Denník N

Prečo by nám malo záležať na financovaní programu Horizontu Európa?

Poznáte to, keď sa hociktorého politika či slovenského, alebo európskeho opýtajú novinári na to, čo by malo byť našou prioritou, tak určite zaznie výskum a inovácie. Keď však príde na konkrétne kroky a financie, tak sa priority začínajú rýchlo meniť. Toto sa stalo pred niekoľkými dňami aj počas summitu EÚ v Bruseli.

Jedným z výsledkov rokovaní hláv štátov a vlád nakoniec bolo výrazné okresanie navrhovaného rozpočtu na roky 2021-2027 pre nový rámcový program EÚ pre výskum a inovácie – Horizont Európa. Európska komisia navrhovala, aby sa z Fondu obnovy navýšil jeho rozpočet na 94,4 mld. €, čo sa následne v rámci negociácií skresalo na 80,9 mld. €. Toto rozhorčilo nie len zástupcov výskumných inštitúcií, ale aj predstaviteľov Európskeho parlamentu.  Vyzerá to tak, že žiadna z členských krajín sa výrazne nehrnula do obrany tohto rozpočtu a oveľa viac ich zaujímali granty, ktoré sa budú rozdeľovať na národnej a nie európskej úrovni. Jasne to vyjadril predseda našej vlády Igor Matovič, keď na otázku ohľadom pomeru grantov a pôžičiek v rámci Fondu obnovy povedal: „Tam hrá rolu aj množstvo iných faktorov. V 1.rade záleží na tom, aké granty sa tým znížia. Ak sa znížia granty, ktoré my dlhodobo nie sme schopní čerpať, to sú také tie programy typu Horizont, tak tam nám to v podstate v ničom neublíži. Ak sa ale zmení výška iných grantov, tak tam nám to ublíži.“ Teda klasická politika kabátu a košele.

V tomto blogu odhliadnem od toho, že programy ako Horizont 2020 a Erasmus+ výrazne podporujú európsku spoluprácu, výmenu myšlienok a európsku myšlienku ako takú a budem sa sústrediť na to, čo by nám mohlo navýšenie rozpočtu priniesť. Ohliadnem tiež od toho, že každé euro investované v rámci 7. rámcového programu pre výskum a vývoj v rokoch 2007-2013 predstavovalo 11 eur priamych alebo nepriamych ekonomických dopadov.

Prečo by nás nemal nejaký Horizont Európa zaujímať?

Faktom je, že slovenským inštitúciám sa dlhodobo nedarí uspieť v konkurencii európskych kolegov. Rámcové programy nám istým spôsobom nastavujú zrkadlo, keďže prakticky jediným kritériom na ich získanie je excelentnosť. A v tej naozaj za Európou zaostávame. Prakticky vo všetkých porovnaniach sa medzi členskými krajinami EÚ pohybujeme v poslednej štvrtine alebo pätine. Výskum a inovácie sú na Slovensku dlhodobo (a keď hovorím dlhodobo, tak myslím od vzniku Slovenskej republiky) extrémne podfinancované. Vedeli ste napríklad, že len v dvoch rokoch sme mali podiel investícií do výskumu k HDP vyšší ako 1%? V roku 1997 a 2015. V roku 2018 to bolo 0,84% HDP, pričom priemer EÚ je 2,19%. Netreba sa teda čudovať, že naša úspešnosť v rámcových programoch je taká, aká je. Vo výške získaných financií sme na 24. mieste a ak to prepočítame na počet výskumníkov, tak sme na predposlednom. Z tohto pohľadu by nás teda nemali nejaké rámcové programy zaujímať. Veď je to predsa len ihrisko pre inovačne silné krajiny, čo Slovensko, žiaľ, nie je. Chcieť od našich podfinancovaných výskumných inštitúcií, aby sa aktívne presadili v rámcových programoch je ako chcieť, aby Slovan Bratislava hral každý rok vyraďovaciu fázu Ligy majstrov a pravidelne porážal Barcelonu.

Faktom je tiež, že čo sa týka Horizontu 2020 (aktuálny rámcový program), tak je Slovensko čistým platcom. A z každého „investovaného“ eura sa nám vráti 50 centov. Čistými platcami sú však  aj krajiny, o ktorých by to nikto nepovedal, napr. Nemecko a Francúzsko.

Prečo by nás Horizont Európa zaujímať mal?

Rámcové programy podporujú tú najlepšiu vedu a inovácie v Európe a tým, že na nich participujeme,  máme možnosť  porovnávať sa a spolupracovať s najlepšími európskymi, ale aj svetovými vedcami. To nám napríklad projekty zo štrukturálnych fondov neumožnia.

Rámcové programy sú zároveň tiež výrazne podfinancované. V silnej konkurencii uspeje len 1 zo 7 projektov. Úspešnosť projektov so slovenskou účasťou je ešte o niečo nižšia. Projekty sa na základe hodnotenia rozdelia do štyroch základných kategórií:

  • Financované projekty (14,37%)
  • Projekty na rezervnom zozname (5,65%)
  • Projekty, ktoré úspešne prešli hodnotením, ale z dôvodu nedostatku prostriedkov vo výzve nie sú financované (33,53%)
  • Projekty, ktoré neuspeli v hodnotení (46,45%).

Aktuálne tak dokáže EK v rámci Horizontu 2020 financovať len 27% všetkých projektov, ktoré úspešne prešli hodnotením expertov a ktoré je možné považovať za veľmi dobré. Veľké množstvo kvalitných projektov tak ostáva nefinancovaných z dôvodu nedostatku prostriedkov v Horizonte 2020.

To znamená, že ak by bol dostatok finančných prostriedkov, mohli by sme v Horizonte 2020 financovať o trikrát viac projektov, ktoré boli hodnotiteľmi označené ako mimoriadne kvalitné. A teraz sa dostávame k tomu, že Slovensko by mohlo z navýšenia profitovať. Máme totiž tretí najnižší pomer medzi získaným príspevok EK a príspevkom, ktorý by sme mohli získať, keby boli financované všetky projekty, ktoré úspešne prešli hodnotením. Pred nami sú už len Litva a Malta. Napríklad v prípade  Nemecka je to viac ako 31%.

Nenavýšením rozpočtu Horizontu Európa (ktorý ostáva len mierne nad úrovňou Horizontu 2020) sa opäť podstatne zvýši konkurencia, zníži úspešnosť a s ňou ruka v ruke aj participácia slovenských výskumníkov v tomto programe. Tú bude ťahať dole aj zvýšený rozpočet na výskum a inovácie z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v novom programovom období. Rovnakú skúsenosť máme už z roku 2008, keď otvorením prvých výziev z OP Výskum a vývoj následne klesla naša účasť v 7. rámcovom programe pre výskum a vývoj na polovicu. To môže paradoxne vo výsledku znamenať ešte vyššie zaostávanie za vyspelým vedeckým svetom a vypadnutie z medzinárodných sietí, keďže sa budeme viac sústrediť na národnú implementáciu fondov, ako na medzinárodnú spoluprácu.

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

Teraz najčítanejšie

SOVVA

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) je mimovládnou neziskovou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom je podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Aktivity SOVVA sa zameriavajú na päť oblastí: • Výskumné a inovačné politiky • Analýzy a hodnotenia • Popularizácia vedy • Prepájanie vedy a spoločnosti • Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom