Denník N

Paradoxy viery: Strom Poznania

www.facebook.com/existujeboh/
www.facebook.com/existujeboh/

Vraví sa, že ak už zhrešiť, tak poriadne. Čo by sa stalo, ak by sa Adam s Evou najedli zo stromu poznania do sýta? A prečo bol zakázaný práve tento strom?

Príbeh o Adamovi a Eve nie je jediný, v ktorom je poznanie TABU, prekročenie ktorého sa trestá. Paradoxne, čím hlbšie poznanie máme, tým lepšie dokážeme rozlíšiť,  čo je dobré a čo zlé a rozhodnúť sa správne v každej situácii, aj bez prikázaní z hora.

Ak by poznanie nebolo zakázané ovocie, nemuselo by dochádzať k používaniu zlých prostriedkov pre dobré účely, pretože by sme poznali dobré prostriedky aj dobré účely. Neboli by Inkvizícia a jej chorá vidina spásy hriešnikov, alebo prísne a neláskavé rodičovstvo a jeho pomýlená vidina dobrých, vzorných, disciplínovaných detí (budúcich neurotikov), …premárnenie života v honbe za úspechom a bohatstvom s falošnou vidinou šťastia, dodrbanie planéty na ceste za technickým a vedeckým poznaním, …šírenie lásky (kresťanstvo), bratstva, slobody a rovnosti (Napoleón) a ďalších vznešených ideí – násilím.

„Poznanie nemá potenciál škodiť. Moc ubližovať majú omyly na ceste za poznaním a hlúposť.“

Neúplné poznanie. Naše poznanie sa často podobá na slepé uličky, z ktorých sa vraciame, občas na krúženie v bludnom kruhu, či na záplatu, ktorou prekrývame diery v záplatách nášich predošlých poznaní. Čím hlbšie máme poznanie, tým lepšiu a mierumilovnejšiu spoločnosť vytvárame. (Viď. história)

„Poznanie nevedie k pýche, naopak! Poznanie vedie k skromnosti a porozumeniu.“

Prométeus v starých gréckych bájach ukradol Bohom oheň a doniesol ho ľudom v dutej palici. Učil ľudí poznaniu remesiel, prírody, liekov. Tým si pohneval Bohov, ktorí ho za trest prikovali ku Kaukazskej skale. Naveky. Až kým neprišiel Herakles, ktorý Prométea oslobodil a dal mu prsteň s kúskom skaly, aby tak neporušil Boží trest. Tak ľudia začali nosiť prstene na znak úcty k Prométeovi, ktorý im dal poznanie.

„Všetci sme na neustálej ceste za poznaním. Niektorí však sedia v prachu v domnení, že sú v cieli smejúc sa z okoloidúcich.“

Semitský Boh (Jahwe) šiel v krutosti o pár levelov ďalej. Nepotrestal len previnilcov, ale všetky ich ďalšie pokolenia. Vyhnal prvých ľudí z raja, aby žili v chorobách, ťažkej práci a utrpení, kvôli tomu, že ho neuposlúchli a ochutnali zo stromu poznania. Čo by sme si pomysleli o takých rodičoch, ktorí vyhodia deti z domu, lebo tajne zjedli zakázanú sladkosť? Občas by títo krkavčí rodičia hodili deťom jedlo z balkóna na ulicu a ony by sa tešili, že im padá manna z neba. Áno, aj tak sa dá na tento príbeh pozerať v momente, ak si predstavíme, že takýto boh je náš otec. Tu podobne ako Herakles oslobodil Prométea, prišiel Ježiš, aby oslobodil ľudí od dedičného hriechu a večného zatratenia – sebaobetovaním. Na znak úcty k Ježišovi, nosia ľudia kríž.

Prečo Boh zakázal Adamovi a Eve jesť práve zo stromu poznania? Prečo nie napríklad z ľuľkovca zlomocného, či inej jedovatej rastliny? (Aj tu sa mohlo ušetriť pár životov.)

Čo ak by Boh urobil presný opak? Vysadil by stromy poznania všade, kde sa dá a povedal ľudom: Jedzte z nich do sýta, aby ste poznali, čo je dobré a čo zlé, aby ste poznali minulosť, prítomnosť aj budúcnosť a vyvarovali sa chýb, omylov a nástrah. Aby ste sa vyhli chorobám, nepriateľom aj utrpeniu. Jedzte deti moje. Aby vám nik neublížil, ani vy aby ste nikomu neubližovali. Jedzte, aby ste aj mňa poznali a nenechali sa klamať falošnými prorokmi hlásajúcimi falošných, krutých, neláskavých bohov. Jedzte a nebudete sa musieť viac trápiť tým, čo ste urobili a nemali , alebo neurobili a mali. Aby ste nemuseli nariekať a vravieť keby bolo keby, keby sme len vedeli. Jedzte a budete vedieť. Nebudem vám musieť dávať prikázania, ani vás trestať, lebo sami poznáte, čo je dobré a čo zlé. Sami nájdete cestu k šťastiu a nikomu šťastie neodopriete.


Predstavme si, že by sme poznali budúcnosť toho, čo sa nám stane, ak sa rozhodneme tak či onak. Ak spravíme to či ono. Vždy by sme sa vedeli rozhodnúť, čo nám prinesie šťastie a čo nie. Nikdy by sme nezablúdili, ani reálne ani obrazne. Nezišli z cesty, nestratili sa. A nedokázali by sme ani nikomu ublížiť, lebo aj ten „niekto“ by poznal svoju budúcnosť a vyhol by sa nám. Ani nám by nemohol nikto ublížiť, ani choroba, ani úraz, ani nepriateľ. Všetko by sme včas videli a vybrali si vždy tú najlepšiu alternatívu a riešenie. A tiež by sme poznali, že empatia, súcit a porozumenie vedie k pokoju a vnútornému šťastiu. Poznali by sme, že predátorom aj parazitom sa síce darí, ale oveľa viac sa darí bytostiam, ktoré žijú v symbióze s inými bytosťami. Poznali by sme, že cesta k štastiu (aj materiálnemu) vedie cez porozumenie, súcit a priateľstvo a že to je naša najväčšia evolučná výhoda. Porozumenie, súcit a empatiu by sme vkladali do všetkých našich vzťahov k iným, k samým sebe, k našim deťom. Poznali by sme, čo môžme zmeniť a s čím sa máme zmieriť a netrápili by sme sa tým, čo zmeniť nemôžme vo falošnom domnení, že môžme.
Nebol by náš život a ľudský svet krajší, ak by sa Adam s Evou do sýta najedli zo stromu poznania? Ak by si vzali na cestu z raja, aspoň jednu prepravku tých vzácnych jabĺk? O koľko ďalej sme dnes mohli byť? Koľko trápania, vojen, chorôb, hádok, smútku, sme si mohli ušetriť?

Teraz najčítanejšie