Denník N

Bibione v čase koronakrízy: Pri mori s rúškom na tvári?

Keď sme koncom júna vyrážali do Talianska, nemôžem povedať, že naša rodina bola z toho nadšená. Akurát syn, ktorý robí na urgente povedal, že kto iný ak nie Taliansko, musí mať najlepšie zvládnutý boj proti koronavírusu? Tak sme sa teda bez strachu vybrali do severného Talianska.

Cesta do Bibione

Cesta prebehla v poriadku, bez akýchkoľvek komplikácií. Doprava v Rakúsku sa nezdala slabšia ako po iné roky. Šok nastal po príchode do Talianska. Automobily zrazu zmizli. Kto tam pravidelne cestuje vie, že premávka posledný júnový víkend býva všelijaká, len nie riedka.

Priznám sa, že mi stiahlo žalúdok, či som sa neocitol v protismere. Ale autá neboli ani pred mnou, ani za mnou. Podobne to bolo po príchode na mýto. Nijaké kolóny, nijaká predzvesť letných prázdnin, kolón a zdržania.

Gonars, Furlansko-Júlske Benátky.

V takomto parádnom režime sme prišli až do Bibione. Podľa informácií, ktoré sme mali, vedeli sme, že turistov je tam podstatne menej. Čo nám, keďže tam nie sme zamestnaní, ani tam neprenajímame apartmány, vôbec nevadilo.

Donedávna patril takýto pohľad na mýto počas prázdnin do kategórie sci-fi.

Ochrana a sociálny odstup

Počas cesty do Bibione sa vždy zastavíme vo Villachu. Načapujeme lacný benzín v OMV a mrkneme pár obchodov s oblečením. Reťazce ako u nás, výber a ceny veru nie. (Chudáci Rakúšania, musia mať strašne nízke platy, keď je tam všetko lacné.)

Zarazilo nás však, že ani obsluha na pumpe, ani predavači v obchodoch, ba ani zákazníci nemali ani rúška, o rukaviciach nehovoriac. V Bibione to však bolo diametrálne iné. Už keď sme si išli pre kľúče do cestovnej agentúry, upokojilo nás, že to v Taliansku myslia  s ochranou naozaj stále vážne. V agentúre (inokedy nával ľudí pred každým pracovníkom) čakala jedna dvojica pred vchodom. Druhá sa vybavovala vo vnútri. Zamestnanci v rúškach, plexisklo pred nimi.

Rovnako aj apartmánový dom, dnu vo vchode veľký zásobník s dezinfekciou a na výťahu upozornenie, že dnu môže vojsť len jeden, resp. maximálne traja rodinní príslušníci.

Utorňajší trh v Bibione: rukavice a rúška nesmú chýbať.

Rovnako to bolo aj na uliciach, ľudia dodržiavali oveľa väčšie odstupy, ako v „mierových“ časoch. V reštauráciách, obchodoch, stánkoch, hoteloch – všetok personál s rúškami na tvári a zvyčajne aj rukavicami na rukách. Samozrejme, veľké množstvo dovolenkárov to isté, dokonca aj na bicykloch.

Naozaj s ruškom pri mori?

Postupovali sme podľa rovnakého kľúča ako na Slovensku. V interiéri rúško a počas dotýkania sa (napr. dverí či výťahu) cez rukavice, prinajhoršom dezinfekcia rúk a po príchode na apartmán dôkladné umytie rúk.

Vonku sme chodili bez rúšok, každý však mal to svoje poruke. Pri mori sme, samozrejme, tiež nemali na tvári žiadnu ochranu. Vďaka plážovému servisu sú rozostupy medzi slnečníky dostatočné, aby sa zabránilo nákaze.

Ani v mori nebola hlava na hlave, akú sme videli na obrázkoch zo Slovenska. Nemusím azda dodávať, že slnko zlepšuje imunitu, more zase zbavuje telo škodlivých látok na tele.

Čo sa týka návštevníkov, mojim laickým odhadom ich bola polovica, aká bežne býva. Slnečníky prázdne, len cez víkendy sa to ako tak naplnilo. Takúto návštevnosť si pamätám koncom mája, nie akú sme zažili v júli.

Služby a ceny

Pre turistický ruch je epidémia a omedzenia z toho vyplývajúce veľmi ťažká rana. Napriek tomu sme nezaznamenali žiadne, opakujem žiadne zvýšenie cien, či už jedál v reštauráciách, ubytovania, stánkov s pizzou či zmrzlinou.

Ceny nezvýšili ani na trhu, kde sa zrejme nikdy nenabažíme talianským syrom, šunkou, ale aj obyčajným ovocím. Niekoľko obchodíkov nebolo otvorených, ale obávali sme sa, že to bude horšie. Taliansko, klobúk dole!

Ceny nezvýšili ani cestovné kancelárie a vďaka nižšej kapacite obsadenosti sme si bez problémov mohli predĺžiť dovolenku o týždeň nad pôvodný plán.

Ako sa vyvarovať riziku nákazy?

Z nášho pohľadu cesta do Talianska a pobyt nepredstavovali veľké riziko. Je tu však jedno veľké ALE. Treba si uvedomiť, že sme tam cestovali vlastným automobilom, neprišli sme teda počas niekoľkohodinovej cesty do kontaktu s inými ľuďmi. Ďalší dôležitý fakt je, že sme neboli ubytovaní v hoteli, ale v apartmáne. Tam sme sa aj stravovali, takže sme opäť neprišli do kontaktu s inými.

Ďalej – neležali sme pri bazéne, ktorý je predsa menší, ako niekoľkokilometrové pláže v Bibione. Na lehátka sme si nosili vlastné osušky, ktorými sme sa chránili pred priamym kontaktom s nimi. Na uliciach sme dodržiavali dostatočný odstup, v interiéri mali nasadené rúška a aspoň na jednej ruke sme mali nasadenú rukavicu, napríklad v obchode alebo na trhu.

Ani ja, ani manželka nevysedávame po baroch, reštauráciách či bufetoch, takže aj takáto možnosť nakazenia koronavírusom u nás neprichádzala do úvahy.

Ak plánujete dovolenku, zamyslite sa, nad týmito opatreniami. Bohužiaľ, Slovensko nemá more, ani nemá kapacity na poskytnutie služieb pre dovolenkárov, nieto ešte aby zvládalo dodržiavať nevyhnutnú ochranu pred prenosom COVID-19. Dovolenka na Slovensku totiž zvyčajne predstavuje pobyt v hoteli, kde ste – či sa vám to už páči, alebo nie – v blízkom, každodennom kontakte s inými ľuďmi. Ako to v posledných dňoch vyzeralo v Tatrách či na kúpaliskách istotne viete sami.

Každopádne, obrovským riskom je cestovanie na dovolenku autobusom (ale aj lietadlom), byť ubytovaný v hoteli, tam sa aj stravovať a väčšinu času oddychovať pri bazéne. Naše dovolenky v Bibione sú našťastie úplne iné.

Aktuálnu situáciu v Bibione môžete sledovať na Facebooku v skupine Bibione.sk.

Teraz najčítanejšie

Richard Pliešovský

Po tejto zemi sa pohybujem už päťdesiat rokov. Umenie mi pomáha vidieť svet krajším. Mojou vášňou sú knihy a hudba.