Denník N

Hravá myseľ

Myseľ ako centrum bytia, ktoré za pomoci ostatných našich aspektov zabezpečuje, aby sme sa mali nám čo najvyhovujúcejšie.

Už približne jednu dekádu sa snažím porozumieť konceptu „Ja“. Priznám sa, doteraz som vždy pracovala s verziou, ktorá zakladá na vrstvách a teda, že niekde hlbšie, v jadru, sa ukrýva odpoveď, odpovede, moje práve „Ja“. A taktiež paradoxne vzhľadom k tomu, že ma oslovujú anarchistické myšlienky, som mala za to, že toto moje pravé „Ja“ má, vďaka svojej autentickosti a nadčasovosti, regulovať a ukorigovať tie zvyšné z mojich súčastí.

Bežne sa v spoločnosti prisudzuje nadvláda nad ostatnými našimi aspektami dvom centrám a to tým, ktoré ovládajú rozum a srdce. Takže buďto sa riadime rozumom alebo srdcom. Mne pripadajú rozum a srdce skôr ako dve strany jednej mince. V podstate ide o to isté, len interpretácia a rétorika sú odlišné.

Obe centrá, samozrejme, majú svoje nevýhody. Srdce je zmätočné a len veľmi neurčito približuje príčinu a uhoľ pohľadu, ktorý v danej situácii zaujímame. A rozum ako posudzujúci nástroj tiež funguje len v rámci svojho poznania a známeho. Obe pôsobia veľmi predprogramovane a vytvárajúce predvídateľné a seba-naplňujúce príbehy.

Myseľ, ktorá vystupuje zo vzorcov

Zakladajú na viac či menej komplexných vzorcov, ktoré sú bez zásahu jasne končiace. A keďže mi bolo tvrdené až sľubované, že sme druh so slobodnou voľou, očividne je potrebné niečo, čo vie z týchto vzorcov vystúpiť. Myseľ. Myseľ, ktorá srdce i rozum spochybňuje a rozširuje. A ktorá je schopná a kompetentná ich uviesť na pravú mieru.

Pamätám si, ako som ako malá plakávala, pretože ma nikto nemal rád. Pocit to bol intenzívny. Zakladal na predchádzajúcich negatívnych, resp. nepríjemných, pocitoch a ich chybných interpretáciách. Rozumovo to bolo dokázateľné za predpokladu, že bol upriamený presne na tie skúsenosti, ktoré to dokazovali a žiadne iné nezohľadnil. Lepšie povedané, všetko bolo interpretované tak, aby z toho vyšiel poznatok „nikto ma nemá rád“. S realitou, s mojou hodnotou či obľúbenosťou, to nemalo veľa spoločného.

Myseľ je tá, ktorá spochybňuje presvedčenia a názory predstierané mozgom, a ktorá môže vysvetliť okolnosti a príčiny vedúce k daným pocitom.

Myseľ, ktorá obohacuje o nové uhly pohľadu

K tomu myseľ ale potrebuje informácie. A tie sú súčasťou ďalších kontextov a prístupov. Nemožno predsa pracovať s ničím, takže je potrebné oboznamovať sa s novými názormi, presvedčeniami a návodmi. A rovnako i pretvárať a prerozprávať, aspoň pre seba, tie staré.

Pred asi dvomi rokmi som sa dozvedela a o niečo neskôr si i pripustila fakty, na základe ktorých sa mi zapotácal svet. Nikto tu pre mňa nebol a to i napriek tomu, že som za to jednému psychu platila vo viere, že bude nápomocné. Malo so mnou ale iné, vlastné, plány. Kvôli nim mnou relatívne dlhú dobu manipulovala. A hoci s jej zámerom som súhlasila, realizácia teda mohla prebiehať odlišne. Celé správanie, pre ktoré sa rozhodla, bolo a je len jej zodpovednosťou. Žiadnej inej. A to i napriek tomu, že som tušila, že to takto ďalej nepôjde. A to dávno predtým, ako môj nervový systém vyslal jasný ťažko ignorovateľný signál, že s týmto zaobchádzaním nie som v poriadku. Potrebovala som pre seba, a zariadila som si, aby čím ďalej viac z jej mizinterpretovaných a nejasných tvrdení a príbehov nadobudli podobu, ktorá vyhovuje prioritne mne.

Existuje priveľa interpretácii na to, aby nám realitu definovali ľudia, ktorí len využívajú našu slabšiu chvíľu či zaťažujúce obdobie. A je na každej z nás, aby tieto lepšie a príjemnejšie spoznávala, a aby sa im otvorila.

Myseľ ako líder

Rozvoj nekončí poznaním. Rozvoj poznaním začína, pretože ten slúži ako základňa pre rozhodnutie a uskutočnenie. Iste, mentálne sa stimulovať je skvelé a zábavné, ale, a i keď to zatiaľ nie je moje vryté presvedčenie, je možné (a výhodné), že vystúpenie z komfortu je taktiež hravé. Respektíve, že také vie byť. Stačí zaujať korešpondujúci prístup.

Veď jak ťažké to môže byť!? Ha ha…   

Zmena neprebehne zo dňa na deň. A nebude vždy len príjemná. Naše myšlienky a predstavy sa s nami budú hrať a podnecovať nás a pripomínať nám, kto sme, tým že nám predostrú opak. Hrajme sa s nimi a prehodnocujme staré myslenie a dovoľujme si nové.

Chce to veľa prehodnocovania, sebavzdelávania a ochoty a sily čeliť príčinám našich strachov a temných bdelých nocí. Spotrebujeme veľa energie na to, aby sme to ustáli. Ale robme to.

Chcime to robiť. Zas a znovu. Dokiaľ si pre seba vďaka našej hravej mysli nezariadime, aby nám dobre bolo.

Teraz najčítanejšie

Kamila Skokňová

Feministka. (Večná) Študentka (nielen) filozofie. Členka Mensy. Nadšenkyňa do psychológie, vzdelávania i futurizmu.