Denník N

Najlepší literárni (ne)priatelia

Bernard Shaw povedal nahnevane Chestertonovi: „Keby som raz mal byť taký tučný ako vy, obesil by som sa!“ „A ja,“ odvetil Chesterton zdvorilo, „keby som sa raz mal v úmysle obesiť, rád vás použijem ako povraz.“

Ak existuje v literárnom svete dokonalý príklad anglického výrazu „friendly enemy“, je to práve dvojica Chesterton a Shaw.

Na začiatku 20. storočia bol Bernanrd Shaw jednou z najvýznamnejších osobností svetovej literatúry. Jeho genialitu prevyšovalo iba jeho sebavedomie a máloktorý z jeho súčastníkov mal odvahu pustiť sa s ním do diskusie.

Chesterton bol v tom období známejší ako novinár a básnik, ale Shaw ho považoval za génia a vadilo mu jedine jeho „katolícke hobby“. Považoval za stratu talentu, že dosiaľ Chesterton nepísal drámu a tak sa rozhodol pre odvážnu výzvu:

„…zničím tvoju povesť esejistu, novinára, kritika a literáta, napadnem všetko, čo ponúka útočisko tvojej lenivosti, až kým ťa hlad a hanba neprivedie k skutočnému dramatickému dielu. Opakujem svoju verejnú výzvu o mojej nadradenosti, urazím tvoju fyzický výzor, budem mučiť Belloca a ak to bude potrebné, ukradnem náklonnosť tvojej ženy pomocou svojho intelektu a atletického vzhľadu, kým neprispeješ k britskej dráme…“

Shaw, ktorý mal v tej dobe vyše päťdesiatky, to však myslel vážne a Chesterton odpovedal tým, že napísal knihu Bernard Shaw, ktorú uviedol citátom:

„Väčšina ľudí tvrdí, že s Bernardom Shawom súhlasia, alebo že mu nerozumejú. Ja som jediný človek, ktorý mu rozumie a nesúhlasí s ním.“

Shaw bol knihou nadšený a tvrdil, že to je najlepšie literárne dielo, aké sa mu kedy podarilo vyprovokovať. Neskôr však Chesterton napísal hru Magic, ktorá bola vyzdvihovaná kritikou a dokonca sa stala inšpiráciou pre film Ingmara Bergmana.

Čo sa týkalo rôznosti ich názorov, neexistoval snáď väčší rozdiel. Shaw obdivoval myšlienku „nadčloveka“, ktorá filozoficky pochádzala zo Nietzscheho spisov. Stál v jasnej opozícii proti vtedajším konzervatívnym hodnotám a naklonený k ideovej revolte. Obdivoval socializmus a v mnohých ohľadoch tvrdohlavo popieral možnosť, že by socialistická revolúcia v Rusku bola diktatúrou. Oproti nemu Chesterton hlásal svojou filozofiou paradoxu návrat ku konzervatívnym názorom. Išiel dokonca tak ďaleko, že obdivoval stredoveký model usporiadania spoločnosti, ktorý staval do kontrastu s moderným. A tak si navzájom vymieňali názory ako je tento:

„Pán Bernard Shaw je hlavne a v princípe fanatik. To je druh, akých je v modernom svete málo a jeho problém je jeho zmätené myslenie, čo znova bráni dobrému fanatikovi využiť svoju energiu pre dobrú vec. Podstatou fanatika ale je, že dokáže hovoriť sám o sebe, ale nikdy za nikoho iného.“

Chesterton a Shaw začali sériu verejných diskusií v roku 1911, ktoré pokračovali až do roku 1928. Ich posledná verejná diskusia mala ironický názov „Súhlasíme?“. Napriek tomu mali stále dobrý vzťah a ich útoky boli zamerané proti filozofii a názorom toho druhého, hoci si neodpustili ani ironické komentáre.

Chesterton: „Pri pohľade na vás, milý Shaw, mám pocit, že Anglicko postihol hladomor.“

Shaw: „A pri pohľade na vás, to vyzerá, že ste ho spôsobil.

Asi najzaujímavejším momentom ich spoločného priateľstva bolo, keď spolu hrali kovbojov vo filme, ktorý sa žiaľ nezachoval.

V roku 1935 Chesterton umiera a podľa viacerých svedectiev sa Shaw v spoločnosť vyjadril, že „svet nie je dostatočne vďačný za Chestertona“.

V niektorých ohľadoch je v obidvoch prípadoch pravdou, že sa na nich neprávom zabudlo. Chesterton je pre mnohých autorom „otca Browna“ a Shaw sa stal pre mnohých iba tým, podľa ktorého hry sa natočila „My Fair Lady“.  Hoci, nie všetko je stratené. Vďaka novému prekladu Muža, ktorý bol Štvrtok môžete spoznať Chestertonovu fantáziu a jeho schopnosť diskutovať a argumentovať napríklad v Na ostrie argumentu . Shawove hry znamenajú pre mnohých začiatok moderného divadla a obsah Živnosti pani Warrenovej doslova šokoval verejnosť.  A dokonca je možné prečítať si  prepis jednej z diskusií týchto  /ne/priateľov.

 

Igor Čonka

OZ Zabudnuté knihy

Zdroj obrázkov – Wikipedia, voľné dielo

Teraz najčítanejšie