András Cséfalvay: Efektivita technológií je užitočná, no treba myslieť aj na to, či kvôli nej niečo nestrácame

Ako vznikla myšlienka vytvoriť na bratislavskej VŠVU nový študijný program Digitálne umenia? 

Prvotný nápad prišiel asi pred rokom a pol od profesorov Moniky Mitášovej a Mariana Zervana, ktorí veľmi dobre vnímajú, čo sa deje v zahraničí. Tam videli, že digitálno-humanitné vedy vznikajú na rôznych školách, no u nás nie, a teda prišli s myšlienkou, že na VŠVU by sa niečo podobné mohlo uchytiť. To sa zároveň zapáčilo pani rektorke a mňa spolu s ďalšími oslovili ako súčasť tímu, ktorý sa programu Digitálne umenia chopil.

V čom sa tento program líši od iných, napríklad od intermédií?

Obsahovo by sa mohlo zdať, že digitálne metódy sú vo všeobecnosti na škole pokryté. My sme však mali pocit, že by mal vzniknúť odbor, ktorý nie je vyslovene aplikované ani voľné umenie, ale ako keby objímal všetky možnosti. Chceli sme všetky predmety obohatiť o vážnejšie programovanie a zároveň, keďže nás všade obklopujú technológie, vytvoriť teoretickú bázu na ich kritiku. Teória a prax, ktorá sa venuje dobrým a zlým stránkam digitálneho prostredia, vo svete existuje už desaťročia a je potrebná aj u nás.

Pre koho sú Digitálne média určené?

Nechceme nikoho odstrašiť, preto od uchádzača neočakávame žiadne technické znalosti, no nemala by mu chýbať dávka kreativity či chuť experimentovať. Určite nebude prekážať nemať odpor voči matematike, najmä kvôli programovaniu, ale ani to nie je podmienkou. Budeme len radi, ak budú naši študenti diverzifikovaní. Očakávame nielen absolventov stredných škôl umeleckého zamerania, ale aj technických škôl alebo gymnázií, ktorých zas naučíme vizuálnu komunikáciu.

Čo bude výsledkom štúdia, čo sa študenti naučia?

Je pre nás dôležité, aby študenti premýšľali o etickom aspekte technológií, ako budú využité, aký je ich vplyv na spoločnosť, a aby o nich uvažovali kriticky. Na to je potrebná ich praktická znalosť. Vo väčšine praktických odborov, predovšetkým v digitálno-technologickom zábavnom priemysle, však bude od študenta vyžadované väčšie úsilie – ak bude chcieť byť napríklad herným dizajnérom alebo 3D modelárom, naša škola mu ponúkne základy, no viac bude musieť na sebe zapracovať on sám. Zároveň by sme boli radi, aby sa niektorí vydali smerom voľného alebo experimentálneho umenia. Chceme najmä to, aby študenti technológie eticky nabúrali a mali o nich dostatok vedomostí, aby sa v budúcnosti vedeli pýtať tie správne otázky. Po ukončení bakalárskeho programu sa absolventi môžu uchádzať o magisterské štúdium na všetkých odboroch VŠVU.

Ako prebiehajú prijímacie skúšky? 

Prijímačky sú štandardizované v rámci celej VŠVU, no zaviedli sme jednu vec, ktorá sa v minulosti až tak často nevyužívala – jedna, vopred zadaná úloha, môže byť vypracovaná v šiestich alebo siedmich médiách. Tento rok bolo zadanie „Námestie slobody“, na ktoré sa dá pozerať z architektonického, filozofického, aktivistického, kresebného alebo digitálneho hľadiska, takže uchádzači majú pri vypracovaní voľnú ruku.

Do odporúčanej literatúry ste zaradili sci-fi knihy Problém troch telies od Liou Cch’-sin alebo Neuromancera od Williama Gibsona. Prečo práve tie?

Zdalo sa nám, že napríklad sci-fi kniha Neuromancer je určitým emblémom toho, ako technológia prerastá do ľudí, a delí ich na vykorisťovateľov a vykorisťovaných. Úlohou umenia je práve postaviť sa na stranu subverzie. Titul Problém troch telies je ešte o niečo konkrétnejší, lebo v prvej časti sa odohráva 3D simulácia, na ktorú plánujeme počas výučby reflektovať prostredníctvom virtuálnej reality. Je to ale samozrejme „iba“ odporúčaná literatúra.

Ateliér, ktorého budeš súčasťou, ste nazvali Sprievodca galaxiou – odkazujete týmto názvom na Douglasa Adamsa? 

Je to trochu nadnesený vtip, ktorý však ostal v akreditácii, no sme veľmi radi, že to tak je. Inšpirovala nás k tomu dizertačná práca môjho kamaráta Rasťa Podhorského, ktorá sa volá Prievozník. Hovorí o roli pedagóga, ktorý vás má prenášať z jedného miesta na druhé, ale nikdy neurobiť nič za vás. Galaxia zas reprezentuje to, že nás nezaujíma len svet umenia, ale jednoducho všetko.

V popise programu v časti Futurológia je uvedené: „Efektivita by nemala ísť na úkor rozmanitosti sveta, preto by sme sa mali snažiť vypočuť, nechať znieť, dať priestor nemým, tým, ktorým bol odoprený hlas, bytostiam, ktoré reč ľudí ani neovládajú.“ Čo si máme pod týmto výrokom predstaviť?  

Tú pasáž som písal ja. Som presvedčený o tom, že mnohokrát môže byť efektivita sveta dosiahnutá len na úkor toho, že niektoré veci zaniknú. Napríklad by bolo skvelé mať v meste množstvo parkovísk, no kvôli tomu je potrebné vyrúbať stromy. V tomto duchu si myslím, že rozmanitosť je cennejšia ako efektivita. V technológiách sa to deje často. Efektivita je čas, ktorý získame rýchlym produktom, ale rozmanitosť je to, čo získame spomalením. Efektivita je síce užitočná, no treba myslieť aj na to, či kvôli nej niečo nestrácame. Toto je typické najmä pre technologické skoky. Ľudia sa veľmi tešili z vynájdenia parného stroja alebo automobilov, no až s odstupom času zistili, aké dopady mali napríklad na atmosféru.

Vidíš v technológiách a postupnej digitalizácii sveta sluhu alebo skôr nepriateľa?

Väčšina technológií je podľa mňa predĺžením ľudskej ruky. Aj u ľudí to funguje tak, že malé množstvo nervových buniek nič zásadné nerobí, ale ak sa prekročí určitá kritická hranica, začnú byť zrazu seba-reflexívne. Myslím si, že podobne je to aj u počítačov, len sme tento bod ešte nedosiahli. Neverím, že my, ľudia, si to uvedomujeme, a že si to vôbec niekedy všimneme. Môže ísť o akýsi iný druh vedomia, ktoré, ak to preženiem, majú možno aj stromy či lesy.

Ako si predstavuješ našu budúcnosť, napríklad o takých 20 rokov?

Myslím si, že politika a aktivizmus v technológiách budú musieť hrať oveľa väčšiu rolu, lebo poctivá a dobrá veda je pomalá. Veľakrát problémy, na ktoré musíme reagovať, majú kratší reakčný čas a vedecké riešenia prichádzajú neskoro. Napríklad na klimatickú krízu máme kratší reakčný čas, ako by poctivá veda dovolila, preto musíme využívať rôzne politické alebo sociálne experimenty. Otázkou tak je, že ak nie vedci, aký typ ľudí by mal takéto zmeny viesť a iniciovať. Práve preto považujem za dôležité mať k dispozícii znalcov, ktorí sú dostatočne digitálne gramotní a pozerali sa do budúcnosti. Môžu k nim patriť aj absolventi programu Digitálne umenia.

András Cséfalvay predstaví študijný program Digitálne umenia na PechaKucha Night Bratislava Vol. 46 Sensorium Edition. Podujatie z verejných zdrojov ako hlavný partner podporil Fond na podporu umenia.

Pripravila: Veronika Dologhová, Foto: András Cséfalvay, VŠVU