Denník N

Fundamentalista je vždy ten druhý (nad knihou Fundamentalismus)

„Náboženstvo má dvojakú povesť. Môže byť zdrojom lásky a pokoja, ale môže byť tiež zdrojom nenávisti a vojny.“

 

„Fundamentalizmus sa fakticky stal nadávkou. Fundamentalista je vždy ten druhý.“

 

„My všetci, aj keď v rôznej miere túžime spoznávať a zároveň sme leniví premýšľať, sme pripravení sa učiť a zároveň sme arogantní, sme konzervatívni a zároveň progresívni.“ (s. 96)

Keď príde reč na tému fundamentalizmu, či už v debatách na sociálnych sieťach alebo v diskusných reláciách, vyjadrujeme sa k tejto téme, akoby sme všetci v nej mali jasno – veď kto by nevedel identifikovať typického fundamentalistu „v priamom prenose“, nie? Popri téme potratov (recenzia na knihu Potraty tu), ktoré u nás stále ešte rezonujú som odpozoroval, ako sa občas vyskytne spojenie náboženský fundamentalista v súvislosti s nejakou osobou, jej vyjadrením či článkom. Nie som žiaden odborník na fundamentalizmus, čítal som len niekoľko odborných štúdií v slovenčine a niečo v angličtine, preto som rád siahol po knihe, ktorá mi bližšie ozrejmi širšie súvislosti.


„Znamená to teda, že pokiaľ človek nenasleduje západnú liberálnu teológiu, je fundamentalista?“ (s. 55)


O náboženskom fundamentalizme vyšlo v zahraničí množstvo odbornej literatúry, ktorá sa venuje dôslednejšie znakom a prejavom fundamentalizmu. V našom prostredí nedávno vyšla kniha religionistu prof. Dr. Theol. Dr. phil. Thomasa Schirrmachera, PhD, ThD, DD s názvom Fundamentalismus jako militantní pravdivostní nárok. Když se náboženství stane nebezpečným (tie tituly som uviedol všetky preto, aby si čitateľ nemyslel, že knihu písal nejaký rýchlo pečený odborník na kolene). Na niečo vyše 100 stranách Schirrmacher objasňuje ako frivolne sa v mediálnom, politickom a spoločenskom diskurze narába s termínom fundamentalizmus, hoci paradoxne, ani v odborných kruhoch neexistuje jednoznačný konsenzus v tom, čo pod týmto termínom máme chápať. Existuje totiž XY definícií fundamentalizmu, ktoré sú si v niečom podobné a v inom odlišné, no všetky čelia základnému (fundamentálnemu!) problému, že napriek nedostatku empirických dát sú príliš zovšeobecňujúce. Tomuto problému sa Schirrmacher venuje v úvode knihy a pravidelne sa k nemu vracia.


„Bádatelia, ktorí pracujú v teréne a realizujú empirický výskum, prídu väčšinou k záveru, že fundamentalistické hnutia sú nesmierne rôznorodé a silno sa prekrývajú s inými, často nefundamentalistickými hnutiami. Z toho vyplýva, že zovšeobecňovať je veľmi obtiažne.“ (s. 72)


Jadro knihy tvorí ukážka mnohých príkladov, de facto každé náboženstvo v tej či onej podobe vykazuje  fundamentalistické symptómy, z čoho následne vyplýva otázka, kto a na základe akých kritérií rozhodne, čo budeme považovať za bežný prejav spirituality, resp. religiozity a čo za prejav fundamentalizmu. Schirrmacher ako odborník nemarginalizuje fakt, že náboženstvo v sebe malo a má násilný potenciál (s. 16-17). Na druhú stranu varuje, aby sme pri rozhodovaní koho označíme za fundamentalistu boli nanajvýš opatrní. Môže ísť totiž o ďalší spôsob, ako sa namiesto pochopenia druhej strany vytvára démonizovaný obraz nepriateľa, ktorého redukujeme na niekoľko jeho charakteristík a zvyšok osobnosti nás ďalej nezaujíma. Riziká pri „nálepkovaní“ ľudí fundamentalistami spočívajú aj v tom, že v dnešnej spoločnosti každý, kto si razantne stojí za svojím presvedčením, hoci ho nenanucuje druhým, si koleduje o to, že skončí v jednom „koši“ ako fundamentalista.


„Príklady, ktoré ukazujú, že náboženské presvedčenia, predovšetkým v súhre s politickou mocou, viedli a môžu viesť k legitimizácii a nespravodlivému použitiu sily proti druhým, možno nájsť vo všetkých zemepisných oblastiach, vo všetkých obdobiach a kultúrach, vo všetkých náboženstvách. Po tisícročia boli vojny ospravedlňované náboženstvom v takom rozsahu, že ešte aj dnes môžeme vidieť, ako sekulárne národy taktiež v prípade vojny používajú náboženský jazyk… Pravdepodobne neexistuje náboženstvo, ktoré by aspoň občas či v niektorej svojej odnoži nebolo príčinou otrasného násilia. Platí to o všetkých svetových náboženstvách, prírodných náboženstvách, ako napríklad náboženstvá Mayov či Aborigénov, a o všetkých náboženstvách staroveku.“ (Schirrmacher, s. 17)


Kniha obsahuje množstvo podnetných informácií, citátov a faktov, ktoré obohatia každého, kto sa zaujíma o tému náboženstiev, ale aj aktuálneho spoločenského diania (zvlášť sa tomu venuje záverečná časť knihy). Kto rád posúva svoje myslenie ďalej a prehodnocuje svoje závery, ten by mal po knihe rozhodne siahnuť. Autor totiž na mnohých príkladoch ukazuje, ako je naše myslenie o mnohých aspektoch týkajúcich sa náboženského fundamentalizmu skreslené médiami či zovšeobecňujúcimi vyjadreniami kritikov náboženstva. Každý z nás chce mať v realite jasno, poznať, kto preňho predstavuje prototyp nepriateľa, pred ktorým sa musí brániť. (Na túto tému určite odporúčam knihu Prečo ľudia veria nezmyslom, kde odborný kolektív autorov približuje kognitívne mechanizmy a rôzne argumentačné klamy, ktoré skresľujú naše vnímanie reality. V najbližšej dobe o nej tiež napíšem krátku recenziu). Naše praveké inštinkty nás takto mali chrániť pred potenciálnym nebezpečenstvom. Dnes tu nie je pravek a ani fundamentalista už nie je tým, za koho by sme ho „chceli mať“. Základné posolstvo knihy som si pre seba formuloval nasledovne: O fundamentalizme môžeme hovoriť v tých prípadoch, keď sme svedkami ideologickej radikalizácie bez ohľadu na to, či je náboženská alebo nenáboženská. Namiesto označovania ľudí fundamentalistami hovorme radšej o fundamentalistických symptómoch či markeroch. Vyhneme sa tak prílišnému zovšeobecňovaniu a redukovaniu osoby alebo hnutia na niekoľko negatívnych znakov. 

Nasleduje výber citátov, ktorý úmyselne predkladá dva navzájom protichodné pohľady na fenomén fundamentalizmu. Verím, že vás tento výber podnieti hlbšie sa nad týmto problémom zamyslieť, prípadne aj siahnuť po knihe a kriticky autorove argumenty a fakty zhodnotiť:

„Fundamentalizmus je únik k radikalizmu, často sa spája s násilím a odmieta prijať adekvátne pochopenie skutočnosti, racionality a rozvíjajúcu sa slobodu jednotlivca a spoločnosti.“ Stephan H. Pfürtner, (s. 14)

 

„Ľudia však chcú mať jednoduchý obraz situácie, ktorý možno vystihnúť niekoľkými slovami, nie to zložitosťou reality. A preto práve taký obraz mnohí bádatelia na poli fundamentalizmu predkladajú. Iróniou je, že redukovanie zložitých právd na zvládnuteľné predsudky je jedným z rysov uvádzaných ako znak fundamentalizmu.“ (s. 69)

 

„Po tisícročia slúžili náboženské presvedčenia k ospravedlňovaniu vojen, útlaku a diskriminácie.“ (s. 16)

 

„Nič ako jednotná definícia fundamentalizmu neexistuje.“ (s. 5)

 

„(Fundamentalisti) nemajú žiadny priestor pre demokraciu, pluralizmus, náboženskú toleranciu, udržiavanie mieru, slobodu prejavu či odluku cirkvi od štátu.“ Karen Armstrongová (s. 23)

 

Fundamentalizmus je pojem, „ktorý je v dnešnom verejnom živote rovnako nafúknutý ako vágny a všeobecne sa spája s radikalizmom, netoleranciou či ideologickou úzkoprsosťou…, a predsa slúži ako kľúčový slogan a zaklínadlo.“ Meyer, (s. 30)

 

„Označenie za fundamentalistu dnes znamená de facto kriminalizáciu, stigmatizáciu, vylúčenie a v podstate démonizáciu. Toto označenie by sa preto malo používať s najväčšou opatrnosťou.“ (s. 32)

 

„Fundamentalizmus je mnohým náboženstvám, svetonázorom a politickým konceptom bližší, než sú si mnohí z ich predstaviteľov ochotní pripustiť.“ Martin Stöhr (s. 46)

 

„Podľa väčšiny definícií fundamentalizmu, ktoré poznám, sú prakticky všetci Afričania fundamentalisti bez ohľadu na to, či sú kresťania, moslimovia alebo prívrženci prírodných či nových náboženstiev.“ (s. 53)

 

„Obvinenie z fundamentalizmu vykresľuje náboženské skupiny väčšinou ako jednorozmerné a čiernobiele. Avšak v skutočnosti je realita oveľa menej jednorozmerná a viac diferencovaná či dokonca mätúca.“ (s. 56)

Knihu Fundamentalismus jako militantní pravdivostní nárok. Když se náboženství stane nebezpečným si môžete zakúpiť tu

Záverečná poznámka:

Ak Vás kniha alebo niektoré z citátov zaujali, resp. ak ste v článku našli chybu, kontaktujte ma :-)

Sledujte ďalšie tipy či postrehy zo sveta kníh na mojej facebookovej stránke Čitateľský denník či osobnej stránke.

Zdroj obrázkov: pixabay

Bibliografický údaj: Thomas Schirrmacher: Fundamentalismus jako militantní pravdivostní nárok. Návrat domů : Praha, 2019

Teraz najčítanejšie

Albert Lučanský

Vyštudoval som na Univerzite Komenského v Bratislave odbor história a slovenský jazyk a literatúra. Aktuálne si robím doktorát z literárnej vedy. Mojou hlavnou záľubou je čítanie kníh o literatúre, histórii, filozofii, religionistike či psychológii. Som zakladateľom facebookovej stránky Čitateľský denník, kde upozorňujem na práve vydávané knihy. Moje blogy sa tematicky týkajú kníh, ktoré sa mi dostali nedávno do rúk, novšie aj staršie.