Denník N

Devín na prelome letopočtov

Devín bol v tomto období výrazným multietnickým a multikultúrnym miestom.

Pôvodne som išiel písať článok o vzácnej rímskej minci prvého cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.) nájdenej na Devíne. Minca bola vyrazená v období prelomu letopočtov a už krátko po vyrazení na území dnešného Francúzska sa ocitla na Devíne. Pre lepšie pochopenie toho, do akého priestoru a akým spôsobom sa minca na Devín mohla dostať, venujem najskôr tomuto obdobiu samostatný text. Ďalšie informácie o Devíne v dobe rímskej môžete nájsť v mojom staršom článku.

Okolo roku 120 pred n. l. začal územie dnešnej mestskej časti Devín osídľovať keltský kmeň Bójov. Postupne sa tu sformovalo sídlisko s centrom v areáli dnešného hradu. Devín spolu s oppidom v Bratislave a na Braunsbergu (Hainburg, Rakúsko) tvoril trojicu významných keltských centier ležiacich blízko seba. Pod pojmom oppidum si môžeme predstaviť opevnené sídlisko mestského charakteru, ktoré plnilo úlohu hospodárskeho, správneho a náboženského centra keltského kmeňa. Kelti mali vyspelú poľnohospodársku a remeselnú výrobu a boli prvou civilizáciou na našom území, ktorá razila vlastné mince a používala písmo.

Opevnenie keltskej osady na Devíne sa zatiaľ nepodarilo preukázať, ale môžeme ho predpokladať minimálne na jeho najprístupnejšej severnej strane. Zemný val sa tu naozaj nachádza, ale je datovaný až do konca 4. storočia. Archeologicky máme naopak doložených množstvo sídliskových a hospodárskych objektov. Vieme, že priamo na hradisku žili Kelti prevažne v jednopriestorových nadzemných alebo čiastočne zahĺbených pravouhlých chatách so zrubovou alebo kolovou konštrukciou. Chaty boli vybavené pecou. Doložených je aj viacero zásobnicových a odpadových jám.

Priamo v areáli hradu Devín sa nachádzala špecializovaná šperkárska a kováčska dielňa. Hrnčiarska výroba prebiehala pravdepodobne mimo hradiska, kde bolo objavených niekoľko pecí. V devínskom centre predpokladáme aj výrobu kamenných žarnovov slúžiacich na mletie obilia.

Keltská misa, 1. stor. pred n. l., Bratislava-Devín

Okolo polovice 1. storočia pred n. l. došlo v priestore stredného Podunajska k mocenským zmenám. Písomné správy hovoria o drvivej porážke, ktorú Bójovia a ich spojenci utrpeli od Dákov vedených Burebistom. Burebista v roku 44 pred n. l. zomrel a dácky tlak poľavil. Situáciu mohlo mocensky využiť susediace Norické kráľovstvo, ktoré sa rozkladalo najmä na väčšine územia dnešného Rakúska. Nie je úplne jasné, či len zvýšilo svoj vplyv na miestne obyvateľstvo, alebo posunulo svoje hranice na severné predpolie Dunaja. Význam bratislavského oppida sa každopádne zmenil a niektoré jeho funkcie mohol prebrať Devín, kde žilo keltsko-dácke obyvateľstvo v symbióze.

Dácka šálka, 1. stor. pred n. l., Bratislava-Devín

V roku 16/15 pred n. l. bolo Norické kráľovstvo (Norikum) mierovou cestou pričlenené k Rímskej ríši, ktorá okolo roku 10 pred n. l. posunula svoju hranicu až k „nášmu“ Dunaju. Mocenský vplyv sa opäť zmenil a priklonil na stranu Ríma. Takže okolo prelomu letopočtov žilo na Devíne, ktorý ležal priamo na rímskej hranici, keltsko-dácke obyvateľstvo s množstvom norických a rímskych importov. Z Devína pochádza napríklad najstaršia rímska keramika typu terra sigillata z nášho územia.

Rímska miska terra sigillata (kolok SENECA), 1. stor. pred n. l., Bratislava-Devín

Treba ešte dodať, že nie všetky výrobky norického charakteru nájdené na Devíne musia pochádzať priamo z Norika. Niektoré mohli vzniknúť aj v domácom prostredí inšpirované norickými predlohami. Dôkazom môže byť špecializovaná remeselnícka dielňa (objekt 4/23) objavená v roku 2003 na nádvorí stredného hradu v blízkosti hradnej studne. Okrem množstva iných nálezov tu bolo objavené ojedinelé bronzové kovanie, ktoré bolo pravdepodobne súčasťou konského postroja. To síce mohlo byť vyrobené v Noriku, ale jeho nález v objekte výrobného charakteru a jednoduché zhotovenie nevylučuje ani jeho vznik priamo na devínskom hradisku. Môžeme uvažovať aj o možnosti, že v dielni na Devíne pracovali Norikovia.

Prelamované bronzové kovanie z konského postroja, 1. stor. pred n. l., Bratislava-Devín

Strategický význam Devína ešte podčiarkovala jeho poloha na križovatke významných obchodných ciest, konkrétne Dunajskej (Podunajskej) a známejšej Jantárovej.

Kým moc Germánov počas zlomu letopočtov mala na Devíne ešte len prísť, v priestore najmä dnešnej Českej republiky v tomto čase už stihli vybudovať významnú ríšu. Pod vedením Marobuda z kmeňa Markomanov tu vznikla Marobudova ríša, do ktorej boli postupne začleňované aj ďalšie germánske kmene. Marobud disponoval kvalitne vycvičenou armádou s počtom 70 000 pešiakov a 4 000 jazdcov. Velleius Paterculus (žil asi 19 pred n. l. až 31 n. l.) píše: „…neprestajným cvičením dosiahol v nej takmer rímsku disciplínu. Čoskoro doviedol svoju ríšu na také výslnie, že sa stala nebezpečnou aj pre naše impérium. Voči Rimanom sa správal tak, že nás síce neprovokoval vojnou, ale dával najavo, že ak ho napadneme, nebude mu chýbať sila ani vôľa na obranu.“ Rimania túto rastúcu moc vo svojej blízkosti už nemienili ďalej tolerovať a v roku 6 n. l. sa rozhodli pre trestnú výpravu, mohli by sme povedať, že pre preventívny útok. Sústredili armádu s počtom 12 légií rozdelenú do dvoch expedičných zborov. Jeden vyrazil proti Marobudovi zo západu z tábora Mogontiacum (dnes Mainz v Nemecku) a druhý z východu z Norického kráľovstva. Východnému zboru velil sám budúci cisár Tiberius (cisár 14 – 37), nevlastný syn cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.). K vojenskému stretu nakoniec nedošlo. Keď boli zbory len okolo päť dní pochodu od nepriateľských sídel, vypuklo rozsiahle povstanie iba v nedávno podmanenej Panónii. Rímska armáda výpravu zastavila a ako nás opäť informuje Velleius Paterculus: „Vtedy bolo treba dať prednosť nevyhnutným úlohám pred slávnymi činmi.“ Rím uzavrel s Marobudom mierovú zmluvu, v ktorej ho uznal za kráľa a priateľa rímskeho ľudu.

A aký má táto historická udalosť súvis s Devínom? Devín bol jedným z oporných bodov rímskej armády. Dokladom jej prítomnosti sú viaceré archeologické nálezy. Najpresvedčivejšie sú pozostatky rímskych stavieb, ktoré sú hodnoverne datované do obdobia vlády cisára Augusta. Tie boli objavené v rokoch 1997 až 1998 počas revízneho výskumu na nádvorí stredného hradu. Kúsok od vchodu do súčasnej expozície múzea boli odkryté základy štvorcovej stavby s rozmermi asi 3,5 x 4,8 m vyhovené z nasucho kladených kameňov bez použitia malty. Stavba (označená ako objekt X) bola interpretovaná ako základy rímskej vojenskej veže s drevenou nadzemnou, pravdepodobne viacposchodovou časťou. Veža je dávaná do priamej súvislosti s výpravou proti Marobudovi. Nad týmito základmi boli objavené o niečo mladšie hlinené podlahy. Také isté podlahy sa nachádzali aj v tesnej blízkosti veže a pravdepodobne patrili dreveným vojenským barakom, ktoré boli súčasťou rímskeho tábora z neskoroaugustovského obdobia. Pri Devíne navyše v tomto období predpokladáme aj brod a je možné, že práve na tomto mieste prekročila časť rímskej armády smerujúca proti Marobudovi Dunaj.

Už to nebol len dovážaný rímsky tovar, ale priama prítomnosť Rimanov na Devíne. Vojenský charakter, ale i rímsky luxus dokladajú nálezy z barakov, medzi ktoré patria napríklad železné nity z rímskych vojenských topánok, stanový kolík, džbány na víno, amfory alebo reliéfne zdobená hlinená lampa.

Hlinená lampa zdobená reliéfom, ktorý znázorňuje boha Dia (Zeus) v podobe býka unášajúceho Európu, 1. stor. n. l., Bratislava-Devín (vojenské baraky neskoroaugustovského horizontu)

Život keltsko-dáckeho obyvateľstva na Devíne bol násilne prerušený príchodom prvých Germánov niekedy po roku 10/20 n. l. Rimania opustili Devín pravdepodobne krátko predtým. Ďalšie archeologicky doložené stavby postavené rímskou stavebnou technikou sa na Devíne objavujú až približne o nasledujúcich 200 rokov, na prelome 2. a 3. storočia.

Kelti, Dáci, Norikovia, Rimania a čoskoro Germáni. Tieto komplikované etnicko-mocenské vzťahy na Devíne okolo zlomu letopočtov len podčiarkujú jeho význam a strategickú polohu.

Počas už vyššie spomínaného výskumu na nádvorí stredného hradu v roku 2003 bola objavená aj zlatá minca nominálu aureus vyrazená medzi rokmi 2 pred n. l. až 4 n. l. Tejto konkrétnej minci a zároveň aureom všeobecne sa budem venovať v nepriamom pokračovaní tohto článku.

 

Použitá literatúra:

BAZOVSKÝ, Igor. 2016. Zánik keltskej civilizácie v čase prvých cisárov. In BARTA, Peter – MUSILOVÁ, Margaréta (editori): Kelti z Bratislavy. Katalóg z výstavy 14.12.2016 – 1.10.2017. Bratislava : Slovenské národné múzeum-Historické múzeum, 2016. ISBN 978-80-8060-394-6, s. 85 – 87.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2005. Príspevok k neskorolaténskemu osídleniu na hrade Devín. In Zborník Mestského múzea. ISBN 80-969270-2-7, 2005, roč. 17, s. 7 – 18.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Oblasť Devína v dobe laténskej. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 191 – 196.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Devín v dobe rímskej. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 271 – 275.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2013. Devín. In Hranice Rímskej ríše. Slovensko. Bratislava : Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, 2013. ISBN 978-80-971437-7-0, s. 70 – 75.

HARMADYOVÁ, Katarína. 2016. Devín v dobe laténskej. In BARTA, Peter – MUSILOVÁ, Margaréta (editori): Kelti z Bratislavy. Katalóg z výstavy 14.12.2016 – 1.10.2017. Bratislava : Slovenské národné múzeum-Historické múzeum, 2016. ISBN 978-80-8060-394-6, s. 71 – 75.

HEČKOVÁ, Janka. 2005. Rimania & Germáni na strednom Dunaji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Filozofická fakulta, 2005. 112 s. ISBN 80-8050-882-8.

HULÍNEK, Drahoslav. 2015. Prví rímski legionári na Slovensku. Rimania na Devínskom hrade. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 23 – 28.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOLNÍKOVÁ, Eva. 2012. Peniaze v rímsko-germánskych vzťahoch. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 276 – 281.

KOLNÍKOVÁ, Eva – KOLNÍK, Titus – ŠKOVIERA, Daniel – VALACHOVIČ, Pavol. 2011. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2011. 395 s. ISBN 978-80-8119-037-7.

KÜNZL, Ernst (preklad HLAVIČKA, Jan). 2019. Germáni. Tajemné národy ze severu. Praha : Vyšehrad, 2019. 192 s. ISBN 978-80-7601-188-5.

PIETA, Karol – ZACHAR, Lev. Mladšia doba železná (laténska). 1993. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 143 – 209.

PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2011. Ranostredoveký Devín. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 2011. 141 s. ISBN 978-80-85331-65-3.

PLACHÁ, Veronika – HARMADYOVÁ, Katarína. 2004. Ďalšia výskumná sezóna na hrade Devín. In Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2003 (AVANS). Nitra : Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, 2004, ISBN 80-88709-73-3, s. 144 – 145.

VRTEL, Andrej. 2012. Keltské oppidum v Bratislave. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 164 – 180.

Zdroje obrázkov:

Keltská misa, Rímska miska terra sigillata (kolok SENECA), Prelamované bronzové kovanie z konského postroja, Bratislava-Devín:
BARTA, Peter – MUSILOVÁ, Margaréta (editori): Kelti z Bratislavy. Katalóg z výstavy 14.12.2016 – 1.10.2017. Bratislava : Slovenské národné múzeum-Historické múzeum, 2016. ISBN 978-80-8060-394-6, s. 195, 194 a 188.

Dácka šálka, Bratislava-Devín:
HARMADYOVÁ, Katarína. 2012. Oblasť Devína v dobe laténskej. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 191 – 196.

Hlinená lampa zdobená reliéfom, Bratislava-Devín:
PLACHÁ, Veronika – HLAVICOVÁ, Jana. 2003. Devín: Slávny svedok našej minulosti. Bratislava : Perfekt, 2003. 173 s. ISBN 80-8046-231-3.

Teraz najčítanejšie

Richard Miške

Zaujímam sa o históriu, genealógiu, numizmatiku a paradoxne aj o poéziu.