Trúdov sonet (Na pamiatku Boženy Plocháňovej)

Keď sa včela vráti z práce,
hneď sa pustí do trúda:
„Zas len ležíš, neupraceš,
od rána do poludnia
a tak isto popoludní,
kým ja si idem zodrať krídelká.“
Ale trúd je ku nej vľúdny:
„Milá moja manželka:

Niečo na tom asi bude,
keď mi vravíš, že podlieham nude,
že len vylihujem v posteli.
Niečo na tom skrátka môže byť.

Niečo na tom asi bude,
keď hovoríš, že som večný študent,
že som absolútne priemerný.
Niečo na tom skrátka môže byť.

Niečo na tom asi bude,
keď vravíš, že plávam len po prúde,
že svet vôbec nechcem opeliť.
Niečo na tom skrátka môže byť.

Niečo na tom môže byť, ale iba málo, máličko.
Vieš, že nikdy sa mi nelení pobozkať ťa na líčko.“

https://soundcloud.com/vladoleksa/trudov-sonet

august 2020