Denník N

Výlet do metalového neznáma

Niekedy treba dolovať naozaj hlboko, kým narazíte na skryté poklady. Aj v metale :) Zdroj obr.: NSEnergyBusiness.com
Niekedy treba dolovať naozaj hlboko, kým narazíte na skryté poklady. Aj v metale :) Zdroj obr.: NSEnergyBusiness.com

Ako ste si už asi stačili všimnúť, som tak trocha maník na hudbu, predovšetkým metalovú. S muzikou rastie chuť, a tak skúšam nielen stále nové kapely či spôsoby počúvania, ale aj odlišné cesty, ako sa k tomu všetkému dostať a ako si to vychutnať.

Prišiel som teda s nápadom konečne preskúmať podzemné kráľovstvo Roxy Music na Laurinskej. Len som vedel, že tam niečo je. Reku vyskúšame.

Povedal som si, či vlastnými silami a lebo s pomocou majiteľa/obsluhy, že tentoraz nebudem brať osvedčené a dávno napočúvané veci, ale záležitosti, ktoré skoro alebo vôbec nepoznám.

Spájať ich mali akurát hmlisté žánrové hranice – hľadal som nové symfonické či progresívne nahrávky, alebo skrátka niečo príjemné a aspoň ako tak melodické. Pokojne aj nejaké obskurnosti, len aby to neboli CD, ktoré človek tak ľahko nájde.

Daný výber albumov a kapiel zaručoval, že som voči ním nemal žiadne predsudky ani očakávania (okrem krátkych ukážok, ktoré mi prehrali). V rámci počúvania som tak nebol ohraničený ani zviazaný ničím, len vlastným sluchom, mozgom a predstavivosťou, mohol som sa nechať unášať. Uvidíme, kam ma tá či ktorá nahrávka odnesie a či si výlet užijem.

Keďže nedisponujem horibilným platom ani nemám vankúš vypchatý kičurínami (aka zlatými tehličkami), stanovil som si približný cenový limit, do ktorého sa musím zmestiť.

V nadchádzajúcich riadkoch vám nazbierané a napočúvané CD predstavím tak, ako som ich vnímal a či som v nich objavil skryté poklady.

Posledné dva albumy v článku predstavovali pre mňa rovnakú neznámu ako tie naškrečkované z Roxy Music za asi dva mesiace. Pochádzajú od Scarlet Records, ktorí v rámci svojho promo programu (do ktorého som sa zrejme zapojil v čase, keď som ich emailom žiadal o recenznú kópiu albumu Emotions od Excalionu) zvyknú ponúkať zadarmo na stiahnutie rôzne novinky “za cenu”, že sa o nich napíše. Väčšina zaslaných vecičiek ma nezaujala, ale tie dve, ktoré áno, vám takisto predstavím.

Vydajte sa teda so mnou do neznáma :)))

Moje letné metalové úlovky. Momentálne majú svoje miestečko hneď pri CD prehrávači, aby boli rýchlo k dispozícii. Foto: vlastné

Empty Tremor – Eros And Thanatos

Ak je prog/power metal dobre technicky zahratý a slušne odspievaný, vlastne ani je nie šanca, aby znel nejak výrazne zle. Presne to platí pre túto dosku.

Príjemná, pekne plynúca vybrnkávačka, dostatočne svojská, aby ste sa nemuseli chytať za hlavu ako pri raných Circus Maximus albumoch, prečo niekto premazal názov kapely z Dream Theater na iný.

Nie je super-hot, ale je dostatočne kvalitná na to, aby ste neľutovali minuté eurá. Môže byť. Ako prípadný darček fanúšikovi (alebo fanúšičke) žánru takisto neurazí :)

 

Twinspirits – Forbidden City / Legacy

Obe CD sú typovo podobné ako predošlá spomenutá záležitosť, akurát každý aspekt je ešte o kúštik lepší.

Taký ten typ kapely, ktorý si radi vypočujete, ak vám tvorba veľkých mien žánru už lezie krkom a chcete niečo podobné, ale zároveň o kúsok iné.

 

Order Of Israfel – Wisdom

Staršie albumy Black Sabbath ma nikdy obzvlášť neuchvátili, zrejme je to Ozzyho hlasom a spevom celkovo, ktorý je síce nezameniteľný, ale nepatrí medzi najvymakanejšie.

Švédska partička Order of Israfel nesie veľmi silný vibe ranejšej tvorby Sabbathov, prípadne časti Ozzyho tvorby aj s doomovou zložkou a la Mr.Crowley a do celkového mixu pridáva progresívne znejúce inštrumentálne vyhrátky. Plus čistejši a príjemnejšie znejúci spev, samozrejme.

Sakramentsky dobre sa to počúva, takže poteší aj dlhšia stopáž skladieb.

Nerád by som zabudol na vyslovene krásnu grafickú úpravu, kde síce miestami neviete nič prečítať, ale stránky bookletu sú aj tak výživné pre oči a pridávajú plusové bodíky k prezentácii.

 

Pantommind – Shade Of Fate / Lunasense

Aj vám chýba akási pomyselná zlatá éra škandinávskeho power/prog metalu, kedy formácie ako Pagan’s Mind či Anubis Gate vypúšťali jednu pecku za druhou?

Tak ste práve našli ďalšiu, aj keď mám pre vás jednu zlú správu – kapela ako entita to už má bohužel za sebou. Ostali po nich len tri albumy, z ktorých prvé dva (tretí vyšiel krátko po oficiálnom rozpade) sa mi podarilo zohnať vo výhodnom dual packu :)

Ťažko povedať, ktorý z nich sa mi páčil viac, asi by som to uhral na nerozhodný stav. Občas mi zo skladieb vyskakoval podobný feeling, ako keď mi svojho času ešte v nitrianskom Rock Extremum shope predavač pustil prvé tóny skladby Snowblind od Anubis Gate – počuť, že ide o prog, ktorý ale dokáže takmer okamžite strhnúť poslucháča bez toho, aby strácal výrazne na komplexnosti.

Ak sa vám tieto CD podarí zohnať, rozhodne vám do kolekcie pribudnú cenné kusky :)

 

For All We Know – Take Me Home

Marha, že som o nich nevedel skôr! Mená z kapiel ako Within Temptation, Pain Of Salvation a rôzne guest pasáže od známych holandských spevákov a speváčok, za mikrofónom týpek menom Wudstik, známy progovým poslucháčom najmä z Ayreonu, kde sa vcelku predviedol.

Zaujímavý lineup, ukážka ma zaujala natoľko, že som CD hneď pridal medzi tie “vyvolené” na tento experiment :)

Veruže som spravil k… dobre. Album nenudí, vinie sa ním podobná nálada ako v niektorých starších nahrávkach Pain Of Salvation.

Inštrumentálne nejde o žiadne orgie, teda ďalšia podobnosť s PoS, ktorí si nikdy nezakladali na prsty-lámajúcich kompozíciách, pričom komplexita bola stále prítomná, len na vec šli z iného uhla ako mnohí.

Wudstikov spev aj hlas dodávajú CDčku pomerne upokojujúce kvality. Nie úplne na úrovni Phantasma (side projekt Charlotte Wessels z Delain a Georga Neuhausera zo Serenity), ale nemá k nemu ďaleko.

Malé plus za fakt, že podobne znejúcich nahrávok na trhu nie je veľa :)

 

Vitruvius – Vitruvius / Above The Silvered Sky

Priznám sa, v tomto prípade som sa nechal zlákať skôr pôsobivou obálkou a prostou informáciou, že tiež ide o prog.

Keď nerátam Cathubodua, tak album Vitruvius sa v mojom CD prehrávači otočil asi najviac krát spomedzi všetkých spomínaných.

Úvod ma mierne “naľakal”, lebo vyvolal milné očakávanie, že ide o jednu z množstva “kopírok” Dream Theateru. Pasáže krátko nato však ukázali neopodstatnenosť mojich obáv a mohol som si užívať naozaj fajný a osobitý prog.

Osobitne popri skvelých inštrumentálnych výkonoch musím zmieniť speváčku Dulce Robles (kapela pochádza z Mexika) a jej vskutku parádny výkon, ktorému nechýba aj pestrosť polôh či prejavu. Občas do melódií zamieša aj nejakú tú opernú polohu.

Druhý album je takpovediac nemožné získať vo fyzickej kópii a osobne nie som fanúšik kupovania digitálnej kópie (sorry guys), takže v tomto prípade mi neostala iná možnosť ako… no viete (ak niekto vie, kde sa dá fyzické CD reálne zohnať, rád si nechám poradiť). Vzhľadom na jeho kvality je to neskutočná škoda, pretože vysoké kvality prvého albumu sa mu darí posúvať ešte o malý kúsok ďalej.

Ešte viac ma štve skutočnosť, že okolo kapely je cca od roku 2017 úplné ticho. Bolo by mi naozaj ľúto, keby takýto talent zapadol v ruchu života, lebo ako možno viete, metal nepatrí medzi najvýnosnejšie odnože hudby, a tak sa kapely vyparia do stratena čisto kvôli tomu, že na muziku jednoducho nie je čas ani energia popri bežných starostiach.

Budem dúfať, tak ako si zbožne prajem návrat Bal-Sagoth na scénu, že Vitruvius povstanú z popola a darujú svetu aspoň jednu ďalšiu zbierku parádnych songov :)

 

Cathubodua – Continuum

“Cover art vyzerá brutálne, že wau. Povedzte mi, prosím, že je to niečo symfonické, hneď to berem!” Asi tak by sa dalo zhrnúť dianie, než Continuum pristálo v mojom pomyselnom košíku.

Očakával som ľahko stráviteľný, na posluch a mozgovú kapacitu nenáročný, ale vkusný symfonický metal. Kvalitku som dostal, a ešte akú, ale rozhodne nie tisícu kópiu Nightwishu a podobných :)

Prvá myšlienka, čo mi prebehla hlavou pri úvodných posluchoch bola, ako to celé má z nejakého dôvodu feeling ako After Forever, než od nich odišiel Mark Jansen, založil si Epicu a kapela nabrala progový smer. Znovu však pripomínam, Cathubodua rozhodne nepôsobí ako vykrádačka alebo zlepenec vplyvov.

Speváčka strieda celé spektrum polôh a štýlov a rozhodne nie je sama, aj osadenstvo zaobstarávajúce melódie sa činí a zaručuje, že rozhodne vás nuda nebude zmáhať k spánku.

Aj v rámci samotných songov málokedy nájdete úplne 100% typický model úvod-sloha-refrén-sloha-refrén-sóla-posledný refrén. Zakaždým ho kapela dokáže ozvláštniť nejakou zmenou tempa, melódie či nálady. Občas dokonca využívajú podobnú fintu, akú pred mnohými rokmi povedzme Kiuas – inštrumenty dávajúce miestami až melodeath / death metalové vyhrátky, zatiaľ čo vokály si idú klasicky čisto alebo operne.

Nečakajte teda hladkú jazdu ako pri veľkej časti tvorby Epica alebo rôznych priamočiaro znejúcich formáciách. Nespochybniteľný progový element a nápaditosť jednotlivých skladieb zaručia, že album má aj po mnohých vypočutiach čo ponúknuť.

Keby sa o Continuum dozviem skôr, je možné, že niektoré z top 5 albumov minulého roka by sa muselo posunúť nižšie. Čo už, pri všetkej snahe nie je možné obsiahnuť komplet nahrávky, aké počas roka vychádzajú :)

Debut belgickej partičky Cathubodua si rozhodne zožente. Čím skôr. Budem im držať palce, aby aj na ďalšom CD potvrdil svoji ohromný potenciál :)

 

Scarlet Records promo CDs

Skeletoon – Nemesis

Neviete sa nabažiť hyperbombastického metalu a la Rhapsody Of Fire a obľubujete aj trochu veselšie melódie? Nech sa páči.

Teda, ehm, ako komu. Hladký priechod cez uši a mozog najnovšej nahrávke nerdovskej kapele uprieť nemožno. Ani po x posluchoch vo mne nevyvolávajú žiadne výraznejšie emócie. Ako nenáročná výplň na festival alebo ako podmaz do rock/metalového klubu naozaj fajn, ale toť vsjo, guys.

Najlepšou skladbou je tak paradoxne ich vcelku vydarený cover Carry On, akási pocta výnimočnému spevákovi André Mátosovi.

Spomínaná skladba v pôvodnom znení kapely Angra, spomínaný cover kapela ešte verejne nevypustila:

 

Moonlight Haze – Lunaris

Títo Taliani ma sprvu zaujali jedinou vecou – za mikrofón sa postavila bývalá speváčka z Temperance Chiara Tricarico (áno, tá, čo vyzerá ako klon Simone Simons z Epica). Reku cool, vyskúšam.

Asi najlepšie by sa moje dojmy z druhého albumu Moonlight Haze dali zhrnúť pre mňa typicky divnou analógiou.

Poznáte asi stavy, keď nemáte veľmi dobrú náladu a chcete do seba dostať nejaký cukor, ale zároveň by ste si neradi vybielili účet. Namiesto fajnovej čokoládovne sa vyberiete do LIDLu alebo podobnej ustanovizne s lacnými, ale vcelku “decent” potravinami, a do košíka šmaríte balík croissantov, nejakú veľkú čokoládu a ďalšie veci na utešenie (rozumej čím viac krvi v žalúdku a trávení, tým menej v mozgu :D).

Chuť teda dostanete celkom dobrú, ale ste si vedomí, že do výroby nešli tie najkvalitnejšie suroviny, eufemisticky povedané, a telo vám rozhodne nepoďakuje.

Požadovaný účinok rýchleho ústupu psychickej bolesti však dosiahnete.

Späť k muzike, kúpou tohto CD dostanete pomerne uhladenú kolekciu pesničiek s jasným cieľom, ktorý sa darí napĺňať. Z Chiary síce neodpadnete blahom ako pri elitných speváčkach typu Floor Jansen alebo Tarja Turunen (prípadne Noora Louhimo či Adrienne Cowan, aby sme boli žánrovo bližšie), ale takisto ako v Temperance sa príjemne počúva a to, čo má dávať, dáva s prehľadom.

Podobne ako pri Skeletoone, aj tu sa mi z nejakého neveľmi pochopiteľného dôvodu asi najviac páči najmenej originálna skladba (so slovom originalita by som okolo Moonlight Haze príliš nebehal, ale majú aj svojské momenty) Without You. V stopáži necelých 5 minút sa im najprv v úvode “podarí” takpovediac vykradnúť úvodný motív od Sabatonu (konkrétne Shiroyama, a povedzme si úprimne, Sabaton tiež nepatrí medzi etalón originality, keď nerátame niektoré aspekty) a v refréne zas motív ako vystrihnutý (a upravený) z legendárneho songu Father Time od Stratovariusu (album Episode, teda ich vrchol slávy).

Takisto ako Skeletoon to vidím na výplňovú kapelu na festivaly, ale i tak príjemná vec na občasné vypočutie, keď nechcete príliš zaťažovať váš analytický aparát :)

 

Tak, a sme skoro na konci. Opäť by som rád poďakoval osadenstvu Roxy Music, vďaka ktorým sa mi vrátili nielen spomienky na prehrábávanie sa CDčkami v Rock Extremum, kam som sa chodil zašiť vo voľnom čase počas bakalárskeho štúdia, najmä medzi prednáškami/seminármi. Presne ten nostalgický závan a ešte čosi navyše.

Aby sme sa ale dobre rozumeli, tento článok nie je reklama a od spomínaného obchodu som neobdržal žiadny sponzorský dar, CD som si poctivo zakúpil a napočúval :)

Experiment dopadol nanajvýš úspešne a momentálne točím každé jedno CD, neľutujem ani cent a určite ho v blízkej budúcnosti zopakujem.

Objavovať nové veci takýmto sviežim spôsobom ma náramne bavilo. Dúfam, že vďaka tomuto článku aj vy objavíte kapely/albumy, o ktorých ste doteraz ani nechyrovali :)

Ako vždy, ďakujem za pozornosť a vidíme sa. Stay metal \m/

Zdroj: Meme Generator

 

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))