Denník N

Prichádza nová doba – PRÁCA 2.0

Pandémia koronavírusu ukončila vo svete pomerne dlhú fázu ekonomického rastu. Nečakane ovplyvnila spôsob nášho života, od cestovania, lekárskej starostlivosti až po pracovnú sféru. Priniesla však aj tlak na presun firiem do online priestoru, z čoho môžeme neskôr aj profitovať. Prichádza totiž doba, keď budete môcť pracovať odkiaľkoľvek a pre kohokoľvek.

Žiadnemu pozornému poslucháčovi/divákovi/čitateľovi médií v posledných rokoch iste neuniklo pozornosti, že ekonómovia z celého sveta upozorňovali ľudí na to, aby si na dobré časy príliš nezvykali. Je síce pravdou, že „predpovedať krízu“ nie je žiadnou atómovou fyzikou, keďže určite príde, no čarom je výrok správne načasovať (nie nadarmo sa hovorí, že ekonómovia predpovedali desať z troch posledných recesií). Príčinou problému však tentokrát nebola žiadna ekonomická veličina či bublina, ale problém nezachytený v učebniciach ekonómie – vírus.

Základná myšlienka je však správna. Myslieť si, že ekonomické krízy sú už minulosťou a žiadna nová nepríde, lebo „už všetko vieme“, je prinajmenšom nerozvážne. Toto však nie je problémom iba bežných ľudí s tendenciou zabúdať na horšie obdobia, ale svojho času podobnú myšlienku tvrdil aj nositeľ Nobelovej ceny Robert Lucas („central problem of depression-prevention has been solved“).

Kríza však udrela tvrdo do našich životov a kompletne zmenila spôsob, akým žijeme, pracujeme či dokonca myslíme. Len si spomeňme, ako sme pred niekoľkými mesiacmi bez rozmyslu chytali kľučky či tlačidlá v MHD. Alebo ako sa nosenie rúška stalo pevnou súčasťou našich nákupov či prechádzok. To sú veci, ku ktorým teraz pristupujeme úplne inak.

Týka sa to aj pracovnej sféry. Pracujeme z obývačiek, terás či chalúp. Meetingy a pracovné pohovory robíme online, komunikujeme cez emaily a chaty a z obedu s kolegami je skôr rodinný obed v kuchyni. V našej nedávnej správe sme písali aj o tom, že v roku 2018 pracovalo z domu iba 4 zo 100 Slovákov, až po prepuknutí pandémie toto číslo výrazne vzrástlo. Prieskum hovorí, že s nástupom koronavírusu ostala pracovať z domu až tretina Slovákov. Tento typ práce sa stal pevnou súčasťou pracovného života a množstvo firiem ohlasuje zámer, že necháva (aspoň časť) svojich zamestnancov pracovať z domu natrvalo.

Podnikatelia zisťujú, že ľudia si zvykli pracovať doma rovnakým tempom ako v kancelárii, avšak pri obrovských benefitoch na oboch stranách. Zamestnávatelia šetria náklady na správu budov (napr. energie či papier) a zamestnanci ušetria nielen peniaze na cestovanie, ale najmä čas, ktorý môžu využívať oveľa zmysluplnejšie.

Musíme si však uvedomiť, že práca z domu neznamená iba práca z mesta, v ktorom zamestnávateľ sídli. Hovoríme o úplne rozličných kútoch krajiny či dokonca sveta. Svetové značky po nástupe na tento typ práce prestanú vnímať hranice štátov a pracovať budeme môcť v zásade pre kohokoľvek a odkiaľkoľvek. Život tzv. digitálnych nomádov sa otvára oveľa širšej vrstve populácie. Akýkoľvek slovenský programátor či pracovník zákazníckej podpory bude môcť z pohodlia domova pracovať pre Google, Amazon, Facebook či Microsoft. Ekonómovia zo Slovenska budú môcť spolupracovať s OECD či Európskou komisiou aj z malých okresných miest a olympionikom budú čoraz viac konkurovať hráči e-sportov.

Týmto krokom sa zásadne otvára trh práce, čo má potenciál stierať nerovnosti príležitostí a priniesť vyššie zárobky ľuďom na celom svete. Firmy môžu mať svojich obchodných zástupcov v ktoromkoľvek kúte planéty a pracovník svetového eshopu sa vám môže prihovoriť v slovenčine. Stierame hranice a svet sa tým stane ešte viac prepojený.

Ďalšou potenciálnou príležitosťou, ktorá však už v istej forme existuje, sú tzv. „odd-jobs“ platformy. Ich primárnou úlohou bolo prinášať ľuďom krátkodobé kontrakty väčšinou s menej náročným obsahom (napr. kopírovanie, prepisovanie textu, montáž jednoduchých pomôcok), ktorými si môžu privyrobiť k svojmu bežnému príjmu. Môžeme teda očakávať, že pri takto otvorenom trhu budú tieto úlohy viac sofistikovanejšie (čo sa už postupne deje), oveľa viac využívané a pre čoraz väčšie množstvo ľudí sa tento typ zárobku stane hlavným príjmom. Freelancerom bude môcť byť každý.

Koncept má však svoje nedostatky, ktorých preklenutie istý čas potrvá. Táto príležitosť sa otvára nielen nám, ale celému svetu a v zásade budú zamestnanci čeliť globálnej konkurencii. Tá so sebou zároveň prináša riziko, že profitovať môžu viac tí, ktorí sú kvalifikovaní, avšak ochotní pracovať za nižšie mzdy – kde sa dostávame predovšetkým ku krajinám juhovýchodnej Ázie. Na druhú stranu, využívanie mzdovej konkurenčnej výhody je pre menej vyspelé krajiny úplne prirodzený proces (aj pre nás bol), no ako môžeme vidieť aj na Slovensku, postupne sa s rastom ekonomickej úrovne táto výhoda vyčerpá.

Ešte zložitejším problémom sú však rôzne legislatívne systémy v rôznych krajinách, dostupnosť digitálnych technológií (najmä internetu) či vyriešenie problematiky platenia daní a odvodov. Kto bude podávať daňové priznania či platiť odvody? A vôbec – bude zamestnávateľ uchránený ak zamestnanec spôsobí škodu? Kde vymáhať nevyplatenú mzdu, ak je zamestnávateľ vzdialený tisíce kilometrov? Otvorených otázok ostáva stále veľké množstvo. Ak ale nadobudneme pocit, že je to príliš sci-fi, po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Verili ste pred desaťročím, že budete v roku 2020 plnohodnotne (či dokonca trvalo) pracovať z domu? Ja tiež nie. Realita sa totiž nie vždy drží našich predstáv a inovácie nie vždy čakajú na naše pochopenie. Jednoducho prídu a zmenia nám život od základov.

Teraz najčítanejšie

Matej Horňák

Analytik v bankovom sektore. Absolvent Hospodárskej politiky na Katedre hospodárskej politiky (NHF EUBA).