Denník N

Koronakríza a pracovný trh na Slovensku

Koncom minulého roka a začiatkom roku 2020 odborníci varovali pred blížiacim sa ochladením ekonomiky a príchodom recesie. S takouto informáciou sa v takzvaných „dobrých časoch“ vytvára ekonomický vankúš, aby náraz ekonomiky na spomalenie bol čo najjemnejší, čiže aby sme stabilizovali mzdy, zamestnanosť a pripravili sa na možný nárast nezamestnanosti. Plány nám narušil koronavírus COVID-19, ktorý bol spúšťačom a urýchľovačom hospodárskeho spomalenia, o akom sa nám na začiatku roka ani nesnívalo. Je náš pracovný trh pripravený zvládnuť všetky nástrahy vyplývajúce z takého extrémneho spomalenia?

Populácia na Slovensku patrí medzi najrýchlejšie starnúce v Európe a náš trh práce v určitých segmentoch aj bez koronakrízy „stojí na jednej nohe“. Takýmto trhom práce je napríklad zdravotnícky personál – štvrtina lekárov je staršia ako 60 rokov a sestry trpia syndrómom vyhorenia, pretože ich je na pracovisku málo a nie sú dostatočne zaplatené. Koronakríza však pravdepodobne najviac ohrozí pracovníkov na čiastočné úväzky či pracovníkov v gastronómii alebo hotelierstve. Súvisí to s karanténnymi opatreniami, ktoré sa začali zavádzať v marci tohto roka a reštaurácie a ubytovacie zariadenia boli nútené zavrieť svoje prevádzky.

Následkom karanténnych opatrení bol náhly nárast nezamestnaných. V apríli prišlo o prácu približne 34 000 zamestnancov a nezamestnanosť narástla na 7,4 % z marcových 6,2 %. Odhad prepadu HDP je pritom okolo 10 %, čo znamená, že ak je momentálne zamestnaných 2 500 000 ľudí, tak o prácu by mohlo prísť až 250 000 ľudí. Prezident Inštitútu zamestnanosti Viliam Páleník sa však prikláňa k optimistickejšiemu scenáru a hovorí o plus-mínus 100 000 nových nezamestnaných. Pripomína však, že treba počítať aj s návratom nezamestnaných zo zahraničia.

Ohrozenou skupinou sú taktiež zamestnanci poberajúci minimálnu mzdu, tých je až 200 – 300-tisíc. Tu je veľmi dôležité, aby nerástla minimálna mzda v hrubom, a teda aby títo pracovníci neboli pre zamestnávateľa drahí a neprišli tak o svoje zamestnanie. Podstatné je, aby rástla ich mzda v čistom skrz navýšenie odpočítateľných položiek. Zamestnávateľ by teda takýmto pracovníkom platil v hrubom toľko isto, no v čistom by na svojej výplatnej páske mohli uvidieť viac. Čo sa týka priemernej mzdy, tu Inštitút zamestnanosti odhaduje pri najlepšom jej stagnáciu.

Policajti, ako aj iní štátni zamestnanci sú tak isto ohrozenou skupinou, keďže v medzinárodnom porovnávaní ich máme na Slovensku veľmi veľa. Ide pritom o umelé navyšovanie ich počtu v minulosti, ktoré bolo zapríčinené strachom z imigračnej vlny, ktorá sa k nám nakoniec nedostala. Takto predchádzajúci vládny aparát naraz prijal 2 000 policajtov, ktorí sú dnes v policajnom zbore ohrozenou časťou.

Tým, že starne populácia, klesá dlhodobo počet študentov na školách a zvyšuje sa počet dôchodcov. V blízkej budúcnosti sa budeme musieť zamyslieť, ako a kým budeme poskytovať dlhodobú starostlivosť či ako doplníme personálne kapacity medzi zdravotníckymi pracovníkmi. Koronakríza na Slovensku, ako aj v ostatných krajinách sveta naštartovala ekonomickú krízu, ktorá bude komplikovať zamestnávanie novej pracovnej sily. Problémy v zamestnávaní či edukovaní zdravotníckeho personálu sú pritom komplexného charakteru a treba k nim pristupovať opatrne a promptne zároveň.

logo projektu

Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

Teraz najčítanejšie

Inštitút zamestnanosti

Cieľom Inštitútu zamestnanosti je prezentovať odborné poznatky a ponúkať riešenia z oblasti trhu práce širokej verejnosti a zainteresovaným odborníkom. Inštitút zamestnanosti sa snaží byť nápomocný osobám pôsobiacim v ekonomickom výskume, vzdelávaní a praxi. Pracuje v oblasti výchovno-vzdelávacej, výskumnej, osvetovej, sociálnej a poradenskej, najmä na poli trhu práce a zamestnanosti.