Ako sa skončí kapitalizmus

Automatizácia spôsobuje, že sa neustále zvyšuje produktivita práce v určitých priemysloch, najmä v strojárenskom a automobilovom priemysle, pričom automatizácia až teraz prichádza do priemyslov a oblastí viac náročných na ľudský kapitál. Podľa starého marxistického zákona ale súčasne spôsobuje tendenčný pád miery zisku. Podľa marxistickej teórie je hodnota vytvorená len prácou, keďže hodnota vyjadruje nárok každého pracujúceho na nejaký iný výrobok práce. Ekonómia nie je o výmene vecí, ktoré nájdeme v prírode, ale o výmene vyrobených vecí alebo vecí, ktoré sme museli nájsť, čím aj k nájdeným veciam je pridaná práca. Keďže hodnotu dokážu vyrobiť len pracujúci, alebo v marxizme variabilný kapitál a v automatizácii pridávame neustále konštantný kapitál, teda stroje, klesá podiel variabilného kapitálu na celkovom kapitále. Ak dochádza k rovnakému pomeru vykorisťovania živej práce, klesá miera zisku. Klesajúca miera zisku spôsobuje nadakumuláciu kapitálu a akumulačnú krízu, ktorá sa prejaví ako hospodárska kríza. To je pôvod krízy v roku 2008. Automatizácia teda spôsobuje neustálu krízovosť kapitalizmu, ktorá sa nedá inak vyriešiť len ďalekosiahlym zničením konštantného kapitálu. Toto zničenie však nie je možné, ak automatizácia spôsobuje nadradený spôsob vývoja z hľadiska produktivity práce a produktivity kapitálu.

Automatizácia však vo svojej terminálnej fáze, keď nahradí väčšinu ľudských prác podľa počtu a podielu pracujúcich na celkovom počte pracujúcich, spôsobuje kolaps kapitalizmu, pretože už neexistuje dosť pracujúcich, ktorí by si mohli kúpiť tovary vyrobené strojmi a pretože miera zisku padne kvôli vyradeniu pracujúcich, ktorí ako jediní vytvárajú hodnotu natoľko, že akumulácia kapitálu bude nemožná. Kapitalizmus sa končí, pretože sa končí dominantný výrobný spôsob, výroba a extrakcia hodnoty z pracujúcich. Čo však začína, je nový výrobný spôsob založený na automatickej strojnej výrobe a rozdeľovaní mŕtvej práce a úrody prírody. Ekonómia sa končí, pretože dôležité už nie je, či niekto pracuje a či vymieňa výrobky, ktoré vyrobil za výrobky, ktoré nevyrobil, ale dôležité je to, či má niekto prístup a legálny nárok na stroje, ktoré budú vyrábať všetko. Vykorisťovanie bolo od začiatku civilizácie založené na prístupe k prírodným zdrojom. Tak bolo možné vykorisťovať niekoho bez toho, že by človek pridal čo len kúsok vlastnej práce, ako v prípade baní a orby pôdy. Pôda v tomto prípade prináša magicky plodiny a hrá úlohu akoby druhého pracujúceho, ktorý pridáva svoju prácu k výsledku. Vykorisťovanie práce prírody poskytuje dôvod pre vykorisťovanie práce pracujúceho. Počas celých dejín civilizácie bolo tiež vykorisťovanie založené na prístupe k mŕtvej práci. Poznanie, technológie a nahromadený kapitál – to všetko bolo potrebné v novoveku, aby sa niekto stal úspešným kapitalistom. Tieto dva spôsoby vykorisťovania sa v čase automatizácie spájajú, aby stvorili novú „triednu“ spoločnosť, ktorá už nebude založená na vykorisťovaní, ale na rozdeľovaní prírodných zdrojov a mŕtvej práce. Nová „triedna“ spoločnosť je založená na schopnosti prerozdeliť výrobky vyrobené strojmi na základe legálneho nároku, vlastníctva týchto strojov. Výrobná schopnosť pracujúcej triedy sa tak mení na exkluzívnu výrobnú schopnosť kapitalistickej triedy. Spoločnosť sa delí na dva rody, na bohov a na domáce zvieratá. Určitej časti pracujúcej triedy, ktorá už nebude pracovať, budú garantované nevyhnutné potreby výmenou za poslušnosť. Iná časť pracujúcej triedy, jej menšina, bude pracovať pre kapitalistickú triedu výmenou za výrobky vyrobené strojmi. V tejto časti bude tak dosiahnutá 100 percentná miera vykorisťovania.

Napriek tomu, že kapitalizmus skolabuje a bude musieť byť nahradený iným systémom, tento postkapitalistický systém nemusí byť komunizmus. Môže to byť a pravdepodobne to bude „triedna spoločnosť“, ktorá bude založená na nerovnom prerozdelení výrobkov vyrobených strojmi. Buď bude zavedený bezpodmienený základný príjem alebo určitá časť pracujúcej triedy bude mať privilégium, že jej nevyhnutné potreby budú garantované. Tento postkapitalistický systém pritom navonok môže kľudne vyzerať ako kapitalizmus. Malá pracujúca trieda bude ešte stále existovať, kapitalistické spoločnosti založené na zisku budú existovať, ceny a peniaze budú existovať. Rôzne možnosti podoby tohto postkapitalistického kapitalizmu sú: buď bude ešte stále mať trhové ceny, alebo budú trhové ceny nahradené monopolnými cenami, buď bude plánovaný alebo neplánovaný, buď bude založený na väčšej role štátu, alebo zníženej role štátu, buď bude štát prerastený s bankami a s monopolmi alebo nie.

Kolaps kapitalizmu a automatizácia nás postaví radikálne pred najdôležitejšiu otázku našej doby: kto bude kontrolovať výrobné prostriedky, stroje, ktoré budú vyrábať väčšinu našich výrobkov – bude to kapitalistická trieda autokratickou a oligarchickou cestou alebo celkové obyvateľstvo demokratickou cestou.