Denník N

Pozor na Žida, chce nám vyhubiť národ! (Nad knihou Potraty)

„Táto kniha je pokusom osvetliť rozpory, ktorým sa vystavovali slovenskí kresťanskí konzervatívci vo fašizujúcej sa Európe, kde sa základným ideologickým princípom stával radikálny nacionalizmus a z neho odvodený rasizmus, zahŕňajúci na jednej strane obavy z národného úpadku alebo dokonca smrti, na strane druhej fantázie o populačnom raste a národnom zdraví. Príslovečnou červenou niťou nasledujúceho rozprávania budú polemiky proti „potratom“.

„Problematika umelého prerušenia tehotenstva a jeho zákazov sprevádza ľudstvo od začiatku. Problémom však nebol samotný zákaz, skôr to, kto o ňom rozhodoval, respektíve koho mal chrániť. V tradičných kultúrach a náboženstvách sa kládol dôraz väčšmi na ochranu tehotnej ženy než plodu v jej tele, ktorý napríklad Starý zákon alebo grécki stoici pokladali za skutočného človeka až po narodení.“

Kniha slovenského historika Mgr. Miloslava Szabóa, Phd. vychádza v čase, keď téma potratov stále rezonuje v spoločenskom aj politickom diskurze. Szabó, ktorému nedávno vyšla kniha s názvom Klérofašisti (odkaz na knihu tu), vo svojej najnovšej knihe mapuje vývoj názorov a postojov na otázku potratov počnúc prvou ČSR cez Slovenský štát po druhú ČSR končiac súčasnosťou. Najväčšia pozornosť je venovaná Slovenskému štátu (s. 50-88). Autor sa v knihe dotýka viacerých spoločensko-kultúrnych javov, ktoré zohrávali svoju úlohu pri formovaní názorov vtedajšej spoločnosti na otázku potratov. Tento historický prierez je obzvlášť aktuálny, pretože vďaka nemu môže čitateľ/ka lepšie porozumieť dnešným (proti)potratovým argumentačným naratívom, ktoré v mnohom nadväzujú na tradíciu, ktorá tu de facto existuje už od čias vzniku prvej ČSR (korene, samozrejme, siahajú hlbšie do minulosti). V knihe sa dočítate, prečo v minulosti boli argumenty proti potratom neraz skôr nacionálneho ako etického charakteru, prečo bola žena v Slovenskom štáte prezentovaná ako „fabrika“ na rodenie detí, prečo aj prerušovaná súlož (coitus interruptus) bola problémom vrátane masturbácie (s. 76-78), prečo najlepšou výchovou bola spoveď u farára, ako sa Tisovej vláde takmer podarilo zakázať rozvody (s. 88), čo má spoločné návrh Kotlebovcov o potratoch s protipotratovou politikou Slovenského štátu, ako bol (a je) marxizmus a liberalizmus „starým dobrým nepriateľom“ dodnes neustále vyťahovaným v debatách ako zajac z klobúka (v Slovenskom štáte bol modelovým nepriateľom maďarský židovský liberalizmus a marxizmus) a mnohé ďalšie.

„Musí prísť čas, keď každý otec rodiny zarobí si toľko, koľko mu je pre rodinu potrebné. Vtedy tu ale musí byť zdravá, čistá slovenská rodina, musí tu byť hojný a zdravý slovenský národ, i keby chudobný, aby mohol byť aktívnym účastníkom jasnej budúcnosti“ pediater Alojz Chura, autor knihy Slovensko bez dorastu z roku 1936 (s. 43)

Pri čítaní som ocenil krátkosť kapitol, dobový obrazový a textový materiál, ktorý lepšie priblížil myslenie a ideologické zázemie daných osobností. Za jedno negatívum považujem záver knihy venovaný súčasnosti, ktorý na mňa pôsobil, akoby autor chcel už knihu čo najskôr dopísať. Môže to byť samozrejme aj „prevenciou“ historika pred „posudzovaním“ prítomnosti, čo však autor aj tak čiastočne začal a mohol ešte viac analyticky prehĺbiť.

Ak sa rozhodnete po knihe siahnuť , bude sa vám čítať plynulo a ani sa nenazdáte a budete ju mať prečítanú. Na záver vám prinášam niekoľko dobových vyjadrení a citátov z knihy, ktoré reflektujú, akú úlohu v debatách o potratoch zohrávali historicky podmienené názory na eugeniku, konšpiračný antisemitský naratív či patriarchálno-paternalistické názory na postavenie ženy v spoločnosti a v rodine. Tieto citáty sú „deťmi svojej doby“ – zväčša vznikli v čase existencie Slovenského štátu – no napriek tomu sú kľúčové pre lepšie a hlbšie porozumenie niektorých argumentov, s ktorými sa dodnes v diskusii na tému potratov stretávame.

Žena za sporák!

  • Slovenský štát razil ideu ženy v domácnosti, ktorej primárna úloha je byť matkou a starať sa o „teplo domova“. Muž mal byť zas ten, komu spočívalo na pleciach „jarmo práce“.

„Predovšetkým žena je nositeľkou života a akonáhle jej schopnosť rodiť sa stratí, je žena pre národ mŕtva. Čo je národu do maľovaných tvárí, do pekných linají, do kráľovien krás a do žien, čo vedia tri-štyri reči alebo aj do sociálnych pracovníc, keď sa nezmohly tieto ženy na nejakého potomka.“ Ľudácky denník Slovenský hlas (s. 38)

 

„Slovenská žena nechce tam, kam patrí muž, a nedá sa balamutiť feministickými heslami, ale s radosťou zaujme svoje miesto od prírody jej určené v rodine.“ Prelát a poslanec slovenského snemu Eugen Filkorn v časopise Nová žena (s. 54)

Ideálny Slovák!

  •  V Slovenskom štáte boli eugenické myšlienky (a nielen v ňom, ale aj vo vtedajšej Európe) bežné a hlásili sa k ním mnohí kresťanskí teológovia a farári.

„Kto svoj národ miluje, ten pochopí, že musí svoju žiadostivosť regulovať a vychovávať, ak by sa pokúsila odporúčať také manželstvo, ktoré by znamenalo nešťastie v dejinách rodiny a národa. Dotiaľ sa bude zdržovať a premáhať, kým nenájde možnosť založiť zdravú a dedične dokonalú rodinu. A nezabudne ani na to, že je synom národa, ktorého zdravie a svojráz nielen zachrániť, ale aj zlepšiť je povinnosťou každého, kto zakladá rodinu… Eugenika je silným vyznaním viery, plným pekných nádejí.“ Profesor Štefan Faith z katolíckej teologickej fakulty hlásiaci sa ku „kresťanskej eugenike“ (s. 48)

Kňaz Karol Körper, poslanec autonómného snemu, privítal zriadenie štátneho zdravotného ústavu požiadavkou odstrániť:

„všetkých zo spoločnosti, ktorí vplývajú škodlivo na vzrast a dobrý telesný vkus obecenstva. Mrzákov, kreténov, nevyliečiteľných treba dať do špeciálnych ústavov, aby neboli na ťarchu obecenstva a neboli vystavení posmechu ľudí.“ (s.48)

Židia nás chcú vyhubiť!

  • Slovenský štát popri mnohých iných antisemitských stereotypoch, ktoré sa tešili popularite v Európe, popularizoval „predstavy o monštruóznom sprisahaní Židov a Židoviek s ľavičiarmi a pokrokármi proti národnému prežitiu Slovákov…“ (s. 36)

„Slobodní murári a Židia úmyselne šírili medzi kresťanskými národmi pôžitkárstvo, nemravnosť, prevádzali vo veľkom umelé potraty a rozširovali medzi ľudom všelijaké spôsoby, ako zabrániť počatiu dieťaťa. Ich zásadou bolo a je: Národy treba zdemoralizovať, duševne ich otráviť a zotročiť, treba ich mravne skaziť a potom politické ovládanie zdemoralizovaných más je ľahkou vecou“ katolícky farár Jozef Jánoš (s. 58)

 

„Bolo naše Slovensko zachránené pred touto morovou ranou, šírenou slobodnými murármi a Židmi? Smutná skúsenosť nám dokazuje, že nie. Kliatba tisícov a tisícov nenarodených zavraždených detí vznáša sa i nad Slovenskom. Bohatí, chudobní dali sa zaslepiť a išli s vlastnými dietkami na jatku k mäsiarom, židovským lekárom alebo im podobným. Krvavé remeslo darilo sa výborne. Židovskí lekári stavali si luxusné víly. Andrej Hlinka, koľko raz išiel popri luxusnej vile istého židovského lekára, toľko raz ju ukazoval a so žiaľom a hnevom v očiach hovoril: Hľa, palác, postavený z krvi našich detí.“ katolícky farár Jozef Jánoš (s. 58)

Popri týchto citátoch a vyjadrení kniha obsahuje množstvo ďalších dobových svedectiev, pri ktorých sa čitateľ pousmeje, resp. mu prejde mráz po chrbte. Ak by som mal uviesť aspoň jeden dôvod, prečo si knihu prečítať, je ním (vtipný) list Trnavských žien z roku 1941 adresovaný Predsedníctvu Slovenského snemu v Slovenskom štáte ako reakcia na Zákon o ochrane plodu (1941). Nasmial som sa, koľko úprimnosti a „pravdy“ vyjadrili vtedajšie ženy nad absurditou tohto zákona, hlavne nad ich úprimným „explicitným“ pohoršením :-) .

Knihu Potraty si môžete zakúpiť tu

Záverečná poznámka:

Ak Vás kniha alebo niektoré z citátov zaujali, resp. ak ste v článku našli chybu, kontaktujte ma :-)

Sledujte ďalšie tipy či postrehy zo sveta kníh na mojej facebookovej stránke Čitateľský denník či osobnej stránke.

Zdroj obrázkov: pixabay

Bibliografický údaj: Miloslav Szabó: Potraty. Dejiny slovenských kultúrnych vojen od Hlinku po Kuffu. Bratislava : Denník N, 2020

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som na Univerzite Komenského v Bratislave odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Aktuálne si robím doktorát z literárnej vedy. Mojou hlavnou záľubou je čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Som zakladateľom facebookovej stránky Čitateľský denník, kde upozorňujem na práve vydávané knihy. Moje blogy sa tematicky týkajú kníh, ktoré sa mi dostali nedávno do rúk, novšie aj staršie.