Denník N

L. Cch´-sin: Vzpomínka na Zemi (Čitateľský denník 38/2020)

„Ze sociologického hlediska mnohem menší komplikace než hibernace přinesla například technologie klonování člověka. S klonováním se pojily nanejvíš morální otázky a ty si navíc kladli jen ti, jejichž mravní kompas se orientoval podle křesťanství. Oproti tomu problémy, které šli ruku v ruce s hibernací, byly velmi praktické a dotýkali se celé lidské rasy.

Začala se šířit obava, že jakmile se z hibernace stane všeobecně dostupný komerční produkt, pak všichni, kdo si ji budou moci dovolit, bez váhání naskočí do rychlíku do budoucnosti a zbytek lidstva zůstane na peronu, v relativně deprimující přítomnosti, a nezbude mu, než si onen vysněný ráj vybudovat. Ještě větší starost však lidem dělalo lákadlo ze všech nejpřitažlivější — nesmrtelnost.“

Problém úspešných sérií je s ich zakončením — viď záver seriálovej Hry o tróny. Každý skalný fanúšik chce dostať niečo, čo ho odrovná, čo bude majstrovskou bodkou za jeho obľúbenou ságou. A potom… potom sme mnohí sklamaní. Aj keď nevieme, čo vlastne chceme, chceme to inak. A lepšie. A hneď. To je pre mňa osobne aj prípad ukončenia (ináč výbornej) sci-fi trilógie Vzpomínka na Zemi.

Medzi ľuďmi a mimozemskou civilizáciou Trisolaris vládne mier. Tak trocha vynútený patovou situáciou (veď viete, princíp Temného lesa), ale predsa. Obe civilizácie prosperujú a učia sa od seba navzájom — ľudia novým technológiám, emzáci umeniu a humanizmu. Z hibernácie sa po tristo rokoch prebúdza letecká inžinierka Ccheng Sin a prináša info o dávno zabudnutom projekte pod názvom Schody. Naruší jej prítomnosť krehký mier? A čo ostatné tajomné civilizácie — je bezpečné zistiť, že máme oveľa viac susedov, než sme sa nazdávali?

Ak pri predchádzajúcich častiach niekomu chýbal bohatší citový svet postáv, nech sa páči, tu ho má vykreslený neporovnateľne bohatšie. Hlavná hrdinka sa zamiluje ozaj tragickou láskou, putuje sa tu kvôli nej doslova cez celé veky a svety. Cch´-sin sa nebojí (a to sa mi veľmi páči) vkladať do svojho diela aj vsuvky z tak trocha iných žánrov — tu sme sa napríklad dočkali historického obliehania Konštantínopolu a série rozprávok, ktoré posúvajú dej významne dopredu.

Taktiež pokračujeme v hard sci-fi linke kladenia si technologicko-civilizačných otázok. Ako by ste, napríklad, vysťahovali celé ľudstvo zo Zeme? Náš autor stavia celé štáty na obežných dráhach, buduje vesmírne výťahy, navrhuje múzeum ľudskej civilizácie na Plute a podobné maličkosti. Kniha je plná zvratov a odsýpa veľmi, veľmi rýchlo. Až kým neprídeme na nejakú tú stranu číslo šesťsto.

Tu to pre mňa pomaly prestáva fungovať. Akonáhle postavy opustili Pluto a vydali sa do fantsmagorických vôd, začal som uvažovať, prečo majú niektorí hard sci-fisti (od Kubricka, cez Nolana až po nášho čínskeho kamaráta) potrebu zakončovať svoje diela metafizicko-neviemakoešte. Áno, uvedomujem si, že popri vyššie menovaných autoroch sa drží Cch´-sin ešte pri zemi — ale aj tak mi to všetko vôbec nesadlo. V kombinácii so sníženým tempom poslednej tretiny som knihu odkladal s miernym sklamaním.

Ale pozor! Napriek môjmu záverečnému vyplakávaniu si myslím, že celá trilógia rozhodne stojí za to. Množstvo podnetných otázok, zvratov, nápadov, iné zmýšľanie o postavách, než sme zvyknutí tu na západe. Ak budete mať možnosť, choďte do toho. A možno aj ten záver sa vám bude nakoniec páčiť.

L. Cch´-sin: Vzpomínka na Zemi
Host, 2018
751strán
*
80 %

Moje písačky a kresbičky môžete sledovať aj tu.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, comicsoch, kultúre, Bardejove a tak podobne.