Denník N

Mala by Európska únia podporovať ochranu ľudských práv vo svete ?

Jednoduchá otázka s jasnou odpoveďou. Áno, jednoznačne áno. Avšak pri tejto odpovedi sa vyskytne ďalšia, tiež veľmi jednoduchá otázka, ktorá však má o dosť komplikovanejšiu odpoveď. Ako podporovať? Nie je to len otázka „ako“, ktorá má veľmi zložitú odpoveď, vynárajú sa aj ďalšie otázky: kde, kedy a prečo?

Prečo by sa mala Európska únia zaujímať o podporu ľudských práv niekde v zahraničí, keď sa samotná rieši problémy na domácej pôde? Kde a kedy by mala Európska únia zasiahnuť? A má vôbec Európa prostriedky na to, aby sa zasadzovala v poli zahraničnej politiky v  prospech ochrany ľudských práv? Toto je rozhodne téma na celú knihu, kvôli rozmanitosti všetkých jej aspektov. Ja sa zameriam len na otázky: ako a prečo by  mala Európska únia podporovať ochranu ľudských práv vo svete, pretože dôvod a spôsob sú najdôležitejšie.

Ako by sa teda mala EÚ zasadzovať o ochranu práv vo svete ? Hneď na úvod  si je nutné ozrejmiť, čo myslíme pod pojmami EÚ a ľudské práva. V tomto článku je Európska únia chápaná ako sústava inštitúcií, z ktorých sa najviac na ochrane ľudských práv podieľa Európska komisia, parlament a rada. Nebudeme sa zaoberať činnosťou jednotlivých členských štátov, keďže každý z nich má svoju vlastnú zahraničnú politiku. Taktiež je dôležité objasniť, o akých ľudských právach táto práca pojednáva, pretože každý jednotlivec tento pojem chápe odlišne. Budeme hovoriť o ľudských právach, tak ako sú definované vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv z roku 1948. Jej tridsať článkov totiž predstavuje práva, ktoré každý z nás považuje za tie najdôležitejšie a najzákladnejšie a mali by prislúchať každému človeku na planéte.  V súčasnosti sú tieto práva zaručené a chránené len v rozvinutých krajinách (a to tiež nie dôsledne) a obyvatelia tretieho sveta (globálneho juhu – ako len chcete) sú o ne často pripravovaní. Preto jeden z efektívnych spôsobov, ako by  mala a ako aj Európska únia podporuje ochranu ľudských práv, je cez rozvojovú pomoc. Ochrana demokracie a ľudských práv bola v roku 1992 v Maastrichtskej Zmluve stanovená ako všeobecná zásada práv EÚ a  jej inštitúcie, ale aj členovia jej preto museli podriadiť  svoje aktivity. Podpora ľudských práv sa takto stala cieľom rozvojovej pomoci, ktorá nie je bezvýhradná. Do zmlúv s krajinami tretieho sveta sa totiž začali pridávať podmienky, ktoré fungujú na princípe odmeny a trestu, ktorý predstavujú sankcie. Zároveň s ochranou ľudských práv EÚ presadzuje aj svoje vlastné geopolitické záujmy a zlepšuje svoju pozíciu vo svete, čo je dokázané geografickou alokáciou rozvojovej pomoci v prípade európskych krajín mimo EÚ. Takže takýto spôsob ochrany ľudských práv sa ukazuje byť výhodný aj pre samotnú úniu a zároveň vyvracia argumenty tých, čo tvrdia, že takáto pomoc je pre EÚ plytvanie prostriedkami.

Ďalší avšak viac kontroverzný spôsob je vojenská intervencia.. História nám ponúka dva dokonalé príklady, čo sa môže stať v prípade vojenského zásahu a tiež v prípade nečinnosti. V rokoch 1998-99 sa vyhrotila situácia v Kosove až natoľko, že v bezprostrednom ohrození života sa ocitlo 300  000 ľudí.  23. marca 1999 generálny tajomník NATO Javier Solana nariadil vrchnému veliteľovi spojeneckých síl v Európe – americkému armádnemu generálovi Wesleymu Clarkovi začatie vzdušnej operácie v Juhoslovanskej zväzovej republike. 24. marca 1999 NATO zahájilo bombardovanie Juhoslávie, ktoré malo za následok 3000 obetí, prevažne nevinných civilistov. Na druhej strane stojí nečinnosť medzinárodného spoločenstva počas genocídy v Rwande, kedy počas troch mesiacov bolo zmasakrovaných minimálne 800 000 príslušníkov etnickej menšiny, kmeňa Tutsiov spolu s umiernenými členmi väčšinového obyvateľstva. Týmto obetiam sa pritom dalo jednoducho zabrániť, alebo aspoň veľmi výrazne zredukovať v prípade vojenského zásahu zo zahraničia (Francúzsko malo svoje jednotky na hraniciach). Vojenská intervencia vie byť v niektorých prípadoch veľmi účinná, avšak niekedy sa ukáže ako úplná katastrofa, ako tomu bolo v prípade Líbye v roku 2011. Preto sa zvažuje vždy ako posledná možnosť a uprednostňujú sa radšej formy ekonomického a politického nátlaku.

Veľmi dôležitý faktor je tiež aj podpora verejnosti. Verejnosť musí mať záujem na tom, aby únia podporovala ochranu ľudských práv v zahraničí a v tom majú podstatnú úlohu aj média a informovanosť obyvateľov. Pokiaľ aj samotní obyvatelia členských štátov EÚ chcú podporovať a chrániť ľudské práva vo svete, inštitúcie majú omnoho väčšiu šancu na úspech, pretože téma ľudských práv sa stane legitímnou a diskutovanou aj vo verejnom živote a stane sa zaujímavou aj pre politikov, ktorí v tejto téme uvidia možnosť na úspech u voličov.

Európska únia by rozhodne mala podporovať ochranu ľudských práv vo svete. Každý človek si zaslúži žiť slobodne a ľudské práva by nemali byť výsadou len rozvinutých krajín.  Prináležia totiž každému jednotlivcovi bez ohľadu na  pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod prípadne iné postavenie a nie sú závislé od štátnej moci, keďže ona ich nevytvára, je len ich garantom. Obyvatelia členských štátov EÚ žijú už 70 rokov v mieri a blahobyte. Sú tu už celé generácie, ktoré nepoznajú vojnu či nedostatok. Takýto stav, ktorý panuje v Európskej únii je však ojedinelý. Dokonca aj v niektorých susedných štátoch, ktoré sú nám tak blízko, prebieha vojna a ľudské práva sú pošliapavané. My Európania by sme nemali zabúdať na to, aké to je žiť v neustálom strachu a mali by sme ako celok, Európska únia bojovať za ochranu práv všade vo svete, pretože kedykoľvek sa môže stať, že situácia, ktorá je v niektorých rozvojových krajinách sa prenesie aj na naše územie.  Preto je najdôležitejšia prevencia,  ktorá by zabránila akejkoľvek nerovnosti, zvýhodňovaniu či následnému konfliktu, či už ekonomickou, politickou a pokiaľ je to nutné aj vojenskou cestou.

Tento článok by som chcel použiť ako odrazový mostík pre blog o situácii v Bielorusku a pokúsiť sa v ňom odpovedať na otázku či by po zmanipulovaných voľbách nemala Európa zasiahnuť. neskôr sa však chcem dostať aj k problematike ľudských práv na Slovensku.

Teraz najčítanejšie

Matej Jando

Študent hospodárskej politiky a medzinárodných vzťahov a oboru právo a financie na Masarikovej univerzite. (ESF, FSS, PrF). Absolvent histórie a európskych štúdií na Filozofickej Fakulte Univerzity Karlovy (FFUK).