Denník N

Kovár, Zajac, Benediková (Ed.): Epidémie v dejinách (Čitateľský denník 37/2020)

„V ľudovom liečiteľstve bolo známe, že existuje aj miernejšia forma choroby a tento poznatok sa využíval napríklad v Číne, keď sušený prášok z chrást miernejších kiahní fúkali do nosových dierok zdravého človeka. Ten potom prekonal ľahšiu formu choroby a stal sa voči kiahniam imúnny. Tento postup sa v rôznych obmenách praktizoval aj inde vo svete. Nazývame ho inokulácia, neskôr sa ujal termín variolizácia.

(…) Doklad o prvej variolizácii v Uhorsku pochádza z roku 1721, keď prešovský mestský lekár Ján Adam Rayman zaočkoval svoju dcéru proti pravým kiahniam. Podľa dobových dokumentov sa naučil očkovať od potulných Grékov a Arménov na východnom Slovensku. Jeho čin bol síce v Uhorsku známy, ale spočiatku išlo o ojedinelý a priekopnícky akt.

Aplikovanie variolizácie totiž nebolo bezproblémové a najmä vidiecke obyvateľstvo sa k nemu stavalo negatívne, čo potvrdzujú správy z dobových diel. Praktický lekár Fridrich Jakub Fuker (1748 — 1805) pôsobiaci v Košiciach, vo svojom latinsky písanom diele O zdraví a chorobách Uhorska (1777) informuje o pravých kiahňach v Uhorsku a zároveň sa dozvedáme o postoji obyvateľstva k variolizácii: ‚Varujem očkovateľov kiahní, aby nechodili do Uhorska, pretože by boli naším ľudom ukameňovaní, tak nenávidí čo i len zmienku o takomto čine.‘“

(B. Ricziová)

Sledujete edíciu Civilizácia vydavateľstva Premedia? Vychádzajú v rámci nej veľmi zaujímavé kúsky zaoberajúce sa prevažne svetovými či politickými dejinami, o niektorých som tu už isto písal. Výborné ale je, že v nej dávajú priestor aj slovenským autorom — v tomto našom dnešnom prípade celému autorskému kolektívu z prostredia SAV a portálu HistoryWeb. A téma knihy už ani nemôže byť aktuálne chrumkavejšia: epidémie.

Aké sú tie najstaršie zaznamenané v našich dejinách? Mohli dopomôcť k zničeniu Atén či Ríma? Poznačila čierna smrť nejako rímsko-katolícku cirkev? A čo na to Luther? Ako to bolo s očkovaním v Uhorsku? A otázka za sto bodov: prečo nosili moroví doktori tú strašidelnú masku so zobákom?

Kniha je rozdelená podľa časovej osi do štyroch oddielov. Každý pozostáva z viacerých kapitol, ktorých autormi sú archeológovia, historici alebo aj teológovia — dokopy tak prispelo svojou troškou viac než dvadsať odborníkov. Každý má, samozrejme, svoj vlastný štýl písania. Niekto svoje vedomosti podáva akademickejšie (čítaj: suchšie), niekto sa nebojí vyťahovať dobové pikošky a humor.

Tým, že zastrešujúca téma jednotlivých článkov je spoločná, niekoľko krát sa stane, že si o vybranej epidémii prečítate podobné intro — editori však už na úvod upozorňujú, že knihu nemusíte čítať zaradom. Kľudne si teda vyberajte hrozienka podľa chuti, nijako to neovplyvní váš čitateľský zážitok. Možno len budete mať v hlave mierne rozhádzanú časovú os.

Osobne ma veľmi teší, že jedným z editorov Epidémií v dejinách je aj môj rodák Oliver Zajac — o knihe sme sa už stihli porozprávať aj v našom podcaste, takže ak vás táto téma zaujíma, klikajte sem. A zistíte, prečo je dôležité popularizovať vedu a históriu — a tiež aj to, že hoaxy o očkovaní tu s nami nie sú len posledných zopár rokov.

Kovár, Zajac, Benediková (Ed.): Epidémie v dejinách
Premedia, 2020
296 strán
*
85 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie