylepšenia technológie na výrobu lodí boli výraznou zmenou a pomohli mu v Severnej vojne, ktorú vyvolal za účelom získania lokálnej hegemónie na úkor Švédska, čo sa mu aj podarilo. Dôvodom tejto vojny nebolo iba to, že potreboval prístup k Baltickému moru, ako sa to prevažne uvádza, no aj to, aby bolo Rusko rešpektované a považované za lokálnu veľmoc. Je potrebné si taktiež uvedomiť, že v tej dobe ešte neexistoval koncept národného štátu – ten prišiel aj o sto rokov neskôr. Petrovi Veľkému nešlo o to, aby urobil z ruského národa najväčší národ v okolí, zaujímal sa iba o expanziu Impéria.

Známa kresba demonštrujúca snahu Petra Veľkého, prinútiť ruských šľachticov aby sa stali viacej európskymi strihaním brád. Zdroj: Viceland

Hoci nasledovali ďalšie dobré príklady, ako Katarína Veľká či Alexander II., asi najkrajším príkladom bola vláda posledného cára, Mikuláša II. Tento panovník mal to šťastie, že zdedil ako ministra financií enormne schopného Sergeja Witte. Tento bývalý železničiar a jeden z prvých nešľachticov na kľúčových pozíciách v štáte, ktorého príbeh je dôkazom toho, že meritokracia, bežná v Číne už 2500 rokov, sa do Ruska dostávala extrémne pomaly, čo malo za následok práve veľmi pomalý hospodársky rozvoj. Witte počas svojho pôsobenia vo vláde dokázal významne rozšíriť Transibírsku magistrálu, vytvoril štátny monopol na alkohol, čo vždy znamená zisk, a v neposlednom rade uzákonil v Rusku zlatý štandard. Tieto, ako aj mnohé iné reformy, akcelerovali Ruskú ekonomiku, ergo zvýšili sebavedomie vládcu. Witte bol neskôr postavený do úzadia konzervatívnymi kruhmi okolo mladého cára a nebyť vojny s Japonskom, už by sa nikdy pravdepodobne nedostal do popredia. Jeho myšlienky o agrárnej reforme však prevzal budúci premiér Pyotr Stolypin, ktorý ďalej zlepšoval industriálnu produkciu, no zároveň sa aj snažil zlepšiť nízku produktivitu ruských farmárov. V roku 1900 bola produktivita na jeden hektár obilia v Rusku 6-krát nižšia než v západnej Európe, no do roku 1914 sa zdvojnásobila, aj napriek tomu, že ruskí poľnohospodári používali iba primitívne nástroje. Expanzia ruskej ekonomiky od roku 1906, ako aj vytvorenie prvého parlamentu, Dumy, sa dá chápať ako jeden z hlavných dôvodov, prečo bolo práve Ruské Impérium prvou krajinou ktorá v roku 1914, konkrétne 30. júla, mobilizovala svoje ozbrojené sily. Je nepochybné, že Rusi zúfalo chceli vojnu v 1914, pretože hospodársky rozvoj vytvoril domnienku, že potrebujú rozšíriť svoju dominanciu vo Východnej Európe na úkor Nemecka (Pruska) a Rakúsko-Uhorska.

 

Zdroj: Tumblr.
Zdroj: Tumblr.

A ako do tohto modelu zapadajú Stalin či Chruščev? Za vlády Stalina a jeho Prvého (1928-1932) a Druhého (1933-1937) päťročného plánu Rusko expandovalo ako nikdy predtým. Nielen vyše 1400 elektrární, priehrady, či Bielomorsko-Baltický kanál, no hlavne tzv. „mashinno-traktornaya stantsiya“, МТS, vládna agentúra poskytujúca traktory, ako metódu spoločenskej kontroly, zlepšila technológiu poľnohospodárstva a veľmi pomaly, no perzistentne, zvyšovala produktivitu ruského roľníka. Vďaka naozaj extrémnej snahe o vybudovanie vyspelej ekonomiky, niekedy nazývanej až „Industriálne náboženstvo“ mal Sovietsky zväz a teda Rusko záujem dohodnúť sa s nacistickým Nemeckom na rozdelení Poľska a nebyť Stalinových čistiek v armáde, pravdepodobne by expandovalo ďalej. Kubánska kríza? Nárast produkcie spotrebného tovaru na chvíľu naštartovalo plánovanú ekonomiku a vytvorilo ilúziu, že ZSSR je schopné súťažiť so Západom.

G7averagerussia1998-2012
Porovnanie rastu HDP Ruska a ostatných štátov G7 počas prvých 12 rokov vlády Vladimíra Putina. Zdroj: Fobes

Som si takmer istý, že väčšina z vás, ktorí čítate tento článok je pravdepodobne v tomto bode maximálne znudená, no rád by som pridal synoptický záver, aby tento blog dával vôbec zmysel. To, čo sledujeme na Ukrajine je iba dôsledkom rýchleho hospodárskeho rastu v prvých rokoch vlády Putina. Panovníci Ruska mali vždy, ak to bolo možné, potrebu demonštrovať silou dominanciu nad Západom a etablovať Rusko ako lokálnu, v posledných 80 rokoch ako svetovú, hegemonickú veľmoc, pretože hospodársky rozvoj im, spolu zo stratou dotyku s realitou, ako je u totalitných panovníkov veľmocí normálne, vytvoril v hlavách ilúziu Ruskej „veľkosti“. Rusko vždy potrebovalo expandovať vojensky a geograficky, pretože kvôli náročným životným podmienkam a totalitnému spravovaniu štátu potrebuje obyvateľstvo spoločného nepriateľa, či cieľ aby sa nebúrilo.

Tento vzorec platí u niektorých iných štátov, no z veľmocí je to u Ruska viditeľné najočividnejšie. Je zaujímavé, že štáty ako India, Britské Impérium alebo mnohé Čínske dynastie (Song alebo Ming) sa snažili viac o expanziu ekonomickú a obchodnú, než vojenskú.

 

Autor študoval dejiny Ruska (1855-1964) ako súčasť britského A2 History a čerpal z tvorby historikov ako Kennan, Montefiore, Service, Pipes alebo Wortman.

Teraz najčítanejšie